Inšpirácie z tradičného stretnutia mladých účastníkov v antickej Olympii

OLYMPIA/BANSKÁ BYSTRICA (Andrej Glončák) - V období od 16. do 30. júna 2018 sa v sídle Medzinárodnej olympijskej akadémie (MOA) v gréckej antickej Olympii konalo už 58. stretnutie mladých účastníkov, na ktoré ma vyslal Slovenský olympijský výbor (SOV). Hlavná téma stretnutia mala názov „Športovec ako vzor v spoločnosti – Výzvy, ktorým olympijský športovec musí čeliť ako vzor v spoločnosti“.

Oficiálny program stretnutia sa začal v Aténach, kde sme navštívili slávnu Akropolu a jej múzeum. Pre nás ako ľudí, ktorí sa venujú športu v rôznych funkciách a podobách bola najzaujímavejšia návšteva jedinečného a nádherného Panaténajského štadióna. Všetka história a odkaz olympijských hier akoby bol sústredený práve do tohto jedného bodu v Aténach so silným odkazom pre celú spoločnosť. Otvárací ceremoniál vzhľadom na nepriaznivú predpoveď počasia organizátori presunuli z hory Pnyx do Aténskeho divadla.

Na druhý po ceste do Olympie sme mali zastávku v antických Delfách, kde sme navštívili múzeum, ale aj priamo archeologické miesta.

V pondelok 19. júna sme v nádhernom areáli Medzinárodnej olympijskej akadémie mali prvé prednášky. Člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Barry Maister sa venoval sa postaveniu hodnôt olympizmu v systéme hodnôt výchovy a vzdelávania vo svete. Pre mňa ako budúceho učiteľa bola táto prednáška inšpirujúca, pretože v slove olympizmus sa skrýva všetko podstatné, čo chceme mládeži a žiakom odovzdať, ako napríklad mier, láska, rešpekt, tolerancia a mnohé ďalšie. Nasledovali prednášky profesora Stephena G. Millera o postavení športovca v antickom Grécku a prezidenta organizačného výboru ZOH 2018 v Pjončangu I Hi-poma.

Po každej prednáške počas celého pobytu nasledovala diskusia s lektormi. Potom nás rozdelili do menších skupín, v ktorých sme diskutovali o prednesených témach. Na záver každá skupina prezentovala boli dve eseje na vybranú tému.

Ďalší deň sme navštívili miesto, kde sa to všetko začalo - archeologické nálezisko antickej Olympie. Bolo to pre nás všetkých emotívne. Každý to prežíval inak, niekto si chcel odbehnúť vzdialenosť štadióna, iný sa odfotil pod legendárnym oblúkom, cez ktorý sa vchádzalo na štadión a niekto, ako napríklad ja, si len sadol na miesto s dobrým výhľadom a premýšľal, aké to tam musel byť v časoch najväčšej slávy. Ako si ľudia užívali súboje športovcov, aké pocity museli prežívať športovci a aké to muselo byť zvíťaziť na takomto štadióne. Po návrate do sídla MOA nám profesor Stephen G. Miller bližšie predstavil najznámejších športovcov antického Grécka.

Štvrtok 21. júna sa začal inšpiratívnou prednáškou člena MOV Sama Ramsamyho s názvom Olympijský športovec ako vzor vtedy a dnes. Vo svojej prednáške poukázal na dva silné momenty histórie novovekých olympijských hier. Z OH 1968 v Mexico City spomenul aj legendárnu československú gymnastku Věru Čáslavskú a jej tichý protest na stupni víťaziek voči invázií vojsk Varšavskej zmluvy. Druhý moment sa viazal k tohtoročným ZOH v Pjongčangu – bol to spoločný nástup výprav z oboch krajín Kórejského polostrova. Následne nám trojnásobný olympijský víťaz v atletike a dlhoročný člen MOV Kipčoge Keino z Kene odprezentoval svoju prácu vo vlasti, kde jeho nadácia poskytuje deťom vzdelanie a možnosť trénovať . Táto aktivita je inšpirujúca pre nás všetkých.

Nasledujúci voľný deň sme strávili na nádhernej pláži. Prvý cyklus prednášok ukončil v sobotu profesor Cesar Torres, ktorý za venuje filozofií športu. Jeho prednáška bola zameraná na filozofický aspekt nielen novovekých olympijských hier, ale aj športu ako celospoločenského fenoménu. Po jeho prednáške nasledovala prezentácia výsledkov diskusie v skupinách.

Bol som členom vynikajúcej diskusnej skupiny číslo 8, ktorej by som chcel aj v tejto podobe opäť poďakovať. Každá diskusia na tomto stretnutí bola inšpirujúca a motivujúca – či už po prednáškach, alebo práve v skupinách. Avšak najrozsiahlejšie diskusie boli kdekoľvek počas dňa. Pri raňajkách, obedoch, večerách, káve, pri športových aktivitách, jednoducho všade. Všetkých nás spájala láska k športu.

Popoludňajší program 23. júna, keď sa celosvetovo oslavuje Olympijský deň, sme mali v mestečku Olympia, kde sme sa zúčastnili na Behu Olympijského dňa.

Druhý cyklus prednášok otvorila v nedeľu 24. júna profesorka Leslie Howeová, ktorá sa takisto venuje filozofii športu. V jej prednáške nás všetkých oslovila myšlienka, že športovec je ako každý človek omylné stvorenie, ale je schopný tvoriť momenty, ktoré dokážu inšpirovať ľudstvo, preto je lepšie sa zamerať na tie správne momenty ako na správne vzory. Následne pokračoval v prednáške Ian Brittain, ktorý sa zameral na postavenie paralympijských hier a postavenie paralympionikov v spoločnosti.

Ďalší deň nám profesor Richard Giulianotti predstavil projekt Šport pre rozvoj a mier, ktorý slúži na rozvoj a budovanie mieru v oblastiach, ktoré to potrebujú, prostriedkami športu. Ako večerný program nám organizátori premietli dokumentárny film o OH 1968 v Mexico City a priblížili nám tak legendárne príbehy týchto hier.

Posledný deň prednášok bol utorok 26. júna. Záverečnú prednášku na tému postavenie národných olympijských výborov v edukácii olympijských športovcov mal Dinos Michaelides. Po diskusii nasledoval workshop zameraný na Edukačný program hodnôt olympizmu Medzinárodného olympijského výboru.

Keďže nepriazeň počasia nám ďalší deň znemožnila výlet na pláž, organizátori nám ponúkli náhradný program v podobne kvízov o olympizme a rozšíreného workshopu venovanému skupinovým pohybových aktivitám, prostredníctvom ktorých môžeme rozvíjať u mládeže hodnoty olympizmu.

Záverečný „pracovný“ deň v Olympii bol 28. júna. Začal sa prezentovaním výsledkov diskusie v skupinách a pokračoval záverečným ceremoniálom, odovzdaním diplomov všetkým účastníkom. Zakončil ho spoločenský večer. Ďalší deň sme areál Medzinárodnej olympijskej akadémie opustili a zvyšný čas až od odletov domov sme strávili v Aténach.

Čo sme našli a získali v Olympii?

V závere stretnutia nám organizátori dali úlohu napísať slovo, ktoré vystihuje toto stretnutie, ďalej stručne neformulovať, čo sme sa na ňom naučili a kde sme našli inšpiráciu. Na prvý pohľad jednoduché zadanie, avšak keď si človek rekapituluje celé stretnutie, nie je to jednoduché.

Jedno slovo, ktoré to celé pre mňa vystihuje, je NÁDEJ. Nádej, že pomocou športu a olympizmu dokážeme ľudí spojiť v jeden celok, ktorý bude žiť v miery a jednote.

Čo som sa naučil, bolo, že NA TOMTO SVETE, ŽIJE JEDNO ĽUDSTVO. Áno, sme jedno ľudstvo a ak máme čo i len toto spoločné, nehľadajme, čo máme rozdielne.

A kde som našiel inšpiráciu? V KAŽDEJ SEKUNDE STRETNUTIA. Či už išlo o inšpiráciu z miest ako Panaténajský štadión alebo archeologický areál v Olympii, kde som si v pokoji sadol, pokúsil sa vnímať všetko, čo mi dané miesto ponúkalo a premeniť to na jedinečnú emóciu, z ktorej mám na chrbte zimomriavky aj teraz, keď na to spomínam. Inšpiráciu z každej jednej prednášky. Všetky ponúkali odkaz práve na nádej, ako zlepšiť našu spoločnosť k lepšiemu.

Ale najväčšou inšpiráciou a skúsenosťou bolo zistiť, že je jedno, z akej krajiny pochádzame, akého sme vierovyznania či farby pleti. Dôležité bolo, že práve hodnoty olympizmu nás doviedli na jedno miesto, na jeden bod na našej planéte a práve tam sme všetci zistili, že máme minimálne jednu vlastnosť spoločnú - lásku k športu a k aktívnemu pohybu. To nám stačilo, aby sme spolu komunikovali o rôznych témach, spolu športovali, smiali sa a užívali si toto stretnutie.  Sľúbili sme si, že zostaneme v kontakte. Dúfam, že naše priateľstvá prežijú skúšky vzdialenosti a času, ale nikdy nezabudnem, že všade na svete mám priateľa.