Vladimír Dzurilla

Predčasne zosnulý fenomenálny hokejový brankár so zázračnými zákrokmi Vladimír Dzurilla sa nepochybne zaradil medzi najväčšie osobnosti v histórii nielen slovenského (a československého) hokeja, ale aj celého nášho športu. Bratislavský rodák sa stal dodnes jediným Slovákom, ktorý sa mohol popýšiť až tromi zimnými olympijskými medailami, zároveň jediným našim hokejistom s tromi titulmi majstra sveta. Okrem toho mal v zbierke doteraz najviac hokejových medailí spomedzi všetkých našincov.

Na Slovensku ho koncom roka 2000 vyhlásili za najlepšieho hokejistu a za tretieho najúspešnejšieho športovca Slovenska v 20. storočí. Ako jeden z mála Slovákov je členom medzinárodnej Siene slávy IIHF. Dzurilla odchytal v I. československej lige neuveriteľných 19 sezón, počas ktorých stál v bránke v 571 zápasoch. Štrnásť sezón až do roku 1973 bol oporou Slovana Bratislava – z toho väčšinu v ére, keď si tento klub vyslúžil povesť korunného princa ligy.

Keď Slovan o túto svoju ikonu po prekročení vekovej tridsiatky stratil záujem, pretože sa zdalo, že Vladov potenciál sa už vyčerpal, prestúpil do Zetoru Brno. V novom prostredí, kde napokon strávil celých päť sezón, našiel novú miazgu. Vrátil sa do reprezentácie ČSSR a tešil sa ešte z mimoriadnych úspechov, hoci v tom čase už mal nadmieru silného súpera o post v bránke v nemenej fenomenálnom Jiřím Holečkovi.

K Dzurillovi, ktorý počas 15 rokov svojho pôsobenia v tíme ČSSR (v rokoch 1962 – 1977 nastúpil na 139 medzištátnych zápasov) štartoval na troch olympiádach a dovedna na desiatich svetových šampionátoch, sa viaže zaujímavá skutočnosť – vždy, keď bol na vrcholnom podujatí členom tímu ČSSR, si reprezentácia vybojovala medailu! Na MS získal tri zlaté (Praha 1972, Katovice 1976, Viedeň 1977), tri strieborné (1965, 1966, 1968) a štyri bronzové medaily (1963, 1964, 1969, 1970), pričom na MS 1965 ho vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu a v rokoch 1965 a 1969 ho vybrali do all Stars tímu MS. Dvakrát (1964 a 1968) bol olympijský turnaj zároveň majstrovstvami sveta.

Na ZOH Dzurillovi zavesili na hruď raz striebro (Grenoble 1968) a dvakrát bronz (Innsbruck 1964 a Sapporo 1972). Z troch medailou ovenčených Dzurillových olympijských štartov najviac vyniká grenobliansky v roku 1968. Vtedy v tíme ČSSR patrila k najväčším ťahúnom trojica z bratislavského Slovana – charizmatický kapitán reprezentácie Jozef Golonka, obrovitý útočník pôvodom z Moravy Václav Nedomanský a práve Dzurilla. Družstvo malo k zlatu podobne blízko ako tím ČSR s Košičanom trojákom v St. Moritzi 1948. Víťazstvá 5:1 nad USA, 5:1 nad NSR, 4:3 nad Fínskom a 10:3 nad NDR boli výborné, schladenie však priniesla prehra 2:3 s Kanadou. Ale potom prišlo senzačné víťazstvo 5:4 nad „zbornou komandou“ ZSSR, ktorá od MS 1962 s nikým neprehrala! Na zlato stačilo našim už len zdolať v poslednom zápase Švédsko. Súboj sa však skončil 2:2 a z celkového triumfu sa znovu tešili sovietski hokejisti. Dzurilla bol hviezdou strieborného tímu. V bránke stál vo všetkých siedmich zápasoch.

Predtým v „bronzovom“ Innsbrucku na ZOH 1964 nastúpil len na dva zápasy. Po tom, čo v druhom súboji na turnaji dostal od tímu ZSSR za pätnásť minút tri góly, tréneri poslali do bránky nadrchala, ktorý ho už naspäť nepustil.

V takisto „bronzovom“ Sappore 1972 zase bol opačný scenár. Tam na turnaji začínal ako jednotka Holeček, v tom čase hráč VSŽ Košice. Ale keď dostal od Američanov štyri góly, jeho miesto zaujal Dzurilla, ktorý napokon odchytal päť zápasov.

Dzurilla bol všestranný pohybový talent s potenciálom byť dobrý v mnohých športoch. Brankársky reflex si najprv cvičil v pozemnom hokeji. Napriek zavalitej postave vynikal obrovskou mrštnosťou, okrem toho mal bleskurýchlu lapačku.

V kariére zažil veľa slávnych momentov, ale toho najväčšieho sa dožil takmer na jej sklonku vo veku 34 rokov. V Brne, kam odišiel sklamaný zo Slovana, vychytil takú formu, že pred MS 1976 v Katoviciach ho znovu povolali do reprezentácie. Radoval sa z titulu majstra sveta, rovnako ako o rok neskôr vo Viedni. Najslávnejší triumf však zažil medzi tým.

V septembri 1976 na I. ročníku Kanadského pohára, na ktorom sa prvý raz v histórii zoči-voči postavili najlepší hráči z NHL proti najlepším z tzv. amatérskeho tábora. V prvom zápase ČSSR – Kanada v Montreale nášho brankára žiadna zo zámorských superhviezd nedokázala prekonať! Tím ČSSR zvíťazil 1:0 a fantastického Vlada velebila celá kolíska hokeja. Napriek tomu, že vo finále turnaja Kanada dvakrát zdolala ČSSR a získala „svoj“ pohár, Dzurillu si tam pamätajú dodnes…

Jeho pamiatku v najhokejovejšej krajine sveta na ZOH 2010 vo Vancouvri pekným spôsobom „oprášil“ brankár slovenského tímu Jaroslav Halák, ktorý nosil na prilbe Vladov portrét. Hráčsku kariéru ukončil Vlado Dzurilla ako 40-ročný v NSR, kde potom pôsobil aj ako tréner. V tíme SC Riesersee získal v roku 1981 svoj jediný titul v ligovej súťaži, po ktorom tak márne túžil ako brankár v Slovane. V cudzine ho aj náhle zastihla smrť vo veku nedožitých 53 rokov… Jeho meno dnes nesie zimný štadión v bratislavskom Ružinove.

Autor: Ľubomír Souček