Jozef Golonka

Bratislavčan a dlhoročný hviezdny hráč tamojšieho Slovana Jozef Golonka bol dlhý čas hokejový súputník o štyri roky mladšieho Dzurillu. Takisto začínal najprv s iným športom – na veľmi dobrej úrovni hral tenis, bol v ňom dokonca víťaz vychýrenej Pardubickej juniorky v roku 1956.

Dvakrát sa spoločne s Dzurillom radoval z olympijskej medaily (bronz 1964 a striebro 1968), na rozdiel od neho mu však nebolo súdené ani raz sa stať majstrom sveta. Ale rovnako je právom členom medzinárodnej Siene slávy IIHF.

Aj Golonka bol vzor vernosti klubovým farbám. V Slovane Bratislava prežil s výnimkou dvojročnej vojenčiny v Dukle Jihlava dvanásť sezón (1955 – 1957 a 1959 – 1969) a v strede útoku s krídlami Starším a najprv Fakom, potom Černickým, niekoľko sezón viedol azda najobávanejšie úderné trio ligy. V najvyššej súťaži odohral 330 zápasov a strelil 298 gólov, čo hovorí samo za seba. V sezóne 1960/61 bol najlepší ligový strelec.

To už mal za sebou zisk bronzu na MS 1959 a olympijský debut v americkom Squaw Valley, kde tím ČSR obsadil štvrté miesto. Slabým Austrálčanom tam v základnej skupine nastrieľal päť gólov, ale potom sa mu už príliš nedarilo.

Na olympiáde 1960 sa jediný raz stalo, že reprezentačný tím, v ktorom bol populárny „Jóži“, sa vrátil z vrcholného podujatia bez medaily. Dovedna počas kariéry na svetových šampionátoch nazbieral štyri strieborné (1965, 1966, 1967 a 1968) a tri bronzové kovy (1959, 1964 a 1969), pričom po jednom striebre i bronze mal aj z olympijských turnajov, ktoré boli v tom čase zároveň majstrovstvami sveta.

Dvakrát v období vrcholnej formy svoju vysokú triedu potvrdil aj na olympiádach. Po olympijskom debute v Squaw Valley 1960 prišiel Golonka o štyri roky neskôr na ZOH v Innsbrucku už ako jeden z lídrov tímu ČSSR. Nastúpil vo všetkých siedmich zápasoch, získal šesť bodov za štyri góly (viac strelil z jeho spoluhráčov len Josef Černý) a dve asistencie.

Mimoriadne pamätné však bolo najmä jeho účinkovanie v Grenobli na ZOH 1968. Ako vodcovský typ, ktorý dokázal strhnúť kolektív, tam bol kapitán tímu. S desiatimi bodmi zo siedmich zápasov (za štyri góly a šesť asistencií) bol aj jeho najproduktívnejší hráč; pred ním boli v tabuľke produktivity len štyria hráči zo ZSSR na čele s fenomenálnym Firsovom.

Výnimočným spôsobom sa Golonka v Grenobli blysol najmä v legendárnom zápase práve proti „zbornej“, ktorý družstvo ČSSR vyhralo 5:4. Svojim gólom, keď našiel štrbinku v Konovalenkovej bránke, zvyšoval na 4:2 a Jiříkovi potom prihral na piaty gól (na snímke Golonkova radosť, v pozadí smutný sovietsky obranca Ragulin). Napriek drvivému záverečnému tlaku súpera, ktorý znížil na 4:5, „Golonkovci“ víťazstvo udržali. „Jóžiho” triumfálne búchanie hokejkou po ľade po našom piatom góle a jeho „načúvanie“, či k nám aj po tomto zo ZSSR naďalej tečie ropa, sa vrylo do pamäti azda všetkých ľudí v Československu.

Žiaľ, vytúžené zlato nám nebolo súdené. Cestu k nemu nášmu unavenému tímu zahatala remíza 2:2 v záverečnom zápase so Švédskom. Jozef mal v závere na hokejke zlatý gól, ale nedokázal prehodiť ležiaceho brankára Holmqvista... Sovieti si ponúknutú šancu už nenechali vziať. Kanadu v poslednom zápase turnaja rozdrvili 5:0 a znovu sa radovali zo zlata.

V reprezentácii Golonka skončil o rok neskôr po MS v Štokholme, kde tím ČSSR pri rovnosti bodov s družstvami ZSSR a Švédska prišiel o zlato len vinou najhoršieho skóre.

V reprezentácii Golonka spolu odohral 134 zápasov a strelil 82 gólov. To z neho robí dodnes najlepšieho strelca v reprezentačnom drese spomedzi všetkých slovenských hokejistov v histórii (druhý Ľubomír Kolník strelil v tímoch ČSSr a Slovenska spolu 77 gólov, tretí Peter Šťastný, ktorý reprezentoval ešte aj Kanadu, 72 gólov; zo súčasných hráčov je najvyššie Miroslav Šatan so 71 gólmi). V roku 1965 bol Golonka najproduktívnejší hráč majstrovstiev sveta v Tampere, vybrali ho tam aj do All Stars tímu.

V amatérskom hokeji vo svojej ére patril rýchly, veľmi bojovný a technicky výborne vybavený center s číslom 9 dlhší čas bezosporu k najväčším svetovým hviezdam. Na ľade bol búrlivý a ostrý, preto mu prischla prezývka Žiletka. No a keďže rýchlo vykypel a vzbudzoval často aj negatívne emócie, občas z toho mal problémy a disciplinárne tresty...

Jozef Golonka popri hokeji vyštudoval v Bratislave Vysokú školu ekonomickú. V roku 1969 mu povolili hráčske pôsobenie v NSR. Po troch rokoch sa ešte vrátil domov a bavil divákov v I. národnej ligy vo farbách lokomotívy Bučiny Zvolen.

Napokon sa dal s úspechom na trénerskú dráhu. V nej získal s klubom SC Riessersee, v ktorom predtým hrával, dvakrát titul majstra NSR, ďalší nemecký primát pridal v Kolíne nad Rýnom. Následne trénoval vo viacerých kluboch vrátane Slovana. Viedol aj tím ČSSR do 20 rokov a krátky čas aj reprezentáciu Slovenska.

Autor: Ľubomír Souček