Hokejisti prebudili Slovensko, na veľké oslavy nebol priestor
Hokejisti po desiatich rokoch opäť prebudili Slovensko. Po víťazstve nad USA v olympijskom štvrťfinále dostali desiatky gratulačných správ a odkazov. Paradoxne, ozývali sa aj takí, ktorí posledné dva roky zatlačili šport do úzadia, kládli mu jednu prekážku za druhou a netrápilo ich, že zo športového prostredia sa vytratili desiatky mladých nádejí.
Po triumfe 3:2 po sam. nájazdoch zavládla v slovenskom tábore veľká eufória. V šatni si hráči spoločne zakričali a prečítali prvé správy od najbližších a kamarátov zo Slovenska. Po príchode do Olympijskej dediny sa venovali predovšetkým regenerácii, keďže za sedem dní odohrali päť náročných zápasov.
„Nemáme čas byť unavení. Čakajú nás ďalšie zápasy,“ poznamenal s úsmevom útočník Libor Hudáček. Aj v hráčskych izbách bolo veselo, ale na oslavy nebol priestor. Celé mužstvo si uvedomovalo, že na turnaji ešte nekončí.
Faxy a listy nahradila elektronická komunikácia
Keď v roku 1994 vyhrali na ZOH v Lillehammeri hokejisti základnú skupinu, do Nórska mierili desiatky listov a faxov. Vedenie výpravy malo plné ruky práce s ich spracovaním. Pre dnešnú dobu už niečo nepredstaviteľné. Hokejistom o 28 rokov neskôr chodia opäť desiatky správ, tentoraz však už cez rôzne elektronické komunikačné kanály. Listy sú už minulosťou, mladšia generácia už ani nevie, čo je fax.
„Dostal som veľa príjemných správ od blízkych a od rodiny. Každý z mužstva si užil tie radostné chvíle. Boli to príjemné momenty, ale nepreháňali sme to. Turnaj sa pre nás ešte nekončí, neradi by sme skončili štvrtí. Boli by sme sklamaní, ak by sme nezískali medailu, keď už sme tak ďaleko. Pred začiatkom zimných olympijských hier by sme boli radi za tento výsledok. Teraz si však uvedomujeme silu nášho tímu a vieme, že nemusíme povedať posledné slovo,“ hovoril útočník Tomáš Jurčo.
Aj hokejisti si však dávali pozor, aby na sociálnych sieťach či s mobilom v rukách nestrávili zbytočne dlhé hodiny. „Tých prijatých správ bolo veľa, predovšetkým sme sa sústredili na naše rodiny. Som však presvedčený, že nikto z nás to pri komunikácii nepreháňal,“ vyjadril presvedčenie jeden z lídrov mužstva Peter Cehlárik.
Príjemné zaspávanie v Olympijskej dedine
Po výhre nemohla vládnuť zlá či pochmúrna nálada. Všetko negatívne z minulosti bolo zrazu zabudnuté. Pred spánkom sa odohrávali v izbách slovenských hokejistov rozhovory na rôzne témy. Niekedy aj hokejové, skôr však nehokejové. Najmä u trénerov sa už pripravovala analýza ďalšieho súpera. Niektorí si ešte cez monitory pozreli zápas Švédov s Kanaďanmi.
„Bol to skutočne príjemný večer. Nikto to však nepreháňal. Všetci chceme urobiť maximum pre zisk medaily,“ doplnil Tomáš Jurčo.
Poludňajší čas zápasov je pre hokejistov netradičný, v Pekingu si naň už zvykli. Príprava počas dňa je iná, začína sa už raňajkami. Po skončení duelu je však viac času na regeneráciu a aj zaspáva sa ľahšie. Ak je zápas večer o deviatej, mnohí zažmúria oči až v čase, keď už vychádza slnko. Adrenalín robí svoje.
„Hrali sme dostatočne skoro, zaspávalo sa mi ľahšie. A spalo sa mi skutočne dobre. Tie zápasy sú v nezvyčajných termínoch, ale zatiaľ nám vyhovujú. Aj keď pre ľudí doma je to náročnejšie, keďže musia veľmi skoro vstávať. Verím, že to zvládneme aj v semifinále,“ povedal Peter Cehlárik.
Zvyšky únavy vykorčuľovali na tréningu
Presne v čase zápasu absolvovali reprezentanti vo štvrtok na ľade Národného krytého štadióna približne polhodinovú tréningovú jednotku. Na hracej ploche sa neobjavili Samuel Takáč a Miloš Roman, ktorých trápia menšie zranenia. Chýbal aj obranca Marek Ďaloga, ktorý sa zranil pred začiatkom olympijského turnaja v dolnej časti tela a už si v Pekingu nezahrá.
„Samo Takáč a Miloš Roman by proti Fínom mali nastúpiť. Zostava bude pravdepodobne rovnaká s tou, v ktorej sme končili zápas s Američanmi,“ prezradil asistent trénera Ján Pardavý.
Na tréningu sa hráči snažili vykorčuľovať zvyškovú únavu zo štvrťfinále a vyskúšali si aj taktické veci smerom k duelu s Fínskom. Nacvičovali prechod stredným pásmom, trénovali aj presilovky na základe analýzy hry súpera v početnej nevýhode. Tréneri si uvedomujú, že ubránenie stredného pásma bude v semifinále kľúčové.
„Snažili sme sa udržať v tempe, trocha sa spotiť a predovšetkým doladiť veci na semifinále. To bol aj hlavný bod nášho tréningu,“ popísal tréningovú jednotku kapitán Marek Hrivík.
Počas tréningu sa hráčom prihovoril aj tréner Craig Ramsay a vyzval ich, aby sa sústredili na najbližší duel. Prizvukoval, že práca sa ešte neskončila a nikto sa nechce uspokojiť len s doteajším výsledkom. „Na úspech bude potrebný lepší výkon ako naposledy, keďže nás čaká rýchlejší a náročnejší zápas,“ povedal Craig Ramsay.
