Innsbruck 1964

Po Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku a Taliansku sa v roku 1964 dočkala práva usporiadať ZOH aj piata alpská krajina – Rakúsko. Tentoraz centrom hier nebolo malé horské mestečko, ale ozajstné mesto, malebná tirolská metropola Innsbruck. Rakúski organizátori sa naozaj vytiahli a dosiahli úspech usporiadateľský i športový. Navyše celá krajina ukázala obdivuhodný entuziazmus pri boji s nepriazňou počasia. Keď bol krátko pred olympiádou v Innsbrucku a okolí fatálny nedostatok snehu, do akcie vstúpila armáda a dobrovoľníci. Vojaci neúnavne z hôr navážali sneh na lyžiarske trate (dovedna asi 40 000 kubíkov), i ľad na tobogan pre súťaže bobistov a premiérovo aj sánkarov v Iglse.

Všetky olympijské zápolenia na účelných športoviskách napokon prebehli vcelku hladko a tešili sa aj veľkej diváckej návštevnosti. Innsbrucké hry, na ktorých počet účastníkov prvý raz prevýšil tisícku, vstúpili do histórie ZOH ako jedny z najvydarenejších. Tieň na ne vrhli len smrteľné úrazy austrálskeho zjazdára Rossa Milneho a britského sánkara Kaya Skrzypeckého, ktorí zahynuli pri tréningoch na olympijských tratiach krátko pred hrami...

V porovnaní so ZOH 1960 pribudlo v Innsbrucku až sedem nových disciplín. Aj vďaka tomu sa výprave ZSSR, ktorá znovu celkove jasne dominovala, ako prvej v histórii podarilo získať viac ako desať zlatých medailí. Najväčší podiel na tom mala rýchlokorčuliarka Lidia Skoblikovová, ktorá vyhrala všetky štyri individuálne disciplíny! Podobný husársky kúsok sa predtým nepodaril nikomu. Zlaté medaily zo všetkých troch ženských bežeckých disciplín si zase vybojovala jej krajanka Klavdia Bojarskichová. Mimoriadnu publicitu zo sovietskej výpravy dostala aj športová dvojica Ľudmila Belousovová – Oleg Protopopov, ktorá nečakane predstihla favorizovanú dvojicu Marika Kiliusová – Hans-Jürgen Bäumler z NSR. Nemecký pár skončil druhý, ale napokon musel strieborné medaily vrátiť, pretože čoskoro vyšlo najavo, že už pred ZOH mal podpísanú profesionálnu zmluvu...

Medzi ďalšie veľké postavy hier patrili dvaja škandinávski bežci na lyžiach. Fín Eero Mäntyranta i 35-ročný švédsky veterán Sixten Jernberg si vybojovali po dve zlaté medaily. Aj zjazdové lyžovanie malo svoju veľkú dvojicu – dokonca sesterskú. Francúzske veteránky Marielle a Christine Goitschelové predviedli dovtedy nevídaný koncert medzi bránkami. V slalome vyhrala staršia Christine pred Marielle, v obrovskom slalome si poradie na prvých dvoch miestach vymenili!

V hokejovom turnaji sa na trón suverénne vrátila zborná ZSSR, keď vyhrala všetkých sedem zápasov a dosiahla impozantné celkové skóre 54:10. Od MS 1963 až po MS 1972 nepoznali vrcholné svetové hokejové podujatia iného víťaza, ako tím ZSSR! Po dlhých 16 rokoch si medailu – bronzovú - vybojovalo družstvo ČSSR. Jeho oporami boli aj traja Slováci – brankár Vladimír Dzurilla, obranca František Gregor a útočník Jozef Golonka. Pri rovnosti bodov o poradí na 2. – 4. mieste rozhodovalo celkové skóre. Strieborní Švédi ho mali 47:16, bronzový tím ČSSR 38:19 a až štvrtí skončili so skóre 32:17 Kanaďania. Kolíska hokeja ostala prvý raz v olympijskej histórii bez medaily... Aj do tretice sa medzi elitu prebojoval slovenský krasokorčuliar Karol Divín, ktorý po piatom mieste v Cortine a druhom v Squaw Valley pri svojej rozlúčke skončil štvrtý.