Grenoble 1968

Zimné olympijské hry sa po 44 rokoch vrátili do krajiny, kde slávili svoju premiéru. Namiesto malého Chamonix však tentoraz bolo ich hostiteľom veľké mesto Grenoble. Ale na rozdiel od iného veľkého mesta – Osla, ktoré bolo dejiskom ZOH 1952 – táto štvrťmiliónová alpská metropola nedisponovala dostatkom potrebných športovísk v blízkom okolí, takže olympionici vzhľadom na ich značné vzdialenosti bývali vo viacerých olympijských dedinách. A diváci sa v dejisku hier neraz premieňali na cestovateľov. To predznamenalo budúce problémy zimných olympiád, ktoré neskôr narastali najmä v dôsledku zväčšovania ich rozmeru a pribúdania nových športov a disciplín.

Francúzom sa napriek tomu hry podarilo zorganizovať na vysokej úrovni. Zaujali už úvodným ceremoniálom, v rámci ktorého olympijský oheň zapálil krasokorčuliarsky šampión Alain Calmat. Pre 65-tisíc divákov na ploche bývalého letiska i pre milióny pri rádiách i televíznych obrazovkách bolo mimoriadnym zážitkom, keď tep jeho srdca pri behu s fakľou prenášali zosilňovače do ampliónov na štadióne i do prijímačov. Z Francúzska pochádzal aj najväčší hrdina grenoblianskych hier. Zjazdár Jean-Claude Killy zopakoval husársky kúsok Toniho Sailera zo ZOH 1956 a vyhral všetky tri alpské súťaže!

Killyho víťazstvo v slalome sa pritom zrodilo s oneskorením – pôvodne na svetelnej tabuli Francúz figuroval až na treťom mieste za Nórom Mjönom a Rakúšanom Schranzom. Preteky sa však konali v hustej hmle a rozhodcovia potom oznámili, že obaja minuli bránku (Rakúšan dokonca dve), takže boli diskvalifikovaní... Nebol to jediný škandál na týchto hrách. Ďalší sa zrodil v súťaži sánkarok, kde boli tri pretekárky NDR (Enderleinová, Knöselová a Müllerová), ktoré pôvodne obsadili prvé, druhé a štvrté miesto, diskvalifikované za to, že pred štartom nahrievali sklznice svojich saní, aby dosiahli väčšiu rýchlosť.

ZOH v Grenobli boli plné dramatických momentov a ukázali nárast vyrovnanosti výkonov športovcov z rôznych krajín. Na prvé miesto v hodnotení výprav sa pred ZSSR prebojovalo Nórsko, ale z 35 disciplín si vybojovalo dohromady „len“ štrnásť medailí, z toho šesť zlatých. Z najcennejšieho kovu sa radovalo až trinásť krajín, čo bol dovtedy nevídaný počet. Napríklad v behu mužov na 30 km sa Talian Franco Nones stal prvým neškandinávskym bežeckým šampiónom. V skokoch na lyžiach zase Jiří Raška získal historickú prvú zlatú medailu pre ČSSR. V boboch sa z dvoch najcennejších kovov radovali Taliani, medzi ktorými sa legendárny Eugenio Monti konečne dočkal olympijského víťazstva – a hneď dvakrát.

Pre česko-slovenskú výpravu boli hry v Grenobli dovtedy najúspešnejšie. Získala spolu štyri medaily. Raška pridal k zlatu zo stredného mostíka striebro na veľkom, krasokorčuliarka Hanka Mašková skončila tretia a družstvo hokejistov, v ktorom k dominantným postavám patrili dvaja Slováci - brankár Vladimír Dzurilla a útočník Jozef Golonka, ale aj eso Slovana Bratislava Václav Nedomanský - si v dramatickom turnaji vybojovalo striebro. Napriek tomu, že v dlho neporazenej zbornej komande v Grenobli priam žiaril hviezdny Anatolij Firsov (v siedmich zápasoch strelil 12 gólov), vo vzájomnom súboji s tímom ČSSR Tarasovovi zverenci prehrali 4:5! Aj napriek predošlej prehre 2:3 s Kanadou by toto víťazstvo pri rovnosti bodov znamenalo prvenstvo družstva ČSSR, lenže cestu k vytúženému zlatu mu zahatala remíza 2:2 v záverečnom zápase so Švédskom...