Bronzový vzpieračský olympionik z Moskvy 1980 Dušan Poliačik oslavuje 70
Rodák z Dobroče neďaleko od Lučenca Dušan Poliačik je v našej športovej histórii zapísaný ako jediný vzpierač pochádzajúci zo Slovenska, ktorý získal olympijskú medailu. Predčil tým iných našich velikánov činiek – Ondreja Hekela, Antona Baraniaka, Miloša Čiernika i Martina Tešoviča. V utorok 11. februára oslavuje sedemdesiatku.
Dušan Poliačik prežil na Slovensku len prvé štyri roky života, potom sa s rodinou presťahoval do Čiech. Avšak keď sa mu krátko po roku 1989 do Frankfurtu nad Mohanom v Nemeckej spolkovej republike, kam ilegálne odišiel v roku 1983, dovolal novinár Igor Mráz, ktorý pripravoval publikáciu „Preslávili Slovensko“, hviezdny vzpierač aj po dlhých rokoch mimo domova povedal, že sa cíti byť Slovák.
Poliačik vyrastal neďaleko od baníckeho Sokolova, kde sa vyučil za zámočnika. V robotníckych oblastiach majú úpolové športy prirodzenú základňu – a v minulosti podstatne viac, než dnes. O silných chlapcov tam nebýva núdza.
Ako väčšina chalanov síce Dušan spoločne so štyrmi bratmi vášnivo hrával v dedinke Zlatá pri Sokolove futbal, ale potom ho zlákali činky. V Sokolove bol silný vzpieračský oddiel, v ktorom trénoval jeho kamarát. Raz sa s Dušanom stavil, že hoci Poliačik je o dosť ťažší, nedvihne nad hlavu takú ťažkú činku ako on. Keď Dušan stávku vyhral a prejavil prirodzený talent, o jeho športovej budúcnosti bolo rozhodnuté. Už o tri mesiace sa stal dorasteneckým majstrom kraja v kategórii do 75 kg! Od januára 1972 ho trénoval Horst Leonard, o rok neskôr prešiel k Janovi Vondrákovi.
V rýchlom vzpieračskom raste Poliačika nezastavili ani dve operácie kolien. Keď mal dvadsať, narukoval do Rudej hvězdy Praha. Odtiaľ sa pod vedením najprv Václava Peterku a potom Antonína Drešla prebil do československej reprezentácie. V nej strávil dovedna päť rokov. K najväčším úspechom sa však prebojoval pod vedením Františka Škardu v Baníku Sokolov, kam sa po vojenčine vrátil.
V rokoch 1977 – 1981 získal v sérii päť titulov majstra ČSSR. Na majstrovstvách sveta i Európy 1979 sa začala jeho „doba bronzová“ – v dvojboji získal v kategórii do 82,5 kg bronz počas troch za sebou idúcich rokov na všetkých vrcholných podujatiach! V silnej domácej konkurencii sa v roku 1979 stal najlepším vzpieračom ČSSR a získal Zlatú činku.
Najcennejší bol nepochybne Poliačikov olympijský bronz z dvojboja - z Moskvy 1980. Vo vzpieraní mala súťaž aj napriek rozsiahlemu bojkotu hier naozaj svetovú úroveň, pretože v tomto športe Západ ťahal jednoznačne za kratší koniec. Súťaž do 82,5 kg patrila na týchto hrách k najsledovanejším, pretože bohatier usporiadateľskej krajiny Jurik Vardaňan v tejto kategorii exceloval nevídaným sposobom: po sérii svetových rekordov vyhral v dvojboji výkonom rovných štyristo kíl, ktorý by mu stačil na zlato ešte o dve hmotnostné kategórie vyššie!
Dušan Poliačik sa na pódiu tiež bil ako lev. Šesťkrát prekonal československý rekord a celkovým vykonom 367,5 kg (160 v trhu a 207,5 v nadhode) skončil tretí, päť kíl za Bulharom Blagojevom. Pritom v nadhode, v ktorom bol rok predtým druhý na svetovom šampionáte, bol o desať kíl lepši ako Bulhar. Výkonmi najprv 205 kg a potom 207 kg na chvíľku držal olympijský rekord, ktorý potom Vardaňan ešte výrazne vylepšil.
Olympijské medaily znamenali zároveň aj medaily z majstrovstiev sveta. Žiaľ, jeho dvojbojársky bronz zostal doma trochu v tieni zlata Otu Zarembu. O rok neskôr na svetovom i európskom šampionáte Poliačik svoju olympijskú zbierku zopakoval.
Žiaľ, bolo symptomóm doby, v ktorej nás od západneho sveta delila železná opona, že tri roky po svojom životnom úspechu na OH v Moskve Dušan Poliačik emigroval – zďaleka nie ako prvý a ani ako posledný z našich veľkých športovcov...
Jeho dvojbojárskym maximom bolo 370 kg. V trhu dostal nad hlavu najviac 160 kg, v nadhode 210. V nadhode získal dve strieborné medaily na MS a jednu na ME. Celkove z vrcholných podujatí nazbieral desať medailí. Ešte pred emigráciou Poliačikovi udelil titul Zaslúžilý majster športu a po rokoch ho uviedli do Siene slávy Českého zväzu vzpierania.
V Nemecku žije Dušan Poliačik už viac ako štyri desaťročia. Ani jeho bývalí vzpieračskí kolegovia z Česka či Slovenska nevedia, či stále býva vo Frankfurte nad Mohanom, alebo niekde inde. Pri príležitosti veľkého životného jubilea si však hodno pripomenúť tohto vzpieračského bohatiera, ktorý vzišiel zo Slovenska.
