Nádejný karatista Roman Hrčka trénuje sedem dní v týždni, v izbe má aj vlastnú telocvičňu
S túžbou víťaziť sa hádam už narodil. Hneď ako to bolo možné, rodičia ho zapísali na prvý šport, kde brali malé deti – na karate. Roman športuje pravidelne už od piatich rokov a ako 16-ročný karatista vie, že šport je pre neho celý život. Člen Juniorského olympijského tímu túži po účasti pod piatimi kruhmi, vie však, že má pred sebou ešte dlhú cestu.
Roman Hrčka o Juniorskom olympijskom tíme
Moje najväčšie poďakovanie patrí Slovenskému zväzu karate, že mi prejavil dôveru a nominoval ma do Juniorského olympijského tímu. Je to pre mňa jedno z najväčších ocenení a súčasne obrovský záväzok. Vďaka výhodám členstva v JOT sa môžem venovať prioritne môjmu osobnému, ale aj športovému zlepšovaniu bez výrazných obmedzení. Osobne by som chcel vyzdvihnúť profesionalitu v oblasti mentálneho koučingu a celkovo všetkých možností, ktoré mi členstvo ponúka a ktoré dokážem využiť. Som za to nesmierne vďačný a verím, že ma to posunie ďalej a otvorí aj nové možnosti dlhodobejšej spolupráce.
K športu Romana doviedli rodičia, keď mal päť rokov. Jeho otec bol kanoista, v minulosti sa stal aj majstrom Československa. „Spočiatku bolo pre mňa karate úplne neznáme, no zapáčilo sa mi to. Dnes je šport všetko, čo mám. Karate je to, čo ma baví a napĺňa,“ hovorí Hrčka.
Už odmalička ho lákalo vyhrávať, chcel byť vždy ten najlepší. „Donedávna som sa v karate venoval súčasne obom súťažným disciplínam – kata a aj kumite. Dlho som zvažoval, ktorá sa stane „vyvolenou“. Kata mi pomáhalo v technike, v kumite som rozvíjal výbušnosť, rýchlosť a bojovnosť. Nakoniec sa to vyriešilo takpovediac samé. V rámci klubu Športová škola karate Bratislava, ktorého som členom, som prešiel do tréningovej skupiny pod priame vedenie súčasnej trénerky Kristíny Mackovej. Pod jej vedením som v kata dosiahol najvýraznejšie úspechy na domácich, medzinárodných, ale aj svetových šampionátoch. Je prísna, nič nám neodpustí a čo oceňujem najviac – snaží sa z nás dostať maximum,“ hovorí člen Juniorského olympijského tímu.
Ako vyzerá bežný tréningový deň?
I keď sa na prvý pohľad môže zdať tréning karate jednoduchý, vyžaduje si rovnaký prístup ako ktorýkoľvek iný olympijský šport. Na vrcholovej úrovni musíme na sebe pracovať každý jeden deň – 365 dní v roku. „Väčšiu časť týždňa trénujem dvojfázovo. Podľa školy a rozvrhu trénujem skoro ráno alebo v doobedných hodinách. Väčšinou, najmä v prípravnom období, je to kondičná alebo atletická príprava. Cez deň som za počítačom alebo na mobile a študujem rôzne videá, analyzujem techniku cvičenia seba, alebo japonských pretekárov. O 17-tej mi začína dvojhodinový tréning kata. Takto je to päť dní do týždňa. Cez víkend buď ľahký výklus, alebo opäť posilňovňa. Víkendy bez súťaží sú o niečo ľahšie na výber tréningu. Chodím si zabehať, niekedy zájdem na masáž, či do sauny,“ vysvetľuje karatista, ktorý študuje na elektrotechnickej škole v Bratislave.
„Športová škola ma nelákala, nevedel som si vybrať, čo na nej študovať. Tu to zvládam dobre, mám aj dobré známky. Snažím sa reprezentovať školu, a to nielen v karate. Chodím aj na atletické súťaže. Touto cestou by som sa chcel poďakovať aj vedeniu školy a učiteľom, ktorí mi v maximálnej možnej miere vychádzajú v ústrety a podporujú môj športový život. Keď máme pred dôležitým šampionátom špeciálne zamerané tréningy, viem sa s nimi vždy dohodnúť na nejakej individuálnej forme študijného plánu. Neskôr všetko učivo vždy dobehnem,“ dodáva Hrčka.
„Cieľ je určite účasť na olympijských hrách.“
Mladý karatista považuje za svoj najväčší úspech medaily zo svetových pohárov a 3. miesto na ME juniorov a kadetov 2019. V dánskom Aalborgu súťažil za Kata team Bratislava spolu s Richardom Šlehoferom a Matejom Rebrom. Jasno má aj vo svojom ďalšom smerovaní. „Cieľ je určite účasť na olympijských hrách. Rád by som sa nominoval aj na majstrovstvá sveta či európsky šampionát, kde by som chcel dosiahnuť čo najvýraznejšie individuálne úspechy,“ hovorí člen Juniorského olympijského tímu.
Jeho športovým vzorom je Japonec Ryo Kiyuna, ktorý je už kvalifkovaný na olympijské hry v Tokiu. „Karate sa tam predstaví ako nový olympijský šport. Ryo Kiyuna na nich bude súťažiť a to bude určite neskutočný zážitok. Dlhodobo podáva excelentný výkon, obdivujem jeho bojovnosť. Vidieť ho priamo v akcii je môj sen.“
Nezastavila ho ani pandémia
Celosvetová pandémia koronavírusu ovplyvnila aj karate. Aj Hrčka sa preto musel rýchlo vysporiadať s novou situáciou. „Bol to pre mňa veľký šok. Dokázal som sa však veľmi rýchlo adaptovať na vzniknutú situáciu. Keď sa zrušili tréningy, tak sme prepli na online režim. Trénovali sme celý klub v bežných časoch a tréneri nás kontrolovali cez kameru. Ani neviem, čo vlastne bolo lepšie. Nedalo sa nikde schovať. (smiech) Oko kamery nás videlo všade. Izbu som si už predtým zariadil ako takú malú telocvičňu. Mám tam kompletné vybavenie na komplexný funkčný tréning, ako aj karate. Trénoval som poctivo každý deň, dokonca by som si dovolil tvrdiť, že aj viac. Aj napriek povoleniu trénovať v telocvičniach stále trénujeme 2x týždenne online. Zvyšok trávime v telocvičniach, na atletickom štadióne a v posilňovniach. Momentálne nás čaká pestré leto – účasť na reprezentačných a klubových sústredeniach kombinované s dennodennou prípravou nám dá riadne zabrať. Ale teším sa. To som ja.“ prezradil nádejný reprezentant.
Slovenský olympijský a športový výbor, ktorého exkluzívnym partnerom je spoločnosť Tipos, spolu s Nadáciou SOŠV každoročne zostavuje z 24 výsledkovo medzinárodne najúspešnejších mládežníckych športovcov za uplynulých 12 mesiacov Juniorský olympijský tím, ktorý podporí na jeden rok sumou celkovo 48 000 eur a výživovými doplnkami od spoločnosti Nutrend v hodnote 8 000 eur. Tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.
Cieľom programu je podporovať mladých športovcov v dorasteneckom či juniorskom veku v rozvoji ich športovej kariéry a utvoriť im na to vhodné podmienky.
