Prvý Slovák s vlajkou na otvorení OH či ZOH by oslavoval deväťdesiatku
Historicky prvý Slovák, ktorý niesol štátnu vlajku na otváracom ceremoniáli letnej či zimnej verzie olympijských hier, Ján Starší by v utorok 17. októbra oslavoval 90. narodeniny. Čestnú úlohu zverili niekdajšiemu skvelému hokejistovi a neskôr úspešnému trénerovi na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier 1960 v Squaw Valley.
Ján Starší v tej dobe patril medzi najlepších hokejistov v bývalom Československu. Útočník Slovana Bratislava sa v sezóne 1959/60 stal kráľom strelcov federálnej ligy a nominácia do Squaw Valley ho neminula. V tíme, ktorého trénerom bol Ladislav Horský a hral v ňom aj Jozef Golonka, patril medzi lídrov. Hokejová reprezentácia obsadila v USA štvrtú priečku.
Československo reprezentovalo na ZOH 1960 dokopy 21 športovcov, z toho 17 hokejistov. Voľba vlajkonosiča logicky padla na niektorého z hokejistov, tréneri vybrali Jána Staršieho. Vo federálnej ére zo slovenských rodákov sa tejto pocty dostalo ešte Bohumilovi Golianovi (OH 1968 v Mexico City), Imrichovi Bugárovi (OH 1988 v Soule) a Jozefovi Lohyňovi (OH 1992 v Barcelone).
Na ZOH 1960 získal medailu z československých športovcov len bratislavský rodák Bratislavčan Karol Divín, ktorý bol v súťaži krasokorčuliarov strieborný.
Ján Starší pochádza z rovnakej dediny ako Stan Mikita
Ján Starší sa narodil 17. októbra 1933 v Sokolčiach na Liptove. Dnes už táto dedina neexistuje. V Sokolčiach sa narodil aj ďalší skvelý hokejista Stan Mikita, ktorý sa preslávil v drese Chicaga Blackhawks.
Ján Starší počas aktívnej kariéry získal na medzinárodnej scéne jednu striebornú a dve bronzové medaily z majstrovstiev sveta. Ako tréner československého reprezentačného výberu sa potom podpísal pod dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu zo svetových šampionátov. Na trénerskom konte má aj striebro zo ZOH z roku 1976. Zomrel 13. apríla 2019 vo veku 85 rokov.
S hokejom začal v Liptovskom Mikuláši a kanonierske schopnosti ukázal ako 16-ročný v zápase proti Vrútkam, ktorý Liptáci vyhrali 42:0 a Ján Starší strelil 15 gólov. V mladosti vynikal aj v stolnom tenise, zdobí ho dorastenecký slovenský titul vo dvojhre a československý vo štvorhre. Hrával aj futbal za Iskru Liptovský Mikuláš a nepohrdol ani basketbalom. Aj napriek rôznorodým športovým záujmom zvíťazil u Staršieho hokej.
Dlhoročná opora Slovana Bratislava
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú pedagogickú školu. Dres Slovana Bratislava si prvýkrát obliekol v roku 1952. V najslávnejšom slovenskom klube pôsobil do roku 1966 s výnimkou dvoch rokov (1954 - 1956), keď študoval v Prahe a hrával za vtedajší Spartak Sokolovo.
V belasom drese vytvoril najprv s centrom Karolom Fakom a neskôr s Jozefom Golonkom a s ďalším krídlom Júliusom Černickým v tej ére najúdernejší útok v najvyššej československej súťaži. V sezóne 1959/1960 sa stal aj kráľom strelcov prvej ligy, ale ligový titul so Slovanom nikdy nezískal. Slovan skončil v ére Staršieho štyrikrát druhý a dostal prívlastok „korunný princ ligy". Celkovo strelil v najvyššej súťaži za 14 sezón 267 gólov a odohral viac než tristo zápasov.
Hokejové schopnosti Jána Staršieho sa nestratili ani v konkurencii československej reprezentácie, za ktorú odohral 73 zápasov a strelil 29 gólov. Zo štyroch svetových šampionátov si odniesol tri cenné kovy. Jednu striebornú medailu z roku 1961 z majstrovstiev sveta vo Švajčiarsku a dve bronzové medaily z domáceho šampionátu 1959 a z MS 1963 vo Švédsku.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1966 a zároveň sa začala jeho nemenej úspešná trénerská cesta. Ako kouč začínal v bývalej Nemeckej spolkovej republike na striedačke Bayernu Mníchov.
Najväčšie úspechy ako tréner reprezentácie
Najväčšie úspechy slávil ako tréner československej reprezentácie. Spolu s Čechom Karlom Gutom vytvoril trénerskú dvojicu, ktorá reprezentáciu v rokoch 1973 až 1979 priviedla k dvom titulom majstrov sveta (1976, 1977) a k štyrom strieborným medailám z MS. Pod ich vedením slávil československý výber aj úspech na ZOH v Innsbrucku, kde v roku 1976 získal striebro. To však nebolo všetko, lebo striebro si pod vedením Staršieho a Guta priniesol tento výber aj z historicky premiérového ročníka Kanadského pohára (1976). Vo dvojici s Karlom Gutom sú najúspešnejšou trénerskou dvojicou v histórii československého hokeja. Počas ich šesťročného spoločného pôsobenia neskončila reprezentácia na MS horšie ako druhá. K bronzu z MS doviedol československý výber aj v roku 1987, keď spolupracoval s Františkom Pospíšilom.
Trpkú príchuť prívlastku „korunný princ ligy“ okúsil Ján Starší opäť ako tréner Slovana Bratislava. V rokoch 1968 až 1974 obsadil Slovan zase štyrikrát druhé miesto. Ligové tituly sa mu podarilo získať v rokoch 1981 a 1989, ale s vtedajšími západonemeckými tímami SC Riessersee a SB Rosenheim.
Veľký hokejový odborník
Do histórie slovenského hokeja sa Doc. PhDr. Ján Starší, CSc. zapísal aj ako veľký hokejový odborník. Štvrťstoročie pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášal o hokejových tréningových metódach, ktoré uplatňoval aj vo vlastnej trénerskej praxi. Jeho poznatky roky využíval SZĽH, v ktorom pôsobil ako predseda trénerskej rady, člen výkonného výboru či ako konzultant.
Členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) sa stal v roku 1999 a o tri roky neskôr ho zaradili aj medzi členov Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2003 dostal od vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
