Igor Liba

Len traja slovenskí hokejisti z veľkej plejády osobností v našom najpopulárnejšom zimnom športe získali viac ako jednu olympijskú medailu – Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka a Igor Liba. Posledný menovaný, jeden z najkomplexnejších svetových hráčov svojej doby, bol v striebornom kvartete slovenských hokejistov na ZOH 1984 v Sarajeve i v bronzovom kvartete o osem rokov neskôr v Albertville. Mohol sa pochváliť aj titulom majstra sveta 1985 a dodnes spomedzi všetkých Slovákov odohral najviac zápasov v reprezentačnom drese – 212.

V encyklopédii ľadového hokeja Igora Libu označili za najvšestrannejšieho československého hráča novej vlny 80. rokov, fyzicky i technicky dokonale vybaveného, vynikajúceho korčuliara s vyváženou útočnou aj obrannou činnosťou. Krídelný útočník pôvodom z Prešova sa venoval hokeju od desiatich rokov.

Hokej kombinoval istý čas s futbalom, v ktorom jeho brat Dušan dlho hral 1. ligu. Vedno s dlhoročným partnerom z útoku Vincentom Lukáčom sa Liba stal najlepším „vývozným artiklom“ hokeja na východnom Slovensku. V jednom drese sa prvý raz zišli v roku 1978, keď Igor prestúpil zo ZPA Prešov do prvoligového tímu VSŽ Košice. V košickom tíme Prešovčan prežil dovedna 11 sezón v rozpätí 21 rokov!

Po pravde však treba priznať, že na jeho hráčskom raste sa výrazne podpísala aj vojenčina v Dukle Jihlava (1982 – 84), ktorá v tom čase ešte bola legendárnym klubom. Odišiel tam ako najlepší ligový strelec a s Duklou získal svoje prvé dva tituly majstra ČSSR. Práve v Jihlave sa zveľadila jeho všestrannosť. Ale v reprezentácii hral už ako 20-ročný.

K dvom „vojenčinovým“ titulom zakrátko Liba vo farbách VSŽ pridal ďalšie dva - v rokoch 1986 a 1988, pričom ten prvý bol zároveň vôbec prvý v histórii košického klubu. Igor nebol až taký vychýrený kanonier ako klasický zakončovateľ Lukáč (na rozdiel od neho odviedol veľa hodnotnej práce aj pri bránení, podobne ako dnes Marián Hossa), ale jeho celková strelecká bilancia vo federálnej lige bola aj tak pozoruhodná – odohral 448 zápasov a strelil 231 gólov.

V slovenskej extralige „na staré kolená“ pridal v košickom drese v 141 zápasoch 54 gólov. Ozajstnou legendou sa stal Igor Liba v reprezentačnom drese. Nielen preto, že v ňom za Československo odohral až 211 zápasov a skóroval 66-krát. Vďaka svojej dlhodobo špičkovej výkonnosti a hernej všestrannosti sa stal na veľa rokov neodmysliteľnou súčasťou tímu ČSSR na všetkých vrcholných súťažiach.

Štartoval na troch olympiádach a na šiestich svetových šampionátoch. K olympijskému striebru zo Sarajeva 1984 a bronzu z Albertville pridal titul majstra sveta 1985 v Prahe, striebra zo svetových šampionátov 1982 a 1983 i bronzy z MS 1987 a 1992. Svetovými medailami ho tak zdobili v časovom rozpätí rovných desiatich rokov. Keď bol v tíme ČSSR, len dvakrát sa vrátil z vrcholného podujatia bez cenného kovu.

Hviezdne chvíle v reprezentácii prežíval „Limby“ predovšetkým v útoku s Vincentom Lukáčom a s centrom Dáriusom Rusnákom. Slovenské trio utvorilo v polovici 80. rokov minulého storočia jednu z najlepších útočných formácií na svete.

Na fotografi i z MS 1985 v Prahe na vedľajšej strane zľava Liba, Rusnák a Lukáč. Trojica žiarila aj na ZOH 1984 v Sarajeve. Útok Lukáč – Rusnák – Liba tam strelil 12 zo 40 gólov nášho strieborného tímu. Každý sa o to pričinil rovným – štvorgólovým dielom. Igor pridal aj dve asistencie. Podiel kvarteta Slovákov na tomto kove (v útoku hral aj Dušan Pašek) bol značný – na rozdiel od striebra v Innsbrucku 1976, na ktorom sa z našincov podieľal len Ján Starší ako jeden z dvojice trénerov…

Autor: Ľubomír Souček