Sovieti sa báli česko-slovenských hokejistov namiesto Tatier v Sarajeve
Mohli sa konať vo Vysokých Tatrách, hostilo ich však v tom čase juhoslovanské, dnes bosnianske Sarajevo. Pred 40 rokmi sa 19. februára skončili zimné olympijské hry 1984. Svet počas nich žasol počas Bolera britských tanečníkov na ľade Jayne Torvillovej a Christophera Deana. Bývalé Česko-Slovensko zasa pri výkonoch krasokorčuliara Jozefa Sabovčíka a hokejistov, ktorí sa snažili napraviť dojem z Lake Placid 1980 a 19. februára 1984, v posledný deň ZOH v Sarajeve, odohrali rozhodujúcu bitku o zlato s vtedajším ZSSR.
Po úspechu majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní 1970 na Štrbskom Plese sa začalo v bývalej federácii vážne uvažovať o možnosti usporiadať zimné olympijské hry. Medzinárodný olympijský výbor na čele s írskym lordom Michaelom Killaninom si veľmi želal, aby východný blok organizoval aj olympijské hry.
Prihláška Vysokých Tatier na ZOH 1984 zostala v aktovke
V roku 1973 priletel vtedajší šéf MOV do Vysokých Tatier a odchádzal nadšený. Ak by vtedajšie štátne orgány dali súhlas na organizáciu, športoviská pod Tatrami by sa s veľkou pravdepodobnosťou stali olympijskými.
V októbri 1977 vtedajší predseda slovenskej telovýchovy, podpredseda Československého olympijského výboru a neskôr člen Medzinárodného olympijského výboru Vladimír Černušák loboval v prospech kandidatúry Vysokých Tatier na XIV. zimné olympijské hry na valnom zhromaždení európskych olympijských výborov v lichtenštajnskom Vaduze. Zároveň však čakal na súhlas ústredného výboru komunistickej strany s kandidatúrou. V aktovke mal oficiálnu prihlášku s listom vo francúzštine pre lorda Killanina.
Ako pred rokmi v denníku Sme napísal známy publicista Marián Šimo s odvolaním sa na bývalého slovenského premiéra Petra Colotku, „proti kandidatúre Tatier na ZOH 1984 sa na poslednú chvíľu postavil predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal, inak veľký fanúšik športu. Český národ by ju vraj neprijal a nestrávil. Generálny tajomník strany Gustáv Husák napokon diskusiu uzavrel slovami: Nebudeme predsa pre olympiádu rozbíjať naše národy.“
Prihláška zostala v Černušákovej aktovke a dnes je vystavená v expozícii Slovenského olympijského a športového múzea v bratislavskom Dome športu. Vysoké Tatry premrhali historickú šancu. Aj keď sa neskôr dvakrát pokúšali kandidovať na ZOH, takto blízko k ich organizácii už neboli.
Sarajevo usporiadalo vydarené ZOH 1984
Sarajevo sa chopilo príležitosti. Prihlášku poslalo hodinu pre uzávierkou. Ešte krátko predtým si rodák z Oravy a šedá eminencia juhoslovanského športu Artur Takač overil, že Vysoké Tatry nekandidujú.
Zimné olympijské hry v Sarajeve (8. – 19. februára 1984) sa napriek niekoľkodňovému hustému sneženiu vydarili. Juhoslávia vtedy ešte bola jednotná a v prípravách hier ťahali všetci za jeden koniec povrazu. O ochotných dobrovoľníkov nebola núdza, pomáhalo ich viac než desaťtisíc. Obyvatelia Sarajeva dokonca v referende drvivou väčšinou hlasov vyslovili súhlas, aby sa 2,5 percenta ich platu počas piatich rokov poukazovalo ako príspevok na organizáciu ZOH.
Organizátorom, ktorí ukázali značné improvizačné schopnosti, pri prípravách výdatne pomohol finančný príspevok MOV z predaja televíznych práv. Medzinárodný olympijský výbor premiérovo prispel aj na štart jedného muža a jednej ženy z každej výpravy, takže počet účastníckych národných olympijských výborov sa v porovnaní s minulosťou výrazne zvýšil.
Najúspešnejšia výprava bola z NDR
Najviac zlatých medailí získala v Sarajeve výprava NDR, ktorej hviezdou bola popri krasokorčuliarke Katarine Wittovej najmä rýchlokorčuliarka Karin Enkeová so štyrmi medailami, z toho dvoma zlatými. V neoficiálnom bodovaní však tesne zvíťazil ZSSR. V jeho víťaznom hokejovom tíme sa olympijským rekordérom stal brankár Vladislav Treťjak, ktorý získal už tretie zlato a navyše má v zbierke aj jednu striebornú medailu. Najúspešnejšou účastníčkou ZOH 1984 bola fínska bežkyňa na lyžiach Maria-Liisa Kirvesniemiová, ktorá vyhrala všetky tri individuálne disciplíny a zo štafety ešte pridala bronz. Medzi mužmi jej výborne sekundovali Švédi, z ktorých po dve zlaté medaily získali Gunde Svan i Thomas Wassberg.
Najúspešnejšie zimné hry pre ČSSR
Pre výpravu ČSSR boli zimné olympijské hry v Sarajeve najúspešnejšie v histórii. S mimoriadnou bilanciou šiestich medailí (0 – 2 – 4) sa Česko-Slovensko prvý a zároveň posledný raz prebojovalo do prvej desiatky bodovo najúspešnejších krajín. Najviac jeho úspechov sa zrodilo v lyžovaní. Květa Jeriová získala až dve medaily – bronz v behu na 5 km a striebro v štafete na 4x5 km, ktorej členkou bola aj Slovenka Gabriela Svobodová-Sekajová. Pavel Ploc pridal bronz v skokoch z veľkého mostíka a o historický zjazdársky kov sa tretím miestom v zjazde postarala Olga Charvátová. V rovnakej disciplíne skončila piata Slovenka Jana Gantnerová-Šoltýsová.
Už tretím bratislavským krasokorčuliarom s olympijskou medailou sa v Sarajeve stal Jozef Sabovčík, ktorý získal bronz. Na ZOH takmer neštartoval. Jeho koleno bolo zrelé na operáciu. Napriek tomu šlo pod skalpel až po Sarajeve. Kým súperi skákali na tréningoch, on sa len voľne korčuľoval. Napriek šiestim trojitým skokom vo voľnej jazde koleno vydržalo a Sabovčík oslavoval bronz.
Hokejisti mali blízko k zlatu, báli sa ich aj Sovieti
Najbližšie k zlatu malo družstvo hokejistov ČSSR, v ktorom hrali veľmi významnú úlohu aj slovenskí útočníci Igor Liba, Vincent Lukáč, Dárius Rusnák a Dušan Pašek.
Tím ČSSR chcel odčiniť neúspešný výsledok zo ZOH 1980 v Lake Placid. V základnej skupine postupne vyhral 10:4 nad Nórskom, 4:1 nad USA, 13:0 nad Rakúskom, 7:2 nad Fínskom a 4:0 nad Kanadou. Vo finálovej skupine pokračoval vo víťaznej šnúre v zápase so Švédskom (2:0), ale v rozhodujúcom súboji o zlato, keď striebro už mal isté, s družstvom ZSSR prehral 0:2. Kľúčovým momentom zrejme bol zvláštny prvý gól zbornej v 7. minúte, keď Alexander Koževnikov prekonal brankára Jaromíra Šindela strelou od modrej čiary, ktorá sa odrazila od hornej žŕdky do Šindelovho chrbta a odtiaľ do bránky...
„Sovieti mali pred nami veľký rešpekt, báli sa nás. Väčšinu zápasu sme ich tlačili, no nakoniec nám zlato uniklo. Mali sme smolu, brankár Šindel dostal hlúpy gól. Puk odrazený od žŕdky sa mu po chrbte skotúľal do bránky,“ spomínal pred rokmi pre SME Dárius Rusnák. Odborníci sa zhodli, že jeho útočná formácia s Vincentom Lukáčom a Igorom Libom na krídlach bola v tom čase suverénne najlepšou na svete. Slovenský útok vtedy zatienil aj legendárnu sovietsku supertrojku Makarov, Larionov, Krutov, ktorú podporovali hviezdni obrancovia Fetisov s Kasatonovom.
Bolero očarilo svet
Mimoriadnej publicite sa v Sarajeve tešilo krasokorčuľovanie v hale Zetra. Pričinila sa o to jednak „najkrajšia tvár socializmu“, charizmatická Katarina Wittová z NDR, ktorá krátko po víťazstve dostala údajne až 35 000 ľúbostných listov, ale ešte viac britský tanečný pár Jayne Torvillová – Christopher Dean. Ich jedinečný umelecký výkon vo voľnom tanci na melódiu Ravelovho Bolera očaril svet tak ako nič z toho, čo sa na ľade udialo predtým, a nezmazateľne sa zapísal do športovej histórie.
Ravelovo Bolero má v origináli 18 minút, britskí tanečníci ho museli skrátiť na 4 minúty. Nepodarilo sa im to úplne. Napriek veľkej snahe mala ich hudba o 25 sekúnd viac, ako povoľujú krasokorčuliarske pravidlá. Vynašli sa však. Čas sa počítal od prvých pohybov korčúľ, a tak prvých 25 sekúnd kľačali na ľade a obmedzili sa na hru horných partií tela. Nasledovalo úžasné divadlo, ktoré končili Briti poležiačky. Celá hala Zetra bola na nohách.
Nebol to tanec, ale báseň. Poéma. Z osemnástich známok, ktoré im v ten večer vytiahli rozhodcovia, bolo dvanásť absolútnych – šestiek.
Horor v Sarajeve
Zopár rokov po zimných olympijských hrách 1984 prežívali obyvatelia Sarajeva horor. Metropola Bosny a Hercegoviny bola počas občianskej vojny v 90. rokoch poznačená rabovaním a brutalitou a väčšina športových objektov v nej bola zničená. Počas balkánskej vojny sa v júli 1992 medená strecha modernej sarajevskej haly Zetra ocitla v plameňoch, z piatich olympijských kruhov pod mostíkmi prežili bombardovanie dva a na cintoríne pod horou Ingman, blízko bežeckej stopy, v ktorej kraľovala Fínka Marja-Liisa Hämäläinenová, denne pribúdali kríže...
Olympijský komplex Zetra v Sarajeve v rokoch 1998 a 1999 ho zrekonštruovali a následne aj otvorili. Počas ZOH 1984 sa v Zetre konali súťaže v ľadovom hokeji, krasokorčuľovaní a záverečný ceremoniál. Na rekonštrukciu Zetry prispel MOV sumou 17,2 milióna amerických dolárov.
V roku 2019 sa olympijský športový svet vrátil do Sarajeva, kde ožili aj olympijské športoviská. Mesto usporiadalo vydarený zimný Európsky olympijský festival mládeže.
