František Kunzo OLY
Len dvaja slovenskí športovci v histórii mali to šťastie, že si mohli v kolektívnom športe vychutnať pocity olympijského víťaza. Jeden z nich bol rodák zo Spišského Hrušova (okres Spišská nová Ves) František Kunzo. Bol členom zlatého tímu futbalistov ČSSR na OH 1980 v Moskve.
Športovú hodnotu moskovského turnaja síce znižuje fakt, že táto olympiáda zažila výrazný bojkot zo strany Západu, ako aj notoricky známa futbalová realita, podľa ktorej je kvalita družstiev na OH vo všeobecnosti nižšia ako na majstrovstvách sveta či Európy, kde hrajú tie najväčšie hviezdy, ale aj tak – olympijské víťazstvo je raz a navždy olympijské víťazstvo...
Do veľkého futbalu sa Kunzo dostal ako 19-ročný po narukovaní do druholigovej Dukly Banská Bystrica. V detstve začínal ako útočník, ale v Dukle z neho spravili ofenzívneho pravého obrancu, pomohol jej k postupu do I. ligy, zahral si v dorasteneckej reprezentácii aj v tíme ČSSR do 21 rokov. Nepatril medzi hviezdy, ale nedal sa zastrašiť a vynikal spoľahlivosťou, rýchlosťou, tvrdosťou i bojovnosťou.
Od roku 1978 v olympijskom výbere ČSSR nastúpil dovedna na sedem zápasov. Od jesene 1979 však laboroval so zranenou ľavou nohou. Pri „fotbálku“ s kamarátmi len tak naboso v telocvični tesne pred zrazom olympijského výberu v Banskej Bystrici si zlomil dva prsty. Šesť týždňov mal nohu v sadre a tri mesiace si nezahral. Do olympijskej nominácie sa napokon dostal, ale o pevné miesto v zostave neustále bojoval s Mazurom.
V prvom zápase proti Kolumbii v Leningrade (3:0) nenastúpil, ale potom mu tréner František Havránek dal dôveru. V obrane nahradil Rygela, ktorý sa v úvodnom zápase zranil. V ďalšom Leningradskom zápase proti Nigérii (1:1) už Kunzo hral, rovnako ako proti Kuvajtu (0:0) i vo štvrťfinále proti Kube (3:0). Kunzo nastúpil aj v semifinále, v ktorom družstvo ČSSR v Moskve zdolalo Juhosláviu 2:0.
V každom zápase podal spoľahlivý výkon. Na moskovské finále proti obhajcom zlata z NDR (1:0) ho však tréner už nepostavil, prednosť dostal Rygel, ktorý v predošlých štyroch zápasoch nemohol nastúpiť pre zranenie. Radosť z olympijského zlata tak prežil len zo striedačky. V olympijskom výbere celkove odohral 11 zápasov. Do A-tímu ČSSR sa nikdy nepresadil. Domáce prvoligové pôsobenie ukončil v Lokomotíve Košice, kde sa znovu v jednom drese zišiel so svojim spoluhráčom zo zlatej Moskvy Stanislavom Semanom.
Autor: Ľubomír Souček
