O pôsobení Vladimíra Černušáka, ktorého storočnicu sme si nedávno pripomenuli, na akademickej pôde píše Ľubomír Kalečík
V deň 100. výročia narodenia historicky prvého predsedu Slovenského olympijského výboru (SOV, na jeho čele stál v rokoch 1992 – 1999) a historicky prvého Slováka v Medzinárodnom olympijskom výbore (MOV) profesora Vladimíra Černušáka – 25. novembra – sa mal v priestoroch výstavnej siene Slovenského olympijského a športového múzea v Dome športu v Bratislave, nesúcej jeho meno, uskutočniť seminár venovaný tomuto významnému jubileu. Žiaľ, nepriaznivá pandemická situácia si vynútila jeho zrušenie. Postupne však zverejňujeme referáty, ktoré na seminári mali odznieť.
Autorom textu tretieho referátu je dlhoročný pedagóg na Katedre športov v prírode a plávania Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave Ľubomír Kalečík, ktorý bol najprv žiakom a potom kolegom Vladimíra Černušáka. Venoval sa jeho pôsobeniu na akademickej pôde. Jeho text zverejňujeme s drobnými redakčnými úpravami a s pridanými medzititulmi.
„Prof. PhDr. Vladimír Černušák, CSc. - jeden z najvýznamnejších telovýchovných pedagógov na Slovensku a prvý predseda Slovenského olympijského výboru sa narodil 25. novembra 1921 v Novom Meste nad Váhom. Vo svojom rodnom meste ukončil základnú školu a v roku 1940 zmaturoval na mestskom gymnáziu.
Prostredie, v ktorom vyrastal, formovalo jeho vzťah k športu a prírode. Mal k nim vždy blízko. Ako stredoškolák reprezentoval novomestské gymnázium v basketbale, za miestny klub hrával futbal. Okrem toho sa venoval gymnastike, kanoistike a plávaniu. Po maturite v roku 1940 nastúpil ako lodný kadet do Slovenskej Dunajplavby v Bratislave.
V roku 1941 začal študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave kombináciu geografia – telesná výchova. V roku 1944 sa zapojil do SNP. Po potlačení povstania aktívne vstúpil do ilegálneho protifašistického odboja. Počas bojov sa dokonca dostal do zajatia, ale podarilo sa mu utiecť z transportu smerujúceho do Leopoldova, čím si zachránil život.
I napriek týmto ťažkým rokom Vladimír Černušák úspešne ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK štátnymi záverečnými skúškami len niekoľko dní po ukončení 2. svetovej vojny.
Pedagóg, tréner, teoretik i metodik plávania
V rokoch 1946 až 1948 pracoval na Povereníctve školstva a osvety. Odtiaľ prešiel na Telovýchovný ústav, ktorý sa v roku 1950 premenoval na Katedru telesnej výchovy. Bol jedným z prvých členov pedagogického zboru Telovýchovného ústavu a neskôr prešiel všetkými vzdelávacími inštitúciami, ktoré formovali štúdium telesnej výchovy a športu na Slovensku.
V roku 1952 Vladimír Černušák ako autor vydal prvé vysokoškolské skriptá „Plávanie“. Popisoval v nich techniku a metodiku jednotlivých plaveckých spôsobov, čím položil základy športovej plaveckej terminológie.
Vo svojej pedagogickej činnosti pôsobil ako vedúci Katedry gymnastiky a plávania a prodekan Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity (1951 – 1953) a prodekan Fakulty spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej do roku 1958 vo funkcii docenta. V rokoch 1958 – 1959 bol prorektorom Vysokej školy pedagogickej v Bratislave.
Štúdium telesnej výchovy sa v rokoch 1959 – 1960 vrátilo na Filozofickú fakultu UK. Po zriadení Inštitútu telesnej výchovy a športu (ITVŠ) v roku 1960 bol Vladimír Černušák jeho prodekanom. Vládne nariadenie zo 6. januára 1965 premenovalo Inštitút telesnej výchovy na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK), kde pôsobil až do roku 1990. V roku 1965 obhájil titul kandidáta pedagogických vied.
Po zriadení ITVŠ a FTVŠ UK sa stal vedúcim vtedajšej Katedry teórie a metodiky plávania. V období 1963 – 1966 zastával funkciu prorektora Univerzity Komenského. V roku 1968 mu bol udelený titul mimoriadny profesor. V tom istom roku sa stal predsedom Slovenskej telovýchovnej organizácie. V období 1969 – 1983 vykonával funkciu predsedu Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy, v rokoch 1969 – 1992 bol podpredsedom Československého olympijského výboru.
Kontakt s FTVŠ UK napriek významným funkciám Vladimír Černušák neprerušil až do svojho odchodu do dôchodku – na fakulte popri plávaní prednášal aj organizáciu a riadenie telesnej výchovy a športu, olympijské hnutie a olympizmus.
Profesijne sa venoval predovšetkým plávaniu. Nenadarmo sa profesor Černušák považuje za jedného zo zakladateľov teórie a metodiky plávania a športového tréningu na Slovensku i v bývalom Československu.
Autor či spoluautor významných odborných publikácií
Významnou plaveckou literatúrou sa stala jeho publikácia „Športový tréning plávania, skokov do vody a vodného póla“, ktorá popisuje techniku a športový tréning týchto odvetví. Základnou študijnou literatúrou na fakultách telesnej výchovy a športu v Prahe a Bratislave, ale aj na pedagogických fakultách v Československu bola celoštátna učebnica „Plavání“, ktorá vyšla v roku 1968 a vznikla v spolupráci s pražskou FTVS Univerzity Karlovej. Na jej príprave mal profesor Černušák veľký podiel.
Popri svojich bohatých výskumných aktivitách sa však významnou mierou podieľal aj na vytvorení základov športovej prípravy talentovanej mládeže. Dôkazom toho sú aj jeho práce: „Športová príprava a rast pohybovej výkonnosti mládeže“, „Závislosť všeobecnej telesnej výkonnosti od telesného rozvoja športujúcich detí“ či „Vplyv plávania na pohybovú výkonnosť mládeže“.
Okrem odborných prác z oblasti teórie a metodiky plávania prof. V. Černušák publikoval ako spoluator rôzne príspevky na vedeckých konferenciách aj s kolegami z fakulty z ktorých vyberáme:
V. Černušák, Ľ. Kilár, I. Macák: Význam pozornosti žiakov pri vyučovaní plávania (1958),
V. Černušák, Ľ. Komadel, K. Ferienčík, J. Jánošdeák: Sledovanie fyzického zaťaženia a stravovanie poslucháčov telesnej výchovy (1961),
V. Černušák, A. Zajac, J. Žiškay: Turistika. Učebné texty (1968),
F. Sýkora, V. Černušák, S. Gájer, I. Havlíček, B. Choutková, E. Řehoř: Športová príprava a rast pohybovej výkonnosti mládeže (1969),
V. Černušák, I. Havlíček, E. Rehoř: Spoľahlivosť a stabilita testov všeobecnej pohybovej výkonnosti (1970), Výber kritérií všeobecnej telesnej výkonnosti (1971),
A. Kuchen, V. Černušák, I. Macák: Zameranosť a úroveň športovej prípravy mládeže (1971),
V. Černušák, I. Macák: Vplyv športovej prípravy na vývoj osobnosti mládeže (1971)
E. Řehoř, V. Černušák, S. Gájer, I. Havlíček: Závislosť všeobecnej telesnej výkonnosti od telesného rozvoja športujúcich detí (1972)
Profesor V. Černušák však v tejto oblasti nebol len uznávaným teoretikom, pretože pôsobil v plaveckom oddieli Slávie UK Bratislava. Najprv ako tréner a rozhodca, neskôr ako zakladateľ a spoluorganizátor významného medzinárodného podujatia Veľká cena Slovenska v plávaní.
Významný prínos k rozvoju športovo talentovanej mládeže
Ako pedagóg, tréner a vedec Vladimír Černušák šport obohatil prinesením nového pohľadu na prípravu športovo talentovanej mládeže a zavedením systému športových tried. Pritom však vždy zdôrazňoval, že výber a príprava talentov musí vždy ísť ruka v ruke so vzdelávaním a výchovou. Ako vysokoškolský učiteľ však ostal verný aj svojej druhej kvalifikácii – geografii: počas letných sústredení študentov na Orave či Richňave pravidelne viedol kurzy topografie a orientácie i orientačného behu.
Ako pedagogická autorita s mnohostrannými záujmami, aktivitami a hlavne s bohatými životnými skúsenosťami vždy odhodlane a rád spolupracoval so študentmi i kolegami. Napriek svojmu náročnému dennému programu, ktorý vyplýval z jeho angažovanosti vo verejných, politicko-spoločenských a športových funkciách, si vždy na svojich kolegov vedel nájsť čas.
Osobné spomienky na rešpektovaného učiteľa i kolegu
Pre mňa osobne bolo každé stretnutie s profesorom Černušákom školou života a vždy som mal z neho dobrý pocit. Jeho láskavé a múdre slová boli pre mňa balzamom a ukážkou veľkej ľudskosti.
Moje spomienky na profesora Černušáka sa viažu z dvoch pohľadov – ako študenta na fakulte a ako kolegu učiteľa na katedre.
Ako aktívny pretekár a študent FTVŠ UK som v roku 1969 na majstrovstvách Československa na Matadorke v Bratislave zvíťazil na 100 m voľný spôsob. Ako jeden z mála Slovákov som po dlhých rokoch zdolal celú československú plaveckú špičku na čele s olympionikom Lohnickým, čo bolo veľkým prekvapením. Toto moje víťazstvo ocenil prof. Černušák a zagratuloval mi pri našom osobnom stretnutí. To ma ako študenta veľmi potešilo.
Nezabudnuteľné boli pre mňa aj chvíle a rozhovory s profesorom Černušákom na plaveckom zájazde vo Švajčiarsku v čase totality, kde sme obdivovali nové krásne kryté bazény a porovnávali sme ich s podmienkami u nás v Bratislave (starý, večne odstavený Grӧssling, Lafranconi či Matadorka). Vladimír Černušák ma uistil, že výstavba nových plavárni na Slovensku v každom okresnom meste je jeho prioritou v snahe o zlepšenie podmienok pre plávanie a že čoskoro budeme mať v Bratislave nový 50-metrový krytý bazén na Pasienkoch.
S profesorom Černušákom som sa stretával na významných medzinárodných plaveckých podujatiach, ako bola predovšetkým Veľká cena Slovenska v Bratislave. Na tomto podujatí sa zúčastňovali špičkoví európski plavci, ale aj americkí olympionici. To bola pre nás vždy veľká udalosť, pretože bolo čo obdivovať - či už ich tréning, alebo techniku.
Na hodinách špecializácie sme často preberali a diskutovali o systéme prípravy našich plavcov. Ten na báze prípravy v oddieloch bol už zastaraný a nefunkčný. Do popredia sa dostával sovietsky a východonemecký systém prípravy cez výber talentov, športové plavecké triedy, školské športové strediska a strediska vrcholového športu. Profesor Černušák mi naznačoval: „Neboj sa, Ľuboš, aj u nás to bude.“ A môžeme všetci potvrdiť, že tak to aj bolo. Bol som rád, že aj ja som bol v stredisku vrcholového športu súčasťou tohto nového systému.
Po mojom nástupe na fakultu a katedru boli už naše stretnutia pracovné, ale stále priateľské. To ma ako mladého asistenta veľmi tešilo. Napriek svojej pracovnej vyťaženosti Vladimír Černušák viedol našu katedru ako jej vedúci a skúšajúci pedagóg.
Keď som tam nastúpil ako mladý asistent, profesor Černušák musel prerušiť skúšanie študentov a požiadal ma aby som doskúšal študentov. Pre mňa to bola nová skúsenosť, pretože som vlastne skúšal študentov len o 3-4 roky mladších, ktorých som poznal ako študent ešte počas môjho štúdia na fakulte. I napriek tomuto poznaniu bola skúška riadne ukončená. Profesor Černušák akceptoval všetky moje hodnotenia a známky študentov, ktoré som navrhol. Nijako nespochybnil môj úsudok. V tom som pocítil vnútornú úľavu a jeho dôveru.
Neustále v kontakte s dianím
Ako vedúci katedry si vždy našiel čas, aby prišiel medzi nás. Bol tak v kontakte s pedagogickým procesom na katedre. Počas jeho neprítomnosti na katedre ho zastupoval docent Jursík, ktorý ho informoval o všetkých odborných veciach. Profesor mal vďaka tomu dobrý prehľad, a tak mali naše zasadnutia katedry vecný a konštruktívny charakter. Vedel našu diskusiu či názory správne usmerniť.
Rôzne zmeny v obsahu učebných plánov z plávania sa postupne realizovali a presadili vo vedení fakulty aj vďaka profesorom Černušákovi a Kilárovi. Podmienky na výučbu plávania mala katedra optimálne, pretože fakulta po presťahovaní do priestorov na Lafranconi v roku 1969 získala 25 m krytý bazén. To bol v tom čase len druhý krytý bazén v Bratislave.
Naše spoločné stretnutia neboli iba pracovné, ale aj spoločenské. Bola to práve zásluha profesora Černušáka, ktorý nás pozýval na výjazdové zasadnutia mimo Bratislavy. Na nich sa vždy otvorene a uvoľnene debatovalo o rôznych témach, ktoré v tom období boli aktuálne. I napriek rozdielnym názorom nás profesor vždy vedel presvedčiť dobrým „otcovským“ slovom. V tom sa prejavoval jeho charakter a ľudskosť.“
