OLYMPIJSKÝ DEŇ: Olympijské kluby potrebujú omladnúť

Olympijský deň každý rok umožňuje celému svetu zdieľať radosť zo športu. Oficiálne sa oslavuje na počesť výročia založenia novovekého olympijského hnutia 23. júna. Slovenský olympijský a športový výbor každoročne pripravuje viaceré aktivity, ktoré pripomínajú Olympijský deň. Pri ich organizovaní zohrávajú veľkú úlohu olympijské kluby pôsobiace v regiónoch. Počas júna si pripomenieme ich činnosť i predstavíme niektoré z nich.

Dobrá báza pre Vzdelávací program o olympijských hodnotách

Veľkou výzvou slovenských olympijských klubov do budúcnosti sa ukazuje byť potreba omladenia ich členskej základne, resp. riadenia ich činnosti. Vo väčšine prípadov zostáva personálne obsadenie vedenia klubov takmer 30 rokov nezmenené. Príčinou môže byť skutočnosť, že ich činnosť funguje strategicky na dobrovoľnej báze, čo môže mladšiu generáciu nádejných šíriteľov olympijskej výchovy odrádzať. Napriek nesporným prínosom nezištnej dobrovoľníckej činnosti na fyzické a duševné zdravie, sa totiž dobrovoľná práca medzi generáciou mladých príliš „nenosí“. Ak chcú však olympijské kluby naďalej plniť svoje vznešené poslanie, tento krok bude skôr či neskôr nevyhnutný.

Je treba priznať, že v celosvetovom kontexte sú slovenské olympijské kluby vcelku ojedinelou iniciatívou. Sieť olympijských klubov existuje aj v susednom Maďarsku. Tie sú však založené výlučne bývalými olympionikmi združenými v rámci tamojšej asociácie olympionikov. V porovnaní so Slovenskom tak je ich členská základňa homogénnejšia, keďže nie je rozšírená do radov učiteľov na školách, pracovníkov centier voľného času či predstaviteľov regionálnych a miestnych samospráv.

Príklad zo Seychiel

Od roku 2004 sa s olympijskými klubmi môžeme stretnúť aj na súostroví Seychely, kde národný olympijský výbor prišiel s myšlienkou ich zakladania ako nástrojov olympijskej výchovy na školách. Doteraz založili 21 olympijských klubov v rámci základných a stredných škôl po celej krajine. S ohľadom na skutočnosť, že v krajine je 28 základných a 11 stredných škôl, ide o celkom pozoruhodné číslo. V krajine žije asi 100 000 obyvateľov, z toho je necelých 20 000 žiakmi oboch typov škôl.

V rámci každej školy je vybraný jeden učiteľ, ktorý sa na dobrovoľnej báze rozhodol pôsobiť ako sprostredkovateľ olympijskej výchovy. NOV každému z nich zabezpečil školenie, aby sa mohol úspešne zhostiť tejto úlohy. Tá spočíva v organizovaní jednej hodiny aktivít za týždeň na témy súvisiace s olympijskou výchovou. Aktivity sú samozrejme prispôsobované rôznym vekovým skupinám žiakov a pochopiteľne môžu mať umeleckú, športovú či vzdelávaciu podobu.

To, či by SOŠV mal nasledovať seychelský prístup k olympijskej výchove v regiónoch, je vec názoru a diskusie. So 680 000 žiakmi v necelých 2500 základných a 780 stredných školách by to však bola na Slovensku neporovnateľne väčšia výzva. Angažovať jedného dobrovoľného pedagóga olympijskej výchovy na každej z necelých 3300 slovenských škôl by predstavoval pomer jedného učiteľa na asi 200 žiakov. Na takmer 40 seychelských školách vychádza jeden učiteľ olympijskej výchovy približne na 500 žiakov. Ak by sme aplikovali seychelskú matematiku na slovenské podmienky, bolo by u nás potrebné získať 1360 dobrovoľných „olympijských“ učiteľov.

Aj na Slovensku vznikli kluby v školách

Je ťažké predpovedať, či je takýto cieľ žiadúci a vôbec reálny. Nepochybne má však tento prístup k šíreniu olympijskej výchovy svoje výhody. Oproti súčasnému stavu 24 regionálnych klubov by mali olympijské kluby priamo v školách lepší dosah na cieľovú skupinu žiakov a študentov. Tú majú, mimochodom, súčasné kluby úplne rovnakú. Netreba tiež zabúdať, že niektoré z nich aj vznikli priamo v školách z iniciatívy učiteľov (napr. OK Trenčianskeho regiónu, OK Michalovce a OK Piešťany), takže niektorí z nich už sú súčasťou existujúcej členskej základne olympijských klubov.

Tento formát „školských“ olympijských klubov tiež vytvára veľmi dobrú bázu pre vzdelávací program olympijských hodnôt OVEP, ktorý SOŠV plánuje na Slovensku aplikovať a vcelku pochopiteľne sa v tomto ohľade mieni zamerať práve na učiteľov na školách. Pochopiteľne, to bude fungovať len v prípade, ak olympijská výchova nebude negatívne zasahovať do nemalého množstva povinností, ktoré učitelia už aj tak musia vykonávať. Ako hovorí skúsenosť s olympijskou výchovou v Kanade, učitelia sa nechcú v olympijskej výchove angažovať, ak by to pre nich malo znamenať prácu navyše. Naopak, ak je možné olympijskú výchovu začleniť do výuky existujúcich predmetov, prejavujú väčšiu ochotu sa na nej podieľať.

Využitie centier voľného času

Alternatívou k „školskému“ modelu olympijských klubov môže byť využitie siete centier voľného času (CVČ), ktoré sú zriadené obcou, samosprávnym krajom či súkromným subjektom. V súčasnosti je na Slovensku 62 centier zriadených samosprávami. Tie sú združené v Asociácii centier voľného času. Popri nich existuje 84 súkromných a 54 cirkevných centier. Ak sa k tomu pridajú centrá, ktoré vznikli priamo na školách, celkový počet CVČ dosahuje 444.

Ich portfólio aktivít je rôznorodé a zameriava sa na deti, mládež a dospelých do 30 rokov. V praxi však väčšina centier organizuje aktivity pre deti do 15 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že ich pracovníci majú bohaté skúsenosti s výchovnou a osvetovou činnosťou, olympijská výchova nemusí pôsobiť v portfóliu ich aktivít rušivo, ale naopak, môže byť vhodným doplnením ich pôsobenia a spôsob, ako ju šíriť v regiónoch Slovenska. Príkladom sú olympijské kluby Liptova, Kysúc, Turca či Hornej Oravy, ktoré vznikli práve v rámci CVČ. Dôkazom zmysluplnosti angažovania voľnočasových centier v tomto ohľade je aj olympijský klub v Banskej Bystrici, ktorý s miestnym CVČ tiež intenzívne a úspešne spolupracuje.