Medzinárodná olympijská akadémia „na druhý pohľad“ - Zuzana Botiková na 22. medzinárodnom seminári olympijských štúdií v Olympii, tentoraz v role študentskej koordinátorky
Zuzana Botiková sa zúčastnila na 22. medzinárodnom seminári olympijských štúdií a z pozície študentskej koordinátorky opísala, ako vyzerala jej druhá účasť na tomto seminári:
OLYMPIA - V septembri 2015 som mala možnosť sa opätovne zúčastniť na Medzinárodnom seminári Olympijských štúdií pre postgraduálnych študentov, ktorý je organizovaný Medzinárodnou olympijskou akadémiou (MOA). Kým minulý rok som tento intenzívny seminár vnímala z pozície účastníčky (môžete si prečítať TU), tento rok som sa ocitla tak trochu „na druhej strane“ – v úlohe koordinátorky. Ako som sa k tejto pozícií dostala, čo vyžadovala, a čo nové mi priniesla sa pokúsim napísať v nasledujúcich riadkoch.
Hlavným cieľom postgraduálneho seminára MOA je sústrediť na mesiac začínajúcich akademikov z celého sveta, ktorí sa venujú sociálnym aspektom športu a olympizmu. Kampus akadémie, ktorý sa nachádza len niekoľko metrov od antického olympijského štadióna v gréckej Olympii, na to ponúka vskutku unikátne podmienky. Účastníci seminára spolu bývajú, stravujú sa, športujú, ale čo je najpodstatnejšie, väčšinu dňa sú spolu na prednáškach a diskusných seminároch vedených pozvanými profesormi z popredných škôl a iných inštitúcií. Úlohou študentov je nielen sa aktívne zapájať do diskusií na seminároch, ale tiež prezentovať svoj vlastný výskum v rámci olympijskej tematiky. Úlohou koordinátora, ktorý si už toto všetko „na vlastnej koži“ raz zažil, je pomáhať zabezpečiť hladký priebeh celého mesiaca. Keďže som sa na postgraduálnom seminári zúčastnila v septembri minulý rok, tento rok som zažívala v Olympií menšie déjà vu, avšak veľmi príjemné.
Študentský koordinátor je volený účastníkmi seminára, ktorí ho vyberajú spomedzi seba. Je to vlastne akýsi vyslanec študentov z minulého ročníka pre študentov toho budúceho. Minulý rok som túto dôveru od mojich spolužiakov dostala práve ja, a keďže mi trochu voľnejší začiatok semestra na mojej univerzite umožnil opäť stráviť september v Grécku, nomináciu na koordinátorku som rada potvrdila. Najťažšie dni pre koordinátora sú hneď tie úvodné. Ale také sú aj pre študentov. Keďže som si živo spomínala na vlastné zmätočné pocity z minulého roka, ako koordinátorka som sa snažila všetky organizačné pokyny novým študentom čo najviac uľahčiť a radšej si aj dvakrát skontrolovať, či všetkému rozumejú. Prvé dni sú náročné aj z hľadiska logistiky a nových vnemov: návštevy antických pamiatok v Aténach, Isthmii, Nemei, Mykénach či Epidaure. Život sa dostane „do (nového) normálu“ až v kampuse akadémie, kde sa opakuje režim prednášok, seminárov, športových aktivít a kultúrnych večerov. Tam už bolo mojou úlohou iba dohliadať na to, aby sa tento denný rytmus bezproblémovo každý deň opakoval.
Okrem študentov som významnú časť seminára trávila aj s prednášajúcimi. S nimi som konzultovala inštrukcie
Napriek tomu, že niektoré z prednášok som absolvovala už minulý rok, žiadne déjà vu sa nekonalo. A to najmä vďaka študentom, ich postrehom, otázkam a zaujímavým diskusiám s prednášajúcimi, ktoré trvali aj niekoľko hodín. Na seminári sa zúčastnilo 36 študentov z celého sveta. Tí prezentovali svoje diplomové či dizertačné výskumy na témy súvisiace s olympizmom - problematika vrcholového športu, dopingu, národné športové politiky, dobrovoľníctvo, či udržateľnosť olympijských komplexov po skončení hier. Obzvlášť prínosné bolo, že príspevky odrážali národné a kultúrne zázemie, z ktorých študenti pochádzali, a tiež sa kriticky dotýkali problémových tém, s ktorými sa olympijské hnutie v súčasnosti stretáva.
Vo voľnom čase sme organizovali kultúrne večery, kde sme zábavným štýlom prezentovali odkiaľ pochádzame. Najčastejšie to bolo učenie národných tancov - no a keďže doma, na Slovensku tancujem vo folklórnom súbore, tľapkanú polku som naučila tancovať aj mladých športových akademikov.
Takýmto intenzívnym štýlom sme prežili celý mesiac. Na jeho záver sa konalo slávnostné ukončenie, na ktorom sme zhodnotili prínos seminára nielen pre náš vlastný študentský či pracovný život, ale aj pre rozvoj olympijského hnutia vo svete. Na tomto ceremoniáli sa zúčastnil aj prezident MOA Isidoros Kouvelos, ktorý účastníkom odovzdal diplomy. Ako každoročne, opäť nastala aj na voľba študentského koordinátora na ďalší rok. V tejto súvislosti ma hrialo pri srdci, keď pri debatách o tom, kto by bol dobrým budúcim koordinátorom, účastníci hľadali takého, ktorý by bol „čo najviac ako Zuzana“. Zhodou okolností zvolili spomedzi seba Brazílčanku Annu-Mei, ktorá má so mnou v rovnaký deň narodeniny.
