Stanislav Seman OLY
Rodák z Košíc a dlhoročný brankár tamojšej Lokomotívy Stanislav Seman patril k najväčším oporám nášho zlatého tímu na olympiáde v Moskve. Mal veľkú formu, všetkých šesť zápasov odchytal bez striedania a druhého brankára tímu Netoličku odsúdil na večné zahrievanie lavičky – bol to jediný zo sedemnástky zlatých medailistov, ktorý si na olympiáde vôbec nezahral...
Nečudo, veď Seman v bránke exceloval. Počas 540 minút inkasoval len jeden gól - od Nigérijčana Nwesu, potom si celých 370 minút uchoval čisté konto. Pripomeňme výsledky tímu ČSSR v moskovskom turnaji – v skupine s Kolumbiou 3:0, s Nigériou 1:1 a s Kuvajtom 0:0, vo štvrťfinále s Kubou 3:0, v semifinále s Juhosláviou 2:0 a vo finále s obhajcami zlata z NDR 1:0. O finálovom víťazstve rozhodol gólom v 77. minúte Jindřich Svoboda.
Nemenej dôležitou postavou zápasu o zlato však bol aj Seman, ktorý bol podľa kapitána Luďka Macelu oporou v každom zápase, ale vo finále bol „priam skvelý“. Aj v semifinále však žiaril, keď Juhoslovanom zlikvidoval štyri gólové šance.
Na rozdiel od Kunza sa Seman dokázal prebojovať aj do A-tímu ČSSR, vedeného slovenským trénerom Jozefom Venglošom. V bránke „áčka“ stál dovedna v 15 medzištátnych zápasoch. V olympijskom výbere ČSSR v rokoch 1977 – 80 odchytal 13 zápasov.
V roku 1980 zvládol pozoruhodný „dvojboj“ – len niekoľko týždňov pred olympijským zlatom sa radoval z bronzu na majstrovstvách Európy! Okrem neho si na oboch podujatiach zahrali aj Česi Štambachr, Vízek, Berger a Lička, na ME dostal v bránke šancu aj Netolička. Seman štartoval aj na majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku. Tie sa však skončili pre nás neslávne a po nich z reprezentácie vypadol.
Talent preukázal Seman už v mladom veku, päťkrát obliekol juniorský reprezentačný dres. V Lokomotíve Košice sa brankársky učil od Antona Flešara, ktorý sa svojho času prebojoval až do „áčka“. Počas vojenčiny v Dukle Banská Bystrica sa v bránke striedal s podobne kvalitným Pavlom Michalíkom, ktorý tiež chytal aj za A-tím ČSSR.
Napokon sa fúzatý Košičan sám dostal na úroveň, že v bránke mohol vyučovať iných. Bez jeho výdatného prispenia a „čarovania“ v bránke by sa historické olympijské zlato – jediné pre Československo v kolektívnom športe za desaťročia existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov - pravdepodobne nezrodilo... Po skončení kariéry sa venuje trénovaniu brankárov.
Autor: Ľubomír Souček
