Pravidelné zdravotné prehliadky by nemali podceňovať ani rekreační športovci a tiež deti, ktoré trénujú výkonnostne. U rekreačných športovcov sú riziko poškodenia zdravia a vznik úrazov často vyššie ako u profesionálov.

Úrazy vznikajú najčastejšie z dôvodu neznalosti zdravotného stavu rekreačného športovca, prípadne vplyvom nevhodne nastaveného tréningového procesu. Aj preto sú dôležité zdravotné prehliadky. Upozornil na to telovýchovný lekár z Kliniky muskuloskeletálnej a športovej medicíny nemocnice v Košiciach-Šaci Michal Fečík.

„Preventívna telovýchovno-lekárska prehliadka slúži na posúdenie zdravotného a výkonnostného stavu športovca s cieľom stanoviť optimálne tréningové zaťaženie vzhľadom na aktuálne zvolené ciele. Vyšetrenie je obzvlášť dôležité u jedincov stredného a vyššieho veku, ktorí sa rozhodli prerušiť sedavý spôsob života, nemajú od mladosti vytvorené športové návyky a sú nositeľmi viac ako dvoch rizikových faktorov ischemickej choroby srdca,“ povedal. Cieľom je odhaliť zdravotné odchýlky, ktoré by sa mohli manifestovať vo forme ochorenia, prípadne až náhleho úmrtia športovca.

Poukázal tiež na to, že nesprávne zvolený typ pohybovej aktivity pri redukcii hmotnosti môže viesť v krátkom čase k zraneniu pohybového systému. „Tréningové jednotky u obézneho športovca by mali pozostávať zo správnej kombinácie aeróbneho a silového tréningu pod kvalifikovaným dohľadom. Aeróbna aktivita by mala byť vykonávaná optimálne v nízkej intenzite, ale v dostatočnej dĺžke, teda aspoň 45 minút a viac. Práve pri tejto intenzite organizmus využíva ako zdroj energie na svalovú činnosť v prevažnej miere tuky,“ vysvetlil Fečík.

Upozornil, že horšie riziko ako neefektívne či nesprávne nastavená forma tréningu a stravovania je v prípade, ak má športovec napríklad doteraz nediagnostikované ochorenie štítnej žľazy či diabetes mellitus. Zdôraznil, že nevhodná diéta mu môže spôsobiť výrazné zdravotné komplikácie až ohrozenie života.

U detí je telovýchovno-lekárska prehliadka podľa Fečíka dôležitá vtedy, ak nie je primárnym záujmom rodičov len zdravá náplň voľného času, ale kde je dominantným cieľom zvyšovanie výkonnosti mladého športovca.

„Vo všeobecnosti platí, že náročnejší športový tréning je vhodný pre deti bez zdravotných porúch, ktoré sa často odhalia už pri opakovaných prehliadkach pediatra. Najprv v dojčenskom, neskôr v predškolskom a školskom veku. Samozrejme sa stáva, že eventuálna porucha sa objaví až pri vyšetrení u nás po niekoľkých mesiacoch či rokoch tréningu. Následný zákaz športovej aktivity môže byť pre dieťa a rodičov veľmi bolestivý, ale život zachraňujúci,“ zhrnul Fečík.