Olympijský klub Prievidza už býva vo vlastnom, vo svete ho reprezentujú cvičenky z Olympie
V regióne hornej Nitry sa už dlhé roky členovia Olympijské klubu Prievidza snažia prezentovať myšlienky olympizmu a rôznymi aktivitami prispieť k zdravšiemu životnému štýlu. Členov klubu však už nebavilo časté sťahovanie svojho sídla z rôznych podnájmov. Jedného dňa sa preto rozhodli zaobstarať si vlastné sídlo, čo sa im v roku 2015 aj skutočne podarilo. Preto môžeme povedať, že dnes už konečne bývajú vo vlastnom. Tým sa môžu pochváliť ako jediný olympijský klub na Slovensku.
Olympijský klub Prievidza je jeden z najstarších a dlhodobo aj jeden z najaktívnejších spomedzi 24 regionálnych olympijských klubov na Slovensku. Vznikol ako druhý v poradí 05.10.1991. Jeho prvým predsedom bol Arpád Tarnóczy. Na otvorení sa vtedy zúčastnil aj Vladimír Černušák, člen MOV (Medzinárodný olympijský výbor), predsedníčka OSS (Olympijská spoločnosť Slovensko) Mária Mračnová či predseda ČSKO (Československý klub olympionikov) Jan Kůrka. Do pamätnej knihy sa vtedy zapísal aj olympijský víťaz Miloš Mečíř. Dnes klub vedie Vladimír Revický.
Počas roka klub pravidelne organizuje množstvo podujatí pre všetky vekové kategórie. „Spolupracujeme s CVČ, robíme aj rôzne olympijské aktivity pre seniorov. Každý rok oceňujeme najlepších regionálnych športovcov pri vyhlasovaní ankety najlepších športovcov hornej Nitry. Cena Krištáľový páv sa s podporou mesta Prievidza koná vždy vo februári. Okrem toho organizujeme napríklad i Beh olympijského dňa. Na jednej z našich akcií prezentujeme na námestí v Prievidzi všetky športy, ktoré sa v meste robia. Ľudia na to reagujú veľmi pozitívne, má to dobrý ohlas,“ vysvetľuje predseda klubu.
Ani vlastné sídlo neprilákalo mladú krv
Zaujímavosťou je, že OK Prievidza má ako prvý olympijský klub vlastné sídlo. Slávnostne ho otvorili 21.09. 2017. „Sídlo klubu sme mali po rôznych podnájmoch. Nebolo jednoduché sa stále niekam sťahovať. S touto myšlienkou prišli náš dnes už nebohý tajomník Peter Tichý a súčasný člen olympijského klubu Cyril Mečiar. V roku 2015 sme odkúpili budovu od ministerstva vnútra a začali s jej prerábkou. V našom sídle sa teraz stretávame, riešime tam zasadnutia a rôzne akcie. Chodia k nám aj žiaci na exkurzie, pozrieť si galériu olympijských úspechov. Týmto spôsobom sa ich snažíme vzdelávať. Vysvetľujeme im históriu olympizmu, máme tabuľu olympionikov z regiónu hornej Nitry,“ hovorí predseda OK Prievidza.
Ako aj niektoré iné olympijské kluby, aj v tomto regióne chýba v štruktúrach mladá krv. Hoci v Prievidzi ju postupne budujú. „Sme tu síce hlavne postarší, no pomaličky začleňujeme medzi nás aj synov a dcéry členov olympijského klubu. Okrem toho je však záujem mladých ľudí slabý. A to aj napriek tomu, že máme takéto vlastné sídlo, v ktorom sa dá výborne pracovať,“ dodáva Vladimír Revický.
Olympia a jej skladby reprezentujú po celom svete
Neoddeliteľnou súčasťou klubu je aj skupina Olympia. Minulý rok reprezentovala Slovensko na svetovej gymnaestráde v rakúskom meste Dornbirn. Na tomto športovom podujatí sa zúčastnilo 18 500 cvičencov z 65 štátov z celého sveta. „Olympia v tejto spolupráci s olympijským klubom funguje od roku 2013. Vznikli sme však oveľa skôr. Olympia je skupina cvičeniek – žien, dorasteniek aj senioriek. Stretávame sa dvakrát do týždňa na aerobik a rôzne pohybové cvičenia. Jedenkrát týždenne trénujeme pódiové skladby. Na cvičeniach mávame zastúpené všetky vekové kategórie. Máme 25 členiek, no chodia aj iné dievčatá, ktoré k nám nepatria. Prídu si však s nami zacvičiť. Pódiové skladby nacvičujeme len v rámci Olympie. Prezentujeme ich v rámci Prievidze, ale aj celého Slovenska, dokonca aj sveta,“ hovorí cvičiteľka Jitka Hejtmánková.
V Dornbirne sa prezentovali hromadnou skladbou Spolu, na ktorej sa podieľalo 684 cvičencov z Čiech, Moravy, Rakúska, Slovenska Chorvátska. Spoluautorkou skladby bola práve Hejtmánková. „Bolo to neskutočné, boli sme na viacerých gymnaestradách , v Helsinkách či v Lausanne, no v Dornbirne to bol skvelý zážitok, tisíce ľudí, divákov, úžasná atmosféra. Chodili sme v olympijskom oblečení a vyzerali sme rovnako – dosť sme na seba pútali pozornosť,“ spomína so smiechom cvičiteľka.
