Šťastný i nešťastný 31. január pre hokejového srdciara Ota Haščáka
Dátum 31. január je pre bývalého kapitána hokejovej reprezentácie a jedného z architektov slovenského prieniku medzi svetovú elitu Ota Haščáka šťastný i nešťastný zároveň. Účastník troch olympijských turnajov, bronzový medailista z dvoch majstrovstiev sveta a najlepší hokejista Slovenska 1994 prepojil celý život so športom na korčuliach. Od roku 2019 je Oto Haščák člen Siene slávy slovenského hokeja. Pred dvoma rokmi bol manažérom hokejovej reprezentácie, ktorá získala bronz na zimných olympijských hrách v Pekingu.
Oto Haščák sa narodil pred 60 rokmi v roku 1964 v Martine, je o 10 minút starší ako jeho dvojča Jozef, ktorý sa dlhé roky pohyboval v hokeji ako vedúci mužstva Dukly Trenčín.
Srdciar s hokejovým myslením
Na ľade patril medzi hokejových „srdciarov“, bojovníkov, čo vydali zo seba zakaždým maximum. Vynikal skvelým hokejovým myslením, periférnym videním a citom pre prihrávku. Do československej reprezentácie sa prebojoval v čase, keď bolo pre Slováka ťažké dostať pozvánku do národného tímu. Pomohol naštartovať aj novú, samostatnú éru slovenského hokeja, mal výrazný podiel na postupe reprezentácie do B i A-kategórie majstrovstiev sveta.
Narodeninové oslavy mu zopárkrát počas kariéry pokazili nešťastné udalosti. „Keď som hrával vo Švédsku, práve 31. januára som utrpel nepríjemné zranenie, ktoré ma na osem mesiacov vyradilo z hokejového kolotoča. O rok neskôr som nastúpil na zápas v Rouene a Czerkawski mi zlomil členok. Písal sa 31. január. A do tretice, v rovnaký deň nasledujúceho roku som sa na točitých schodoch pošmykol a vykĺbil si členok,“ popisoval pre denník Šport pri oslave svojej päťdesiatky.
Čo pre Ota Haščáka znamenajú olympijské hry?
„Sú raz za štyri roky a ide o niečo výnimočné pre všetkých športovcov. Stretávajú sa tam športovci z celého sveta. V Pekingu sa predstavili olympionici z 91 krajín. Keď idete na majstrovstvá sveta, tak vidíte len hokej. Na ZOH však súťažia napríklad aj lyžiari, bobisti, skokani na lyžiach, krasokorčuliari a zástupcovia ďalších športov. Ide aj o spoločenskú udalosť. Má to obrovský pozitívny dopad na spoločnosť na celom svete. Ľadový hokej sledujú len v zopár krajinách, ktoré sú zainteresované. Olympijské hry sú niečo za odmenu. ednotlivé ZOH boli ako počasie, raz slnečno, inokedy oblačno.
Prvý raz som sa zúčastnil na ZOH 1988 v Calgary, kde som to spoznával. Bolo to veľmi pekné. Ako najkrajšie by som označil ZOH v Lillehammeri 1994, na ktorých som bol už ako skúsený hráč. Vo Švédsku sa mi počas toho ročníka darilo. Dokonca ma v tom roku vyhlásili za najlepšieho hráča na Slovensku. Ak by boli v Pekingu diváci, tak by som pri pohľade na náš tím Lillehammer porovnal práve s uplynulými ZOH. Stretlo sa tam skvelé mužstvo. Mali sme tam v osobe Mira Šatana ako keby Juraja Slafkovského. Išli sme tam s chuťou niečo dokázať. Nešťastný gól vo štvrťfinále proti Rusom nás delil od súbojov o medaily. Išlo o jeden z najlepších turnajov, ktorý som odohral. V Nagane som sa zranil v úvode, takže aj preto to vnímam z môjho pohľadu ako najnevydarenejšie ZOH.“
Boston ho chcel na farmu, uprednostnil Švédsko
S hokejom začínal v rodnom Martine. Ako devätnásťročný prešiel do Dukly Trenčín. V prvej sezóne toho veľa nenahral, snažil sa najmä odstraňovať svojej nedostatky, predovšetkým v korčuľovaní. Postupne sa stal pevnou súčasťou Dukly Trenčín, vo federálnej lige debutoval v roku 1984. Neskôr vytvoril v klube pamätný útok s Robertom Kronom a Tomášom Kapustom.
V roku 1989 ho draftoval v 7. kole zo 143. miesta klub NHL Boston Bruins, hokejovo však pôsobil výlučne v Európe. Hral vo švédskych kluboch Södertälje a Frölunda, v nemeckom Kaufbeurene, v českých kluboch HC Vsetín a HC Zlín a vo fínskom Ässäte Pori.
„Boston mal v tom čase veľmi silné mužstvo. Generálny manažér Harry Sinden mi povedal tie obligátne rečičky, že sú spokojní s mojím talentom, no otvorene dodal, že moju najbližšiu budúcnosť za oceánom vidí na farme. Rozhodol som sa preto hrávať vo švédskom Södertälje,“ spomínal pre Šport Haščák.
Oto Haščák má skvelé spomienky na Svetový pohár 1996
V čase draftu už bol súčasťou československej reprezentácie, neskôr stál pri zrode aj tej slovenskej. Center štartoval na troch zimných olympijských hrách (1988, 1994, 1998). Najradšej spomína na lillehammerské, na naganské 1998 by rád zabudol. V Japonsku to nešlo jemu a ani celému tímu. S československou reprezentáciou vybojoval dvakrát bronzové medaily na majstrovstvách sveta (1989, 1990).
„Veľmi rád si spomínam na ZOH v Calgary i prvé 'slovenské' ZOH v Lillehammeri, kde sa stretla úžasná hráčska partia a vytvorila skvelá atmosféra v kabíne. Bola to jedna z najkrajších udalostí v mojej kariére. V pamäti mi zostali aj vystúpenia na Svetovom pohári 1996, v ktorom sme hrali proti tým najlepším profíkom z NHL. Navždy v pamäti mi utkvel najmä duel s Kanadou, ktorý sme tesne prehrali 2:3. Na Svetovom pohári boli najkrajšie zápasy, ktoré som odohral. Navyše sme si užili množstvo humorných situácií. Napríklad keď Stano Medřík zbadal na ľade jednu kanadskú ozrutu, na striedačke zvolal - ja tam nejdem, je tam Lindros!“ hovoril Haščák pre Šport pri príležitosti svojej päťdesiatky.
V slovenskej reprezentácii, ktorej pomohol k postupom do B i A-kategórie MS i v prvých rokoch účinkovania medzi elitou, odohral spolu 60 zápasov a strelil v nich 17 gólov.
„Najmä prvé roky pod vedením pána Šuplera boli nezabudnuteľné. Bol u nás jedným z prvých trénerov, ktorý zaviedol do mužstva demokratický, ľudský princíp. V tej dobe to bolo vzácne, dovtedy sme sa totiž stretávali iba so samými autoritatívnymi typmi trénerov, ktorí nás viedli samými príkazmi a uznávali systém 'starej školy'. Šupler bol skutočne demokrat, ktorý bral hráčov ako partnerov. Veľa hráčov na ňom spomína v dobrom,“ povedal pred časom v rozhovore pre tasr.
Rozhodujúce góly do bieloruskej siete
Do pamäte mnohých fanúšikov sa Haščák zapísal najmä dvoma gólmi do siete Bieloruska pri víťazstve 2:1 v poslednom zápase turnaja C-kategórie majstrovstiev 1994 v Poprade, čím zabezpečil Slovákom postup do „béčka“. Hralo sa v nedeľu 27. marca 1994 a cesta Slovenska nahor medzi svetovú elitu sa mohla začať.
„Prišiel som len na posledný zápas na turnaji a podarilo sa mi dvakrát skórovať. Ľudia mi tento moment často pripomínajú a je to určite pekné,“ hovoril Haščák pre tasr.
V čase zápasu s Bieloruskom bol na klubovej úrovni hráčom Frölundy. Keď jeho tím vypadol v play-off elitserien s Djurgaardenom, zbalil si veci a ponáhľal sa na Slovensko. Stihol však len posledný zápas turnaja C-kategórie, avšak ten najdôležitejší. Rovnako na poslednú chvíľu pricestoval aj Ľubomír Kolník a do tímu obaja priniesli uvoľnenosť a zmiernili tlak z dôležitosti duelu.
„Väčšinou to chodí tak, že smotanu zlíže strelec, o ňom sa najviac hovorí. No zásluhu na úspechu mali všetci, lebo sme sa zomkli ako tím,“ pridal postreh Oto Haščák.
Život po kariére
Kariéru ukončil v sezóne 2000/2001 v Dukle Trenčín. Ani po jej skončení sa nevzdal lásky k hokeju. Bývalý reprezentačný kapitán bol športovým riaditeľom Dukly Trenčín, vyhľadával mladé talenty, pracoval ako skaut klubov NHL Boston Bruins, Los Angeles Kings a New York Rangers, neskôr bol aj skautom a manažérom slovenskej reprezentácie či športovým riaditeľom Slovana Bratislava.
„Ako hráč i skaut chcete vyhrať Stanley Cup, k čomu sme boli s New Yorkom Rangers veľmi blízko v roku 2014. Hrali sme finále s Los Angeles Kings, ale vtedy na druhej strane stál vo výbornej forme hrajúci Marián Gáborík, so 14 gólmi najlepší strelec play-off. Trochu ma mrzí, že nám to nevyšlo. V NHL nie je pri tej konkurencii vôbec jednoduché vyhrať ligu,“ povedal Oto Haščák pre olympic.sk.
V roku 2019 ho spoločne s Júliusom Šuplerom, Jánom Filcom a Ferdinandom Marekom uviedli do Siene slávy slovenského hokeja. Neskôr bol manažérom reprezentácie a pomáhal jej generálnemu manažérovi Miroslavovi Šatanovi. Zostavili tím, ktorý na ZOH 2022 v Pekingu získal bronzové medaily.
„Bronz na ZOH v Pekingu vnímam ako niečo úžasné. Predstavil som sa na štvoro ZOH, trikrát ako hráč a raz ako člen realizačného tímu. Hneď to bolo s medailou, to sa počíta. Beriem to ako jednu z najväčších vecí, ktoré sa môžu človeku pri hokeji podariť v akejkoľvek pozícii,“ doplnil Oto Haščák.
