Šport môže jednotlivcom a spoločnostiam pomôcť zmierniť negatívne účinky súčasnej koronakrízy prostredníctvom mechanizmov, ktoré prispievajú k zdraviu človeka, socializácii, vzdelávaniu a k všeobecnému pocitu pohody. S novými výzvami sa musia popasovať aj národné olympijské výbory v celej Európe. Už takmer v tretine oslovených národných olympijských výborov vedia, že po skončení koronakrízy budú čeliť novým úlohám a pracovným postupom. Ďalšie sa týmito otázkami budú zaoberať.

Do prieskumu Európskych olympijských výborov (EOV) o vplyvoch vírusu SARS-CoV-2 a choroby COVID-19 na súčasnú prácu a činnosť členských subjektov sa zapojilo 45 z 50 národných olympijských výborov zo starého kontinentu. Prieskum sa konal od 6. do 14. apríla, respondenti odpovedali na dvadsať otázok rozdelených do štyroch oblastí – manažment národných olympijských výborov, športovci, podujatia, podpora. Analýza zozbieraných údajov pomohla EOV lepšie posúdiť vplyv súčasnej krízy na jednotlivé subjekty olympijského hnutia v Európe, a tiež určiť hlavné oblasti športového života, v ktorých bude potrebné poskytnúť pomoc.

V 95,6 percentách európskych krajín prijali vlády či iné národné autority rozhodnutia zakázať športové zápasy či súťaže a obmedzili vstup do športových zariadení. Vo väčšine európskych krajín (66,7 %) mali v čase prieskumu športovci problém s využívaním národných tréningových centier i ďalších športovísk. V ostatných krajinách mohli využívať len špecifické športové centrá vďaka špeciálnym povoleniam od vlád, či od majiteľov objektov. Museli však rešpektovať špecifické bezpečnostné i hygienické opatrenia. V niektorých prípadoch museli bývať priamo v centre a nesmeli ho opúšťať. Obmedzený bol aj počet účastníkov tréningov na päť. Aj tieto dáta svedčia o tom, že posun olympijských hier v Tokiu o rok bol správny krok, keďže športovci nemali férové podmienky na prípravu.

Národné olympijské výbory (NOV) budú aktívne vo svojich krajinách pri snahách minimalizovať škody koronakrízy v športovej sfére. Budú rokovať s vládami o zmenách financovania športu a o presune viazaných finančných prostriedkov, aj o poskytnutí ďalšej finančnej podpory pre športové subjekty. Športovcom sa pokúsia vybojovať čo najlepšie možnosti na tréning a súťaže, s čím budú späté snahy o otváranie športovísk. Rovnako im poskytnú aj potrebnú podporu, vrátane zdravotníckej a odbornej. Národné športové federácie sa zo strany NOV môžu dočkať aj administratívnej podpory. Slovenský olympijský a športový výbor sa radí medzi tie národné olympijské výbory, ktoré budú aktívne pri snahách minimalizovať škody v krajinách.

Národné olympijské výbory budú rokovať s vládami o zmenách financovania športu a o presune viazaných finančných prostriedkov, aj o poskytnutí ďalšej finančnej podpory pre športové subjekty.

Mnohí športovci v dnešnej dobe čelia aj mentálnym problémom. Nie každý sa dokáže vyrovnať s obmedzeným pohybom a s nemožnosťou súťažiť. Vyrovnať sa s nepríjemnými psychickými stavmi chcú športovcom pomôcť aj národné olympijské výbory. Polovica z respondentov už dnes poskytuje športovcom priamo či sprostredkovane špeciálne vyšetrenia a konzultácie u psychológov aj iných odborníkov na psychické zdravie.

Dnešná koronakríza má vplyv nielen na súčasnosť, ale aj na budúcu podobu športových kalendárov. Presun Hier XXXII. olympiády v Tokiu o dvanásť mesiacov neskôr na obdobie od 23. júla do 8. augusta 2021 má výrazný vplyv na tvorbu športových programov. Až 53 % NOV Európy zatiaľ netuší, ako by mal vyzerať športový kalendár v rokoch 2021 a 2022. Finančné straty organizátorov jednotlivých podujatí sú tiež momentálne nejasné a budú sa vyčísľovať až neskôr.

Práve zabezpečenie účasti na OH v Tokiu bude ďalšou z výziev jednotlivých NOV. Mnohým momentálne chýba viac informácií predovšetkým o kvalifikačných procesoch. Keď budú definitívne známe, NOV sú pripravené prijať stratégie príprav na OH v Tokiu. Už dnes však vedia, že medzi priority budú patriť zabezpečenie rozpočtov na účasť, komunikácia so všetkými zainteresovanými stranami (organizačný výbor, MOV, športové federácie), rokovania so sponzormi, dodávateľmi a leteckými spoločnosťami, aj poskytnutie podpory pre športovcov – olympionikov. Tieto oblasti budú patriť aj medzi priority Slovenského olympijského a športového výboru pri prípravách na olympijské hry v Tokiu.

V mnohých európskych krajinách chcú vládne autority podporiť športový život aj finančnými prostriedkami či úľavami na daniach.

Olympijská rodina musí rokovať aj so svojimi marketingovými partnermi. Väčšina zmlúv bola platná len na obdobie do tokijských hier. Odklad zatiaľ nemá podľa prieskumu výrazný vplyv na rozpočty NOV. Väčšina sponzorských a podporných zmlúv (86,7 %) je stále platná, 6,7 % je už zrušených a 6,6 % kontraktov sa predĺžilo. V mnohých európskych krajinách chcú vládne autority podporiť športový život aj finančnými prostriedkami či úľavami na daniach.

Koronakríza výrazne zasiahla aj do života NOV. Len tri zo 45 odpovedajúcich nemuseli vplyvom protipandemických opatrení obmedzovať svoju činnosť. Väčšina (51 %) síce pocítila reštrikcie, ale je schopná pokračovať bez výraznejších zmien vo svojej činnosti. Existuje však aj veľká skupina NOV (42 %), ktoré museli výrazne obmedziť svoje denné aktivity. Takmer všetci zamestnanci NOV začali počas marca pracovať v režime home office, mnohí z nich (22,2 %) však mohli chodiť do úradov plniť niektoré špecifické úlohy. V niektorých NOV uvažovali aj o dočasnom prepustení niektorých pracovníkov, v ďalších pristúpili dokonca k znižovaniu stavu.

Rovnako ako v iných sférach života sa aj národné olympijské výbory, vrátane slovenského, museli prispôsobiť dobe a začali vo väčšej miere využívať moderné technológie na uľahčenie komunikácie s národnými športovými federáciami a športovcami.