Zdravý spánok je nesmierne dôležitý pre ľudský organizmus. Inak tomu nie je ani u profesionálnych športovcov, ktorí potrebujú na súťažiach podávať stopercentné výkony a ísť často až na hranicu svojich možností. Ako vo svojej športovej kariére vnímala spánok biatlonová legenda Anastasia Kuzminová?

S hlavným partnerom Slovenského olympijského tímu Allianz máme pre vás novoročnú výzvu, akú ste ešte nezažili! Vašou jedinou úlohou bude poriadne sa vyspať. Poďte spolu s nami nahliadnuť do zázračného sveta spánku a hrajte o skvelé ceny (nielen) pre dobrý spánok. 

Chcem spať a vyhrať

„Spánok je veľmi dôležitý nielen v živote športovca, ale aj každého človeka od prvých rokov jeho života. Počas športovej kariéry bol spánok pre mňa najjednoduchším a najkrajším spôsobom regenerácie. Bez dobrého spánku sa športovec, najmä biatlonistka, len ťažko koncentruje na streľbu a svoj športový výkon,” hovorí bývalá biatlonistka a trojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová.

Dvakrát tréning = dvakrát spánok

Kuzminová pochádza z mesta Ťumeň, ktoré leží pri Urale. Najskôr sa venovala behu na lyžiach, no keď mala 15 rokov, pridala k lyžiam aj pušku a presedlala na biatlon. „Ja som si vždy uvedomovala, čo mi spánok prináša. V rôznych etapách života som zbierala skúsenosti, ako spánok ovplyvňuje moju prípravu, moju výkonnosť a koncentráciu na strelnici. Keď som mala v dorasteneckom či juniorskom veku dve tréningové fázy, potrebovala som mať aj dvakrát spánok. V tomto období som počas dňa spala hlavne kvôli správnej regenerácii. Chcela som, aby sa telo pripravilo na druhú polovicu tréningového dňa,” spomína na svoje športové začiatky.

V mladosti jej večierku určovali tréneri

Počas jej mládežníckych rokov jej spánkový režim ovplyvňovali aj tréneri. „Mali za úlohu určiť nám, mladým športovcom, čas večierky. O desiatej večer sa zhasínalo. Niekedy sme ešte o deviatej večer mali suchú streľbu bez nábojov. To znamenalo, že z plnej záťaže sme mali rovno zaspávať. Ak som na večernom tréningu spravila nejakú chybičku, zaspávalo sa ťažšie, v hlave mi behali myšlienky, všetko som analyzovala,“ opisuje Kuzminová. Vtedy ešte neovládala meditačné či dýchacie techniky, ktoré jej neskôr v kariére veľmi pomohli.

Pri melatoníne neostala

Počas svojej kariéry nalietala tisícky kilometrov, či už za rodinou, tréningami aj pretekmi. Ako pomoc pri „jetlagu” niekoľkokrát použila aj melatonín. „Manžela mám z Kamčatky, lietavali sme preto cez celé Rusko. Lietali sme na prípravu do Kanady alebo sme počas leta hľadali sneh v Austrálii či Novom Zélande. Melatonín som pri častom cestovaní skúšala, no v tom období, keď som ešte nevedela so svojím telom a hlavou tak dobre pracovať,” vysvetľuje trojnásobná olympionička.

„Deň pred odletom sme sa snažili už spať v takom čase, ako by sme museli po prílete na súťaž či sústredenie. Keď sme tam prišli, robili sme všetko pre to, aby sme prvý najkritickejší deň išli spať vtedy, keď bolo potrebné,” dodáva.

Zaspať jej pomáhali dýchacie cvičenia a meditácie

Šport je nadštandardná záťaž pre psychiku. Kuzminová hovorí, že jej počas športovej kariéry najviac pomáhali dýchacie cvičenia či meditácie. „Sú to metódy, ktoré som ako športovkyňa používala vždy, keď som nevedela „predýchať” nejaký neúspech, alebo naopak, nevedela som sa od radosti ani nadýchnuť. Hlboké dýchanie, nádychom cez nos, voľný výdych cez ústa a uvedomenie si, že sa nadychujem do končekov prstov, či iných oblastí tela. Aj keď to, samozrejme, nie je úplne tak. Dýchaním sa vieme upokojiť a tým aj spôsob ako rýchlejšie relaxovať. A s relaxovaním prichádza aj možnosť zaspať.”

Vo Vancouveri to bol pretlak emócii

Jej prvé vystúpenie pod piatimi kruhmi bolo na zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010. Hneď v úvodný deň olympijských hier ukončila 38-ročné čakanie Slovenska na zimné olympijské zlato. Striebornú Nemku Magdalenu Neunerovú v pretekoch na 7,5 km predstihla v dramatickom súboji o jeden a pol sekundy.  „Vo Vancouveri som bola preťažená emocionálne. Dlho som po zlate nevedela zaspať, nevedela som skrotiť emócie a pripraviť sa na druhé preteky. Vládala som fyzicky, ale mentálne mi to urobilo v hlave výbuch. Odrazilo sa to aj na spánku. Ďalšie preteky sa mi nepodarilo vyhrať. Bolo to síce striebro, no nedokázala som sa sústrediť na všetky streľby tak pekne, ako by som si želala. Práve na strelnici som pocítila, čo spôsobili tie dve noci, ktoré som poriadne nespala,” vracia sa v spomienkach na kanadské úspechy.

Na Soči a Pjongčang sa pripravovala ponocovaním

Na olympijských hrách v Soči 2014 aj v Pjongčangu 2018 sa pretekalo vo večerných hodinách. Na tieto podmienky sa musela nastaviť aj Kuzminová. „Ešte pred odletom sme chodili spávať neskoro večer. Fungovali sme do hlbokej noci. Pred spaním sme zatemnili okná, aby sme spali osem hodín a nebudilo nás slnko. Posúvali sme si celý deň, aby organizmus bol pripravený pretekať sa vo večerných hodinách. Bola to veľmi intenzívna práca.” A dnes už môžeme povedať, že sa vyplatila. Na oboch olympijských hrách získala zlatú medailu a nezmazateľne sa zapísala do histórie slovenského športu.

Koľko hodín denne spíte? Svetová zdravotnícka organizácia odporúča spať osem hodín denne. Vedci na celom svete sa zhodli na tom, že spánok je pre život nevyhnutný proces, za ktorý neexistuje náhrada. Hoci patrí k najdôležitejším potrebám človeka, mnohí ho podceňujú a svoj život tak oberajú o to najvzácnejšie – zdravie.

Poďte spolu s nami nahliadnuť do zázračného sveta spánku a hrajte o skvelé ceny (nielen) pre dobrý spánok.

Idem do toho