Imrich Bugár

Atlét obrovitej postavy Imrich Bugár je v tejto spoločnosti medailistov zaujímavý prípad. Na jeho osobnosti sa dobre ilustruje, aké ťažké je jednoznačne zaradiť mnohé osobnosti do nejakej „škatuľky“. Má maďarskú národnosť, narodil sa na Slovensku v Ohradách pri Dunajskej Strede, ale celú vrcholnú diskársku kariéru od svojich devätnástich rokov prežil v Prahe, kde sa aj natrvalo usadil.

Keď v Moskve získal v roku 1980 striebornú olympijskú medailu, novinári, ktorí išli vyspovedať jeho rodičov žijúcich stále pri Dunajskej Strede, si museli zobrať maďarského tlmočníka, inak by sa s nimi nedohovorili.

Ale jeho veľké úspechy bezosporu patria aj Slovensku. Dodnes je jediný športovec pochádzajúci zo Slovenska, ktorý získal v atletike titul majstra sveta. Bugár pôvodne začínal s hádzanou, ale keď jeho prudké strely spôsobili protihráčom dvakrát zlomeniny, radšej v Dunajskej Strede ako 15-ročný presedlal na atletiku.

Vzhľadom na mohutnú postavu bolo prirodzené, že zakotvil pri jednej z vrhačských disciplín. Svoj úžasný švih využil v hode diskom. Bez akéhokoľvek špeciálneho tréningu vyhral prvé okresné preteky, na ktorých sa zúčastnil. Na Slovensku sa ohrial len do roku 1974, keď krátko bol aj členom bratislavského Interu.

Potom narukoval do Dukly Praha, s ktorou spojil celý svoj športový život. Pod trénerským vedením Miloslava Vlčka sa pomerne rýchlo prebojoval do svetovej špičky. Už v roku 1978 Bugár získal prvý zo svojich 13 titulov majstra Československa a v prahe skončil tretí na majstrovstvách európy. Stal sa z neho borec veľkých súťaží. Bol na nich psychicky vyrovnaný a dokázal vydať zo seba maximum vo chvíľach, keď sa to najviac žiada. Ešte väčšie chvíle ako v Prahe prežil na OH 1980 v Moskve, kde v osobnom rekorde 66,38 m získal striebro.

V škandalóznej súťaži, ktorú zmanipulovali sovietski rozhodcovia čudným meraním a organizátori zase tým, že obrovské dvere na bránach štadióna v Lužnikách otvárali a zatvárali tak, aby prúdenie vetra pomohlo domácim pretekárom, nečakane vyhral výkonom 66,64 m Raščupkin zo ZSSR. Predtým ani potom nič veľké nevyhral.

Imrich dnes tvrdí, že podľa správnosti mal vyhrať Kubánec Delis pred Bugárom, domáci borec mal skončiť až štvrtý... Vo výsledkoch je to však podľa toho, ako namerali dĺžku domáci rozhodcovia. Najlepšiu formu mal Bugár v ďalších piatich rokoch. Rok po moskovskej olympiáde utvoril výkonom 67,44 m svoj prvý čs. rekord, keď vymazal z listiny legendárneho olympijského šampióna z Mníchova 1972 Ludvíka Daněka.

O rok neskôr v Aténach sa viac než s metrovým náskokom výkonom 66,64 m stal majstrom Európy. Novinári ho zvolili za najúspešnejšieho športovca ČSSR 1982. Absolútny vrchol jeho kariéry priniesol rok 1983. V máji v Zaragoze výkonom 70,06 m prvý raz prekonal 70-metrovú hranicu a v lete sa na historických 1. majstrovstvách sveta v Helsinkách stal výkonom 67,72 m svetovým šampiónom! Druhého Delisa predstihol o 36 cm.

Olympijské hry 1984 v americkom Los Angeles mali po európskom i svetovom titule korunovať Bugárovu kariéru. Československí atléti, ktorí na premiérovom svetovom šampionáte získali deväť medailí, z toho štyri zlaté, mali tie najvyššie ambície. Bežkyne Kratochvílová a Kocembová, diskári Bugár a Valent, guliari Fibingerová a Machura i chodec Pribilinec – oni všetci mohli oprávnene pomýšľať na zisk olympijského kovu. Lenže pod tlakom Sovietskeho zväzu napokon aj ČSSR pristúpila k bojkotu OH v Los Angeles. Naši elitní športovci zostali doma a pre viacerých – výnimkou bol Pribilinec - to znamenalo v podstate koniec vrcholnej kariéry.

V hode diskom na OH 1984 zvíťazil Dannenberg z NSR, ktorý vyhral výkonom bezmála o štyri metre slabším, než bolo vtedajšie Bugárovo maximum... imrich Bugár sa z obrovského sklamania, že účasť na olympiáde mu ako topfavoritovi „ukradli“, pretekársky už nikdy celkom nespamätal. V roku 1985 síce vylepšil čs. rekord na dodnes vynikajúcich 71,26 m a vyhral seriál IAAF Grand Prix, ale na vrcholných podujatiach sa už k medaile za zvyšných desať rokov kariéry ani len nepriblížil. Pritom štartoval ešte na dvoch olympiádach.

V Soule 1988 však skončil dvanásty a v Barcelone 1992 až dvadsiaty. Športovú kariéru ukončil až ako 40-ročný. Zostal pôsobiť v Dukla Praha a neskôr dostal na starosti medzinárodné športové styky v rámci armády Českej republiky.

Autor: Ľubomír Souček