Medzinárodná olympijská akadémia v gréckej Olympii oslavuje 50-ročné jubileum
OLYMPIA 14. júna (let) - Slávnostné otvorenie Medzinárodnej olympijskej akadémie v gréckej Olympii sa uskutočnilo v priestore antického štadióna, na ktorom sa konali staroveké olympijské hry, 14. júna 1961. Pripomíname si tak v týchto dňoch 50. výročie otvorenia najvýznamnejšej vzdelávacej inštitúcie olympijského hnutia na svete.
S myšlienkou založiť medzinárodnú vzdelávaciu inštitúciu olympijského hnutia sa zaoberal už zakladateľ novovekých olympijských hier Pierre de Coubertin. V roku 1927 na pozvanie gréckej vlády navštívil Olympiu. Zúčastnil sa tam na slávnostnom odhalení stély na počesť obnovenia olympijských hier. Zároveň pri stretnutí s priateľom Ioannisom Chrysafisom, riaditeľom telovýchovného ústavu univerzity v Aténach, načrtol aj svoju predstavu, ako by malo fungovať takéto akademické centrum zamerané na olympijskú výchovu.
Coubertinova predstava bola aj v súlade so zámerom vtedajších predstaviteľov Gréckeho olympijského výboru, ktorí mali v úmysle vybudovať inštitúciu na pestovanie klasických ideálov prostredníctvom športu. Zrod samotnej inštitúcie vo veľkej miere oddialili smrť Chrysafisa (1930), či ústup Coubertina z pozície v olympijskom hnutí a následne jeho smrť v roku 1937.
V rozpracovaní myšlienky však pokračovali Chrysafisov študent, tajomník Gréckeho olympijského výboru Ioannis Ketseas (člen MOV 1946-1965) a blízky spolupracovník Coubertina Carl Diem, predseda organizačného výboru Hier XI. olympiády 1936 v Berlíne. Obaja začali úspešne spolupracovať na realizácii myšlienky olympijskej štafety. Prvý raz v histórii olympijských hier novoveku sa oheň zapálený na antickom štadióne v Olympii preniesol až do berlínskeho dejiska olympijských hier. Sám Diem bol zároveň jedným z hlavných iniciátorov a podporovateľov vykopávok v antickej Olympii, predovšetkým v okolí antického štadióna.
V roku 1938 obaja spoločne spracovali a predložili Gréckemu olympijskému výboru plán na realizáciu centra olympijských štúdií, ktoré nazvali Medzinárodná olympijská akadémia (MOA). Grécky olympijský výbor projekt prijal a ešte v tom istom roku zapracoval do štatútu výboru bod o zriadení a spravovaní MOA ako jednej z organizačných zložiek výboru. O tejto skutočnosti boli informovaní aj členovia Medzinárodného olympijského výboru počas 38. zasadnutia MOV v egyptskej Káhire.
O rok neskôr, na 39. zasadnutí v Londýne, Medzinárodný olympijský výbor rozhodol o začlenení MOA pod svoju správu. Na konci 2. svetovej vojny Ketseas a Diem vypracovali podrobný program práce akadémie, ktorý bol predložený MOV na jeho 41. zasadnutí v Štokholme v roku 1947. O dva roky neskôr, počas 44. zasadnutia MOV v Ríme roku 1949 bolo právo na riadenie akadémie, v spolupráci s MOV, opäť vrátené Gréckemu olympijskému výboru. Pod vedením Ketseasa začal pracovať „špeciálny výbor pre olympijskú akadémiu a klasické hry“, ktorý zodpovedal za rozpracovanie záverov zasadnutia MOV medzi NOV Grécka a ostatnými národnými olympijskými výbormi.
Aj tak sa prvé zasadnutie Medzinárodnej olympijskej akadémie uskutočnilo až po dvanástich rokoch od rímskeho rozhodnutia. Predchádzalo mu obdobie zložitých príprav a rokovaní, spojené s úsilím o vytvorenie a naakumulovanie finančných prostriedkov, ktoré by umožnili projekt realizovať. Dôležitou a veľmi náročnou súčasťou prípravy bol výber, získanie a výkup pozemkov v blízkosti antickej Olympie od miestnych súkromných vlastníkov na účel vybudovanie administratívneho centra akadémie.
Slávnostné otvorenie Medzinárodnej olympijskej akadémie sa uskutočnilo za účasti vyše 250 účastníkov a hostí v priestore antického štadióna 14. júna 1961. Prvé zasadnutie účastníkov v Olympii viedol riaditeľ telovýchovného ústavu univerzity v Aténach Cleanthis Paleologos a nemecký profesor Franz Lotz. Prvým rečníkom bol Carl Diem. Na snímke Zdenky Letenayovej časť súčasných ubytovacích kapacít MOA.
Po vzore MOA postupne vznikali v jednotlivých krajinách národné olympijské akadémie s cieľom šírenia a ochrany morálnych princípov olympijského hnutia. Prvou národnou akadémiou bola Španielska olympijská akadémia (1968). Dnes vo svete pracuje vyše 140 národných olympijských akadémií. Slovenská olympijská akadémia bola založená v roku 1993.
Medzinárodná olympijská akadémia sa stala moderným fungujúcim centrom a koordinátorom olympijskej výchovy s množstvom medzinárodných vzdelávacích aktivít, zameraným predovšetkým na vzdelávanie mládeže v duchu olympijských ideálov a princípov. Je priamo riadená výkonným výborom s antickým názvom ephoria, ktorého členmi je deväť osobností svetového športu a kultúry, volených na štvorročné obdobie plénom Gréckeho olympijského výboru (GOV), pričom piati z nich musia byť zároveň členmi GOV. MOA je v súčasnosti finančne podporovaná z Olympijskej solidarity MOV a jej činnosť spoluorganizuje MOV prostredníctvom svojej komisie pre kultúru a olympijskú výchovu.
Dnes si pri návšteve moderného sídla Medzinárodnej akadémie (na rozlohe 25 hektárov) ťažko dokážeme predstaviť prvých účastníkov, ubytovaných v stanoch postavených gréckym Červeným krížom a rozdelených do ženského a mužského tábora, či jedáleň pod prístreškom a umývanie sa vodou zo studní...
Od roku 1938 dodnes stojí v rozsiahlom parku pod posvätným Kronovým vrchom, obkolesujúcim areál akadémie, stéla z bieleho mramoru. V nej je v schránke uložené srdce Pierra de Coubertin. Tak ako si to prial, v srdci kolísky antických hier, v blízkosti moderného „gymnasia“ inštitúcie, založenej na výchovu mladých ľudí prostredníctvom športu. Na snímke Zdenky Letenayovej pomník, pod ktorým je pochované Coubertinovo srdce.