Na Národnom pamätníku olympionikov v Martine odhalili pamätnú tabuľku kapitána strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Antona Urbana
Na Národnom pamätníku olympionikov, ktorý je súčasťou Národného cintorína v Martine, v stredu odhalili pamätnú tabuľku kapitána strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Antona Urbana. Bývalý výborný futbalista zomrel v Bratislave 5. marca tohto roku vo veku 87 rokov.
Na slávnostnom akte, ktorý sa na počesť našich zosnulých olympijských medailistov koná vždy v „preddušičkovom termíne“, sa zúčastnili prezident Slovenského olympijského výboru Anton Anton Siekel, riaditeľka Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová, zástupcovia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ladislav Petráš a Ján Greguš, predseda Združenia olympijských klubov Ivan Čierny, aj zástupcovia olympijského klubu v Šahách.
Krátke video z pietnej spomienky si môžete pozrieť TU:
Prezident SOŠV Anton Siekel v príhovore zdôraznil, že je potrebné dodržiavať tradície a pripomínať si pamiatku nielen olympijských medailistov, ale aj ďalších olympionikov a takisto aj čestných členov SOŠV, z ktorých až traja (Jozef Vengloš, Ivan Macák a Ladislav Čepčiansky) sa v tomto roku odobrali na večnosť. Stručne si zaspomínal na Antona Urbana aj na ďalšie veľké športové osobnosti, ktoré nás v tomto roku navždy opustili.
Za SFZ prehovoril bývalý legendárny futbalista Ladislav Petráš, ktorý si pod piatimi kruhmi zahral štyri roky po Urbanovi - v Mexico City 1968. Vo zväze má už dlhší čas na starosti kontakty s bývalými reprezentantmi. Povedal, že s Antonom Urbanom sa stretával na každoročných predvianočných stretnutiach zástupcov zväzu s internacionálmi, na ktorých bol Urban pravidelným hosťom.
Pietnu slávnosť pripravilo SOŠV – Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠM), ktoré je správcom pamätníka. Múzeum opatruje viaceré artefakty, ktoré získalo od Antona Urbana ešte počas jeho života – striebornú olympijskú medailu z Tokia 1964 a diplom k nej, jeho oficiálne olympijské oblečenie, aj viacero fotografií. Najcennejšie artefakty sú vystavené v stálej expozícii SOŠM vo Výstavnej siene profesora Vladimíra Černušáka na prízemí Domu športu v Martine.
Zástupcovia SOŠV a SFZ položili na pamätník pri pietnej príležitosti vence. V malej čaši pred piatimi žulovými balvanmi, stvárňujúcimi olympijské kruhy, horel oheň, ktorý bude plápolať aj počas nadchádzajúceho Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých.
Kto bol Anton Urban
Rodák z Kysaku Anton Urban, ktorý spojil svoj futbalový život takmer výlučne so Slovanom Bratislava, odohral v čs. lige 279 ligových zápasov. Vo dvojici so svojím o rok mladším rovesníkom Jánom Popluhárom dlhé roky vystužoval obrany Slovana. Obaja boli známi futbalovými schopnosťami, ale aj rytierskosťou na trávniku. V reprezentačnom drese B-tímu ČSSR odohral 12 zápasov a v čs. olympijskom tíme 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól (Zjednotenej arabskej republike).
Významná postava nášho futbalu bola aj veľkou morálnou autoritou. Anton Urban, ktorý dlho pôsobil aj ako tréner, bol držiteľ najvyššieho slovenského ocenenia fair play za celoživotné pôsobenie v súlade s princípmi humanizmu a v duchu fair play - Ceny Jána Popluhára, ktoré mu udelil Slovenský olympijský a športový výbor. Od Slovenského futbalového zväzu dostal Cenu fair play Ivana Chodáka aj Zlatý odznak SFZ a stal sa členom Sieny slávy slovenského futbalu. Aj v pokročilom veku bol členom kolégia Klubu fair play olympijského výboru. Stále sa intenzívne zaujímal o futbalové dianie.
Najsilnejšie spomienky z bohatej kariéry mal Anton Urban na olympijské hry v Tokiu. „Olympiáda je posvätná udalosť pre aktívnych účastníkov, aj pre divákov. Je to len raz za štyri roky, čosi mimoriadne a nádherné. Schádzajú sa tam najlepší športovci z celej zemegule. Už samotná účasť na OH je veľká vec. Keď som videl to množstvo športovcov z celého sveta – a mnohých veľmi slávnych – cítil som sa veľmi skromnučký. A keď som si na začiatku hier prezrel prekrásny Olympijský štadión, len som sníval, aké by to bolo zahrať si na ňom finále. A stalo sa! Dokonca som to zažil v úlohe kapitána.... Som veľmi hrdý, že som sa stal účastníkom OH, a k tomu ešte úspešným. Olympijské hry v Tokiu – to je pre mňa posvätná spomienka,“ zaspomínal si predvlani pri bratislavskom stretnutí členov strieborného tímu ČSSR, ktorý vo finále olympijského turnaja podľahol Maďarsku 1:2. Urban v závere zápasu nepremenil veľkú šancu na vyrovnanie.
