Joga pomôže telu i duši. Akému typu učiteľov by ste sa však mali vyhnúť?
Jogu pozná celý svet. Cvičia ju ľudia, ktorých trápia zdravotné problémy, ale aj tí, čo sa chcú udržať v psychickej a fyzickej pohode. Rozmach jogy však nie vždy znamená len pozitíva. Za posledných 10 – 15 rokov sa z nej, bohužiaľ, stal biznis. „Sú prípady, že si niekto prečíta knihu a vyhlási sa za učiteľa. Bez akéhokoľvek adekvátneho vzdelávania v akreditovanej organizácii,” hovorí Soňa Ftáčniková, predsedníčka Jogovej spoločnosti.
- Pre koho je joga určená?
- Čo sa na hodinách jogy ľudia naučia ako prvé?
- Ako si vybrať správneho učiteľa?
- Aký má vzťah joga a kresťanstvo?
S akou definíciou jogy sa viete najviac stotožniť?
Joga je cesta seba k sebe cez seba. Je to veľmi individuálna a súkromná vec. Človek nepotrebuje nič, iba mať schopnosť zahĺbiť sa do seba a objaviť, kto vlastne je. Na to, aby sme touto cestou išli, sa používajú rôzne prostriedky. Najjednoduchší prostriedok súvisí s fyzickým telom. To je forma našej bytosti, ktorú všetci cítime, vidíme a poznáme. Ide teda o fyzické cvičenie, počas ktorého sa snažíme eliminovať zdravotné problémy, natiahnuť poskracované svaly, vyrovnať chrbticu a popri tom sa naučiť vnímať jemnejšie odozvy tela na dané polohy, učiť sa schopnosti koncentrácie. Tú prvú zložku, fyzické cvičenia, robí aj správna fyzioterapia a rehabilitácia. Joga k tomu pridáva okrem pohybu aj dych a pozornosť. Keď sa tieto tri prvky spoja, má to úplne inú silu.
Pre koho je joga učená? Je to ohraničené vekom alebo schopnosťami?
Joga je úplne pre každého. Je tam len jedna výnimka – nie je pre lenivých a netrpezlivých ľudí (smiech). Aj tí najmenej pohybliví, starší a a vážnejšie chorí sa môžu venovať joge. Keď už nič, aspoň si predstavovať, že tú nohu dvíhajú. Potom sa zapnú isté mechanizmy a telo reaguje, akoby sa ten pohyb skutočne dial.
Joga je vhodná pre diabetikov, pre ľudí, ktorí majú vysoký krvný tlak, sklerózu multiplex či tých, ktorí trpia Crohnovou chorobou. Nemyslím si, že existuje niekto, pre koho joga nie je vhodná. Avšak, niektoré polohy (asány) alebo techniky nie sú vhodné pre všetkých. Ale vždy sa dá nájsť modifikácia (verzia) polohy, tak, aby bola dostupná a užitočná aj tým. Pri vzdelávaní nových učiteľov vždy upozorňujeme, ktorá poloha je viac riziková pre ľudí s chronickou bolesťou alebo vyšším tlakom. Niektorí naši lekári, samozrejme, nie všetci, pre istotu hovoria, aby pacienti s určitými diagnózami nechodili na jogu. Potom sa ľudia boja a myslím si, že sa zbytočne ukracujú o túto formu „terapie“.
V čom spočíva joga, ktorú učíte? Čo jej jej cieľom?
V rámci našej Jogovej spoločnosti vychádzame z Pataňdžaliho jogy. Patandžalimu sa pripisuje vytvorenie prvého písomného súhrnného diela (údajne v 3. st. pnl) Jogasutry. Je to veľmi obsažná aj keď počtom strán nie veľmi rozsiahla práca, ktorá obsahuje 196 aforizmov (sútier). V nich sa autor snaží veľmi úsporným, ale zato až vedecky logickým spôsobom vysvetliť ako sa stať jogínom, ako kráčať krok po kroku po ceste jogy.
Už hneď na začiatku sa venuje vysvetleniu, čo je vlastne joga a jeho definícia asi mnohých žijúcich v týchto zemepisných šírkach prekvapí. Napísal: Cieľom jogy je spomalenie vírenia mysle. A následne opisuje cestu ako sa k tomuto cieľu dostať. Vytvoril systém 8 stupňov (preto sa táto joga volá aštanga joga – osemstupňová a niekto ju možno pozná pod názvom Radžajoga – kráľovská joga).
Mohli by ste opísať týchto osem stupňov?
Prvé dva stupne sa zaoberajú etickými princípmi. Na to sa často zabúda, hoci bez nich nie je naozajstná joga možná. Ide o 10 odporúčaní, ako sa správať voči okoliu (5 odporúčaní, ktoré nazývajú jami) a voči sebe (5 odporúčaní, ktoré nazývajú nijami). V princípe je to niečo podobné ako kresťanské desatoro. Tretí stupeň sa zameriava na fyzické telo. Naučiť sa ovládať ho, vytvoriť si takú silu a ohybnosť (pomocou fyzických polôh – asán), aby sa dalo pristúpiť k štvrtému stupňu. Tým je pranajáma – práca s dychom a týmto spôsobom nasmerovanie životnej energie tam, kde je to potrebné (dych slúži ako vozidlo, ktoré privezie životnú energiu – pránu v takom množstve a na také miesto, kde je to potrebné). Keď dokážeme ovládať pránu, nastáva prechod od fyzického tela k práci s našim emočným a mentálnym telom. Piaty stupeň je práve medzikrok medzi fyzickou a ostatnými vrstvami bytosti – je to naučenie sa „odstrihnúť" od vonkajšieho sveta. Dokázať sa ponoriť do seba, aby sa dalo opäť pristúpiť k ďalším technikám, k práci s mysľou. Nasleduje koncentrácia, ktorá ak sa „podarí“ plynule prechádza do meditácie a napokon nastane stav samádhi – nirvány – spomalenia vírenia mysle, kedy zanikne EGO a ostane len podstata bytosti. Takáto je teória – cesta opísaná v Jogasútrach..
Hoci je to opisované ako 8 stupňov (schodov), všetky tieto kroky sa dejú „naraz“ a bytosť kráčajúca po ceste jogy sa posúva a rozvíja súčasne vo všetkých smeroch. My ako bytosti sme na rozličných stupňoch vývoja a preto, každý z nás v danom momente potrebuje niečo iné. Sú ľudia, ktorí preskočia fyzické základy a sú hneď schopní meditovať. Sú ľudia, ktorí sa nepohnú ďalej ako z tretieho stupňa, vykonávajú fyzické polohy a cvičenia a to ich plne uspokojuje. Každý človek si nájde to, čo práve potrebuje. Niektorí iba meditujú, niektorí robia naozaj náročné fyzické polohy, niekto robí iba dychové techniky, koncentračné techniky...
Videla som aj hodiny, na ktorých si mohli ľudia ublížiť, neviedli ich totižto ľudia, ktorí mali dostatočné vzdelanie. Keď sa chce niekto venovať joge, odporúčam mu, aby venoval dostatočný čas aj výberu učiteľa. Väčšinou si ľudia vyberajú učiteľov podľa toho, kto je najbližšie. Treba si jogovú prax s daným učiteľom vyskúšať a informovať sa kde získal vzdelania a akému typu jogy sa venuje. Joga je veľmi súkromná vec.
Existuje však viacero druhov jogy, stále vznikajú nové a nové smery, prichádzajú noví lektori... Nie je toho až príliš?
Za posledných 10 –15 rokov joga rozkvitla aj u nás a, bohužiaľ, stal sa z nej biznis. Sú prípady, že si niekto prečíta knihu dve a vyhlási sa za učiteľa jogy. Bez akéhokoľvek adekvátneho vzdelávania v akreditovanej organizácii. Zatiaľ je to na Slovensku skoro anarchia.
Videla som aj hodiny, na ktorých si mohli ľudia ublížiť, neviedli ich totižto ľudia, ktorí mali dostatočné vzdelanie. Keď sa chce niekto venovať joge, odporúčam mu, aby venoval dostatočný čas aj výberu učiteľa. Väčšinou si ľudia vyberajú učiteľov podľa toho, kto je najbližšie. Treba si jogovú prax s daným učiteľom vyskúšať a informovať sa kde získal vzdelania a akému typu jogy sa venuje. Joga je veľmi súkromná vec. Keď vám osobnosť učiteľa „nesadne“, je pre vás príliš pomalý, premotivovaný, príliš filozofický, sú pokroky veľmi obmedzené. Dokonca stretnutia s ním na cvičeniach vo vás môžu vyvolávať napätie a nepokoj, čo je pravý opak toho, čo vám má správne vykonávaná jogová prax prinášať.
Ako by si teda mal človek nájsť učiteľa jogy? Základom by mal byť certifikát. Čo ešte?
Treba si to rozhodne prísť vyskúšať. Prvá hodina býva zvyčajne zadarmo (aspoň ja to tak praktizujem). Avšak nielen sedieť a pozerať sa, ale aktívne sa do hodiny zapojiť. Čo sa týka „ponuky“ vyškolených učiteľov jogy, líši sa to v rámci regiónov Slovenska. My – Jogová spoločnosť - ako prvá organizácia združujúca záujemcov jogy a súčasne ako školiace pracovisko učiteľov jogy fungujeme už 30 rokov. V súčasnosti máme vyškolených a aktívne pôsobiacich po celom Slovensku 73 učiteľov. Na Slovensku je centrálnou organizáciou združujúcou organizácie venujúce sa joge Slovenská asociácia jogy, ktorá je aj členom EUY (European Union of Yoga).
Z rôznych druhov jogy ma zaujala hot joga. V čom spočíva jej princíp a čo si o nej myslíte?
Hot joga je motivovaná tým, že v Indii je iné podnebie a vieme, že keď je teplo a sú uvoľnené svaly, tak rôzne výkruty a polohy sú ľahšie „realizovateľné“, ako keď sme stuhnutí. V teple sú teda ľudia schopní v polohách väčších rozsahov. Ja tam však vidím nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na pohyb v takomto teple, špeciálne pre tých čo majú ešte slabo rozvinuté „vnímanie pocitov“ svojho tela, ako odoziev na danú polohu a nevedia ešte presne odhadnúť, kde sú ich limity a môžu si ublížiť. A tiež kombinácia námahy a tepla, na ktoré nie je každý človek zvyknutý, môže byť pre jedincov s vysokým krvným tlakom nebezpečný. Neodsudzujem však tento typ jogy, pokiaľ zachováva základný princíp jogy: harmonizácia pohybu, dychu a vedomia. Ja osobne som hot jogu (bikram jogu) skúsila a necítila som sa tam dobre. Pre mňa joga znamená uvoľnenie ponorenie sa do seba a nie pot a zaťaté zuby.
Ako ste sa dostali k joge vy?
Venovala som sa rekreačne športu, asi ako každá mladá žena. Viedla som aj kurzy aerobiku. Povolaním som fyzička, robila som vo výskumnom ústave a kolegyňa mi povedala, že dvakrát do týždňa sa v budove ústavu cvičí joga pod vedením Milana Poláška. Ten je vnímaný ako zakladateľ jogy na Slovensku. Na začiatku to bolo ťažké, pretože som patrila medzi ľudí dynamických a, žiaľ, aj nepokojných ktorí nemajú trpezlivosť (smiech). Bola som zvyknutá na dynamické cvičenia a pohyb, orientovaná hlavne navonok.. Ale potom ma to oslovilo, ten krásny pocit pokoja mieru a stíšenia. A oslovil ma aj Milan, ktorý sa ma raz opýtal, či si nechcem urobiť učiteľský kurz, že si myslí, že mám danosť jasne vysvetľovať.
Postupom času ma to úplne pohltilo, začala som študovať aj filozofiu, ktorá za tým je, niekoľkokrát som bola aj v Indii. V joge som našla nádherný pokoj, harmóniu a vyrovnanosť. Vďaka joge mám schopnosť pozrieť sa na vec zvrchu, nenechať sa vtiahnuť do problému, ale nadýchnuť sa a vidieť aj v problematických situáciách hlbší zmysel. Potom človek vníma celý svoj život inak.
Joge sa venujete aj ako lektorka. Kto sú vaši žiaci, máte nejaké vekové ohraničenie?
Moji „žiaci“ (a ja som ich žiačka, lebo navzájom sa od seba veľa učíme) sú rôznych povolaní, s rôznymi očakávaniami od jogy. Najstaršiu mám 87-ročnú pani, ktorá vie neuveriteľne zvládať aj náročnejšie polohy a mala som aj 14-ročné deti, ktoré boli schopné krásneho stíšenia a vnímania aj veľmi jemných pocitov – odoziev z predchádzajúcich polôh.
Určite mám v kurzoch viac žien ako mužov, ale, čo ma teší, postupne sa to začína vyrovnávať. Často ide o prípady, kedy ženy, ktoré chodili na jogu začali byť pohyblivejšie, prestala ich bolieť chrbtica, dokonca sa začali častejšie usmievať, priviedli na kurz svojich manželov a dnes už roky spolu „chodia na jogu“.
Stretávate sa s tým, že si hodiny pochvaľujú ľudia, ktorí kvôli práci strávia väčšinu dňa za počítačom a až tak sa nehýbu?
Mám osobnú skúsenosť. Kedysi som pracovala v jednej agentúre na podporu výskumu a vývoja. Keď sme hodiny sedeli v kancelárii, kolegov som často presvedčila, že sa ideme do zasadačky na desať minúť natiahnuť, rozdýchať sa a zacvičiť si. A spravilo im to tak dobre, že pochopili, o čo v joge ide. Dnes ku mne na kurzy chodí osem bývalých kolegov.
Väčšina ľudí sa toho už nepustí. Či už z dôvodu, že im to robí dobre fyzicky, alebo nájdu vnútorný pokoj a stíšenie ktoré inde nenašli.
Čo sa ľudia naučia na hodinách ako prvé?
Pre začiatočníkov joga začína tým, že ich najskôr naučíme dýchať. Správny jogový dych je práca tak na tri mesiace, je to však u každého individuálne. Človek sa musí „rozdýchať", pochopiť, ako dýcha bránica, ako dýchajú medzirebrové svaly a čo je to klavikulárny dych. Súčasne ich učíme aplikovať už pri tých najjednoduchších pohyboch základný princíp jogy: spojiť do jedného harmonického celku pohyb, dych a vedomie (pozornosť).. Každý vie zdvihnúť ruku. Zdvihnúť ju však tak, aby bol tento pohyb spojený s dychom a plne si uvedomovať ten pohyb, je zložitejšie. Potom sa cibrí aj vnímanie pocitov a myšlienok, ktoré sa pri tom vyroja.
Mám pre vás pripravenú aj jednu kontroverznejšiu otázku. Aký je vzťah medzi jogou a kresťanstvom? Stretli ste sa aj s ľuďmi, ktorí sa ju boja vyskúšať, pretože im to zakazujú cirkevné inštitúcie? Ako vnímate takéto postoje?
Jogová spoločnosť praktizuje jogu ako filozofiu, žiadne náboženstvo tam nevkladáme. Hlavne na dedinách sa stáva, že farári, ktorí často o joge nič nevedia, len sa jej boja ako sa my ľudia často bojíme neznámych vecí, rozprávajú v kostoloch o joge rôzne nepravdivé veci. Potom ľudia, ktorí si vážia svojich farárov a plne im veria, sa potom neodvážia skúsiť jogu. Keď aj prídu, sú plní strachu, že ich chceme obrátiť na inú vieru. Záleží to však od lokálnych podmienok. Máme oblasti, kde cvičia jogu aj farári, ktorí pochopili, že je to technika na udržanie zdravého tela ako aj výborná technika na „trénovanie“ schopnosti meditácie, kontemplácie, čo je nevyhnutne pri „naozajstnej úprimnej modlitbe veriacich.“. A máme lokality, kde sa pri slove joga všetci prežehnajú. Počula som aj také prípady, keď po kázni v kostole hádzali veriaci kamene do okien jogového strediska.. Zhrniem to, máme veľa veriacich, ktorí sa joge venujú a pochopili, že to je o životnom štýle a nikto im nechce brať a neberie ich vieru.
Viac o zameraní a aktivitách Jogovej spoločnosti nájdete na ich webe.
Vo svete stále zúri pandémia koronavírusu. Čo robiť v tejto dobe, ako sa udržať v psychickej aj fyzickej kondícii?
Človek má dnes o niečo menej možností, joga je však niečo, čo môže robiť každý sám doma. Ja sama som prešla do online prostredia a svojim 63 žiakom posielam každý týždeň video, aby naďalej cvičili. Môžu cvičiť doma, stačí jedna podložka a 90 minút venovaných sebe. Je to aj mentálna psychohygiena, ktorá pomôže, keď to na vás zo všetkých strán padá.
Nápomocné sú aj dychové techniky. Keď je človek v napätí, stačí spraviť kvalitných desať nádychov a výdychov a ihneď cíti, ako sa upokojil. A keď sa k tomu človek venuje aj hlbším relaxačným technikám, začne fungovať ten zázračný okruh – uvoľnené nehybné fyzické telo, potrebuje menej energie (rozumej menej kyslíka) – to spôsobí, že telo začne pomalšie dýchať – a následne pomalý dych (ako všetci poznáme pred zaspávaním), spôsobí stíšenie mysle, a nastáva krásny mier pokoj a vnútorné ticho. A toto mentálne stíšenie ďalej prehĺbi telesné uvoľnenie - to ešte viac stíši dych – a ten viac upokojí myseľ... Tu je nebezpečie, že zaspíme, čo sa začiatočníkom často stáva. Nevadí, postupne sa naučia zotrvávať v bdelom dokonale uvoľnenom stave a užívať si čírej prítomnosti, čo je veľmi „liečivý stav“ pre celú bytosť – jej fyzickú, emocionálnu aj mentálnu vrstvu. Joga v tejto neľahkej dobe môže pomôcť prekonať mnohé problémy a potom skoro automaticky sa človek upokojený, plný pohody, lepšie správa aj k svojmu okoliu a šíri ten pokoj a pohodu ďalej. Dáva čo dostal. Aj to je o rovnováhe a harmónii života. Ako povedal jeden môj učiteľ: Joga človeka nezmení, ale človek môže pomocou jogy zmeniť svoj život, môže sa naučiť nazerať na svet slobodne, bez obmedzovania seba aj iných.
Asi však nie je dobré začať jogu bez učiteľa, len cez nejaké videá...
Samozrejme, ideálne je začať s učiteľom naživo, pretože vám vysvetlí všetky dôležité veci, ktoré nie je na obrazovke alebo fotke vidieť. Ja prostredníctvom internetu síce cvičenia vediem, ale človeka nevidím. Môžem niečo povedať, no on ma nemusí počúvať, alebo pochopiť čo tým myslím a danú polohu preženie alebo nesprávne zaujme. Aspoň pol roka alebo rok treba chodiť na jogu „naživo“, aby ste sa naučili základné princípy. Kým svojich žiakov nenaučím rozoznať pocity tela z danej polohy (asány), následne rozlíšiť, čo je zóna nepohodlia a čo je už bolesť. Je nerozumné nechať žiakov cvičiť samých, lebo by si mohli ublížiť. Jogu bez učiteľa a odborného dohľadu by som v týchto ranných štádiách neodporučila.
Ale nič neplatí univerzálne pre všetkých rovnako. Sú jedinci, ktorí akoby sa narodili pre jogu, veľmi rýchlo chápu a rýchlo sa posúvajú dopredu. A sú zase aj takí, ktorým to trvá roky a roky. Podstatné je však to, že začali a robia niečo, čo ich teší a pomáha im.
Veď nie je dôležité v ktorom bode cesty sa nachádzaš, hlavne, že sa hýbeš smerom dopredu. A na záver, by som citovala slová múdreho jogína Višnudévanandu: Zdravie je bohatstvo. Pokoj mysle je šťastie. Joga k tomu ukazuje cestu.
