Ján Laco po konci kariéry: Olympijské hry boli veľký zážitok!
V roku 2011 chytal v druholigovej Detve. Len o rok neskôr získal ocenenie pre najlepšieho brankára na svetovom šampionáte. Strieborné majstrovstvá sveta 2012 v Helsinkách znamenali v jeho kariére veľký zlom. Hovorí sa, že brankári dozrievajú neskôr. Ján Laco je toho ukážkovým príkladom. Po tridsiatke nás reprezentoval na štyroch svetových šampionátoch a zachytal si na dvoch olympijských hrách.
Pred pár týdňami hokejových fanúšikov prekvapil rozhodnutím, že ako 38-ročný končí svoju športovú kariéru. „Posledné dva roky tam boli určité zranenia. Neboli veľké, no limitovali ma. Vždy sa niečo objavilo. Nevyvíjalo sa to dobre, plus tomu pomohla aj aktuálna situácia s koronavírusom,“ ozrejmil svoje dôvody rodák z Liptovského Mikuláša.
Z Liptova cez druhú ligu až do KHL
Práve na Liptove sa začala jeho hokejová kariéra. V Liptovskom Mikuláši najskôr úspešne prešiel juniorskými ročníkmi. Prvý zápas v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži odchytal v sezóne 2000/01. V závere sezóny 2004/05 odišiel do HC Košice. O tri roky sa opäť dostal na domáci liptovský ľad, aby po odchytanej sezóne následne odišiel do Zvolena.
Po nie príliš vydarenom období začínal sezónu 2010/11 v druholigovej Detve. Po ôsmich zápasoch po ňom siahla Nitra, kde predviedol dobré výkony. Aj vďaka úspešnosti 93,5% a 2,01 gólu na zápas (celkovo ich odohral 32) si ho vyhliadol novovznikajúci klub HC Lev Poprad, ktorý sa prihlásil do KHL. Spočiatku mal v tíme úlohu brankárskej dvojky. Chrbát mal kryť Tomášovi Dubovi. V priebehu sezóny však dostal šancu aj on a v bránke nesklamal. Do štvrťfinále sa však novovzniknutý klub nedostal a Laco mal tak v roku 2012 voľno už vo februári.
Počas účinkovania v KHL si však jeho výkony všimol reprezentačný tréner Slovenska Vladimír Vůjtek. Pozval ho predĺžiť si sezónu na reprezentačný zraz pred blížiacim sa svetovým šampionátom vo Fínsku a Švédsku 2012. Svojimi výkonmi si nakoniec vyslúžil nomináciu na záverečný turnaj, kde sa slovenskí hokejisti prekvapivo tešili zo strieborného úspechu.
Strieborný úspech si naplno uvedomil až doma
Už pred odchodom na šampionát podpísal zmluvu s ukrajinským Donbas Doneck ktorý v tom čase pôsobil v KHL. Na svoj prvý zahraničný angažmán tak prišiel už ako najlepší brankár svetového šampionátu. Laco si ocenenie zaslúžil za to, že skvelými zákrokmi doviedol slovenský tím až do helsinského finále. Tam síce podľahli hviezdami nabitej ruskej „zbornej“, no Laco sa aj tak stal miláčikom tribún.
Slovenský tím okolo Zdena Cháru, Miroslava Šatana, Michala Handzuša a mladého Libora Hudáčka turnajom prechádzali s ťažkosťami. Boj o štvrťfinále zvádzali s Francúzskom, ktoré napokon porazili len tesne 5:4. Vo štvrťfinále aj vďaka skvelému Lacovi v bránke zdolali Kanadu a v boji o finále poslali domov odvekých rivalov z Česka. Po prehratom finále s Ruskom ho vyhlásili za najlepšieho brankára turnaja. Dostal sa aj do „All stars výberu”. „Zbehlo to veľmi rýchlo. Z toho obdobia, z tých dvoch týždňov nemám nejaký extra zážitok. Sústredil som sa vždy len na hokej a nenechal som sa ničím vyrušovať. Začal som si to uvedomovať až po príchode na Slovensko,“ spomína Laco, ktorý sa už počas šampionátu stal veľkou hviezdou. „Mediálny ošiaľ bol veľký, užívalo si to celé Slovensko. Na každom kroku, kde sme vybehli buď ja, alebo ostatní chalani, si to ľudia užívali. Išla z toho dobrá energia, niekedy to však bolo aj ťažké a náročné,“ dodáva.
Hokej pod piatimi kruhmi? Veľký zážitok
Počas svojej hráčskej kariéry sa dvakrát zúčastnil na olympijských hrách. Premiéru zažil v Soči 2014. „Bol to veľký zážitok, každému športovcovi prajem, aby dosiahol minimálne tú účasť, potom, samozrejme, čo najlepší výsledok. Bolo skvelé byť obklopený tými najlepšími športovcami, mám na to veľmi pozitívne spomienky,“ spomína skúsený gólman.
V Soči bol v tímovej hierarchii až tretí brankár. V reprezentačnom výbere mali hrať prím Jaroslav Halák a Peter Budaj, posily zo zámorskej NHL. Po nie príliš vydarených výsledkoch sa však do bránky pod piatimi kruhmi dostal aj Laco. Dôveru realizačného tímu nesklamal a v poslednom zápase A-skupiny predviedol famózny výkon proti domácim Rusom. Zverenci trénera Vůjteka napokon prehrali až po samostatných nájazdoch. Na ZOH v Soči 2014 to bol však jediný bod Slovákov. Následný boj o štvrťfinále prehrali s Českom 3:5. „Jedna vec je dostať sa na olympijské hry, druhá vec je štartovať. Nebol to síce športový úspech, z osobného hľadiska to bolo naozaj pekné a mám na to skvelé spomienky,“ hovorí Laco, ktorý si okrem ruského Soči užil olympijskú atmosféru aj o štyri roky neskôr na ZOH 2018 v Pjongčangu. „Oba turnaje boli veľmi podobné. Vždy je snaha vyskladať mužstvo čo najlepšie, no nie vždy to vypáli tak, ako chceme. Olympiáda v Soči je pre mňa lepším zážitkom. Asi preto, že bola prvá. Bola pre mňa zaujímavejšia,“ hovorí bývalý brankár Barys Astana, Piráti Chomutov či HC Sparta Praha.
V sezóne 2018/19 sa vrátil späť do slovenskej ligy. V drese Košíc nastúpil len na tri zápasy, potom sa ozvalo zranenie ruky. Bol rozhodnutý sa do bránky ešte vrátiť, nakoniec sa však rozhodol inak. „Športovec asi nerád premýšľa o konci kariéry. Najradšej by to robil až do smrti. Vek sa však nedá zastaviť a tie limity tam sú. Doma v Liptovskom Mikuláši mám rozbehnuté nejaké aktivity okolo zimného štadióna (JL Aréna), ako aj v oblasti ubytovania. Tým pádom bol ten prechod pre mňa o niečo ľahší. Vďaka tomu, že som mal aj iné aktivity, bolo pre mňa rozhodovanie o konci kariéry jednoduchšie,” dodáva na záver.
