Oceľový kajakár ERIK VLČEK ide aj do Japonska bojovať o medailu
Komárňanský rodák ERIK VLČEK sa štyri mesiace pred dovŕšením štyridsiatky stane slovenským rekordérom v počte štartov na olympijských hrách. Trojnásobný medailista z OH si ako prvý Slovák v histórii pripíše už šiestu účasť pod piatimi kruhmi.
Železný muž je človek, ktorý veľa vydrží. Inšpirujúc sa prvými dvoma slovami sme Erikovi Vlčekovi predostreli, že je „oceľový kajakár“, keďže sa na hladkej vode predstaví v Tokiu už na svojej rekordnej šiestej olympiáde.
„Beriem to. Celkom prijateľná charakteristika,“ zasmial sa a súhlasil náš historicky najúspešnejší kajakár. A súčasne si aj ochotne zaspomínal na predchádzajúcich päť štartov pod piatimi kruhmi, počas ktorých v K4 na 1000 m získal tri medaily (0 – 2 – 1). plus štvrté a šieste miesto. A pridal aj predsavzatie v súvislosti s vystúpením v Tokiu.
Spomienky Erika Vlčeka nedávno vyšli v časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021. Celý časopis vo formáte PDF je dostupný TU.
SYDNEY 2000
„Do Austrálie mala ísť pôvodne v K4 štvorica Rastislav Kužel, Juraj Kadnár, Andrej Wiebauer a Martin Chorváth, ktorá siedmym miestom na MS v Miláne vybojovala miestenku. Na súťažiach v olympijskom roku sa však týmto chlapcom príliš nedarilo. Tréner Pavel Blaho si zaumienil, že Slovensko potrebuje vyslať na olympiádu silný štvorkajak, o čom mali rozhodnúť domáce kvalifikačné preteky.
Na Zelenej vode sme v zostave Richard Riszdorfer, ja, Juraj Tarr a Róbert Erban vyhrali v ,rozstrele’ obe jazdy, a tak nás nominovali do Sydney, kam som sa pôvodne chystal v duchu len ako náhradník. Veď som bol mladík, mal som len osemnásť rokov. Potom sme síce v Piešťanoch tvrdo trénovali, ale nešli sme do Austrálie s veľkými očakávaniami.
Skončili sme však na veľmi peknom štvrtom mieste. Len viac skúseností nám chýbalo, aby sme získali medailu. Slabší štart zapríčinil, že nám k nej vo finiši chýbalo pol sekundy.“
ATÉNY 2004
„Tam sme už v porovnaní so Sydney išli v úplne odlišnej situácii. Naša loď, v ktorej predo mnou pádlovali Richard a Michal Riszdorferovci a za mnou Juraj Bača, dva roky pred olympiádou nikde neprehrala. Všade sme brali len zlato. Mohli sme sa pýšiť aj veľkými predchádzajúcimi úspechmi v K2. Ja som bol spolu s ,Ričim’ juniorský majster sveta, Mišo s Ďurom boli svetoví šampióni medzi dospelými.
V Aténach bol cieľ jasný – získať zlato. Bola to oprávnená ambícia. Situáciu sme však neustáli, čoho príčinou však boli, ako to neraz býva, aj súperi. Maďari opäť posadili do lode štvoricu, ktorá vyhrala v Sydney, a tá finále výborne zvládla. Opäť získala zlato. V polovici trate nás zlomilo, keď sme zbadali unikajúcich Maďarov. Potom nás v cieli predstihli aj Nemci, škoda, že sme im neodolali. Bronzová medaila bola pre nás sklamaním.“
PEKING 2008
„Pred touto olympiádou sme už nemali také veľké oči, ako pred Aténami. Veď aj účasť v Číne sme v zostave Riszdorferovci, ja a Ďuro Tarr vybojovali až tretím miestom na svetovom šampionáte v Duisburgu 2007. Priamo v olympijskom roku sme však už vedeli, že Maďari nevedia zložiť rýchly štvorkajak, forma chýbala aj Poliakom a Nemcom. Podľa tejto situácie sme sa stali tajnými favoritmi.
Pred finále sme sa cítili veľmi dobre a ak by všetko vyšlo optimálne, mali sme vyhrať. Šokujúco však triumfovali Bielorusi, s ktorými sme vôbec nerátali, keďže nič podobné predtým neukázali. S výnimkou Ďura Tarra, ktorý získal svoju prvú olympijskú medailu, sme boli v prvej chvíli zo striebra sklamaní. Blahoželania na brehu, ako aj veľký záujem médií, nám pomohli. Naša nálada sa zlepšovala. Vedeli sme však, že nám nepochopiteľne ušla veľká šanca získať zlatú medailu.“
LONDÝN 2012
„Pred touto olympiádou sa zomlelo všeličo. Po Pekingu nám v K4 úspechy ubúdali. Výsledok MS v Poznani 2010 zdvihol varovný prst. Naša K4 sa nedostala do A-finále, slabučkou náplasťou bolo víťazstvo v B-finále.
Osobne som si to vyhodnotil ako nebezpečenstvo, že sa na olympiádu do Londýna ani nedostanem. Vymyslel som si ako poistku štart v K2. S Petrom Gellem sme sa v Szegede 2011 stali majstrami sveta a pomohol som aj štvorkajaku, v ktorom boli okrem mňa Riszdorferovci a Ďuro Tarr, k ďalším miestenkám. Obsadili sme pekné štvrté miesto. Prišli však výčitky na moju adresu, že by som nemal trieštiť svoje sily na dve lode.
Lenže som bol v životnej forme, trúfal som si. Krátko pred olympiádou nastali známe vzťahové problémy, a tak vznikla na poslednú chvíľu nová zostava Peter Gelle, Martin Jankovec, ja a Juraj Tarr. Pre mnohých bolo príjemným prekvapením, že sme sa v londýnskom finále dlho držali na druhej či tretej pozícii.
Ale nakoniec sme skončili až šiesti, čo je moje najhoršie umiestenie v K4 na olympiádach. V Londýne som súťažil prvý raz na OH aj v K2, ale už sa nám s Petrom Gellem loď dostatočne nekĺzala. Dopádlovali sme až na ôsmej pozícii.“
ERIK VLČEK
Nar. 29. decembra 1981 v Komárne ● Člen Športového centra polície a ŠKP Bratislava ● Tréner Peter Likér ● Najväčšie úspechy: v K4 na 1000 m dve strieborné a jedna bronzová medaila z OH ● Desaťnásobný majster sveta (7x v K4 a 3x v K2) a jedenásťnásobný majster Európy v K4, z vrcholných podujatí má 42 medailí ● Na OH 2000 v Sydney člen 4. K4 na 1000 m, v Aténach 2004 člen 3. K4 na 1000 m, v Pekingu 2008 člen 2. K4 na 1000 m, v Londýne 2012 člen 6. K4 na 1000 m a 8. K2 na 1000 m a v Riu de Janeiro 2016 člen 2. K4 na 1000 m a 8. K2 na 1000 m.
RIO DE JANEIRO 2016
„Roky pred týmito hrami boli pre mňa charakteristické najmä vynikajúcimi výsledkami v K2 s Ďurom Tarrom. Stačí vypichnúť, že v Moskve 2014 sme sa stali majstrami na olympijskom kilometri aj na päťstovke, čo bolo nevídané. O rok na to sme sa však začali trochu trápiť, a tak sme si smerom k olympiáde opäť zvolili pre istotu aj štvorkajak.
Len niekoľko týždňov pred rozhodujúcimi MS v Miláne 2015 sme si doň sadli s mladou dvojicou Denis Myšák, Tibor Linka a hneď sa ukázalo, že tá loď má značný potenciál. Potvrdili to aj úspešné domáce kvalifikačné preteky. Na talianskej vode sme najprv získali miestenky do Ria v K2 štvrtým miestom a potom sme sa šokujúco jasne stali majstrami sveta v K4.
Do Ria sme šli s oprávneným optimizmom. Nemci však zo značného počtu kandidátov zostavili priam nedostihnuteľnú loď, ohroziť ju reálne nebolo v našich silách. Keďže oni nič nepokazili, my sme získali výborné druhé miesto, hoci Česi do nás nepríjemne dobiedzali. Zo striebra sme mali radosť, viac sme vtedy získať nemohli. V K2 som skončil opäť na ôsmom mieste, tentoraz s Ďurom Tarrom.“
TOKIO 2020
„Pred hrami, ktoré pandémia o rok posunula, som prežil rôzne peripetie. Na konci karantény v roku 2020 po predčasnom návrate zo sústredenia v Amerike som si pri nohejbale veľmi vážne zranil pravé koleno. Po operácii som ním šesť týždňov nemohol ani pohnúť. Potom sa začala rehabilitácia, na ktorej som si dal záležať, a návrat do tréningového procesu. Nezvyčajnú situáciu som veľkým úsilím zvládol.
V novom roku som bol úspešný na domácich kvalifikačných pretekoch, ale napriek tomu mi dosť nepochopiteľne hrozilo, že nepôjdem do Tokia v K4. Akoby mi len účasť v K1, aby som mal na konte šiestu olympiádu, mala stačiť. Tejto myšlienke som odolal najmä výkonmi na vode. Do Japonska pôjdem, takisto ako na štyri predchádzajúce olympiády, bojovať o medailu. Len pri svojej premiére pod piatimi kruhmi, teda v Sydney, som ešte nemal takéto ambície.“
