Pred ZOH v Pekingu spomienka na OH 2008 v Pekingu: Dve slovenské zlaté v rozpätí 35 minút
Vtáčie hniezdo, Vodná kocka, ale aj šesť slovenských medailí na Hrách XXIV. olympiády v Pekingu 2008. Svetová metropola vítala vyše 11-tisíc športovcov otvorenou náručou, vyčisteným vzduchom od smogu, ale aj so všetkými sprievodnými problémami, ktoré sa týkajú tejto najľudnatejšej krajiny sveta. Čo všetko nám z týchto hier najviac utkvelo v pamäti?
Na webe zverejňujeme článok na túto tému od Ivora Lehoťana, ktorý v decembri vyšiel v časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2021. Pre internetovú verziu sme v texte a hlavne v medzititulkom spravili mierne úpravy.
Historicky najúspešnejšie hry Slovenska
Slovensko získalo spolu 6 medailí. Pôvodne to boli 3 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzová, ale po „prekutí“ Musuľbesovho bronzu na striebro je od roku 2017 platná bilancia 3 – 3 – 0. Tak či tak to bol najväčší úspech slovenskej výpravy v ére samostatnosti. „Nesklamali sme, sme najsilnejší z najmenších,“ povedal vtedajší šéf SOV František Chmelár pri hodnotení olympijských hier v Pekingu. V Pekingu to boli historicky najúspešnejšie hry samostatného Slovenska. Tri zlaté kovy našinci nezískali nikdy predtým ani potom. A šesť medailí predtým len v Aténach 2004 – potom už nikde.
Pri krste olympijskej pamätnice Peking 2008 účinkovalo kvarteto našich medailistov – David Museľbus, Zuzana Štefečeková a muži z obálky, Pavol a Peter Hochschornerovci.
Poďme po poriadku. Pridelenie olympijských hier Pekingu odhlasovali na 112. zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v Moskve v roku 2001. Číňania mali teda na prípravu sedem rokov a využili ich naplno. Aj čo sa týka grandióznej športovej infraštruktúry, aj na prezentáciu svojho hlavného mesta, športových úspechov krajiny, kde vládol aj v športe prísny režim a medailové úspechy boli priam predpísané. Číňania sa stali najúspešnejšou krajinou v medailovej bilancii. To sa očakávalo a pri šírke záberu v čínskom športe sa nebolo čo čudovať.
Slovenské prípravy, pre obavy zo smogu sa zvažovali aj respirátory
Pripomeňme si, ako sa na olympijské hry, na konci také medailovo úspešné pre Slovensko, pripravovala naša výprava. Kajakárka Elena Kaliská si pribalila do batožiny knihu „Bod klamu“ od Dana Browna. Aby nemyslela iba na dravú vodu vo vodnoslalomárskom areáli Šunťi. Týždeň pred odletom upražila pre vtedy malého kajakára Jakuba Grigara knedle vo vajíčku, pretože jeho rodičia vtedy neboli doma a Elena bola jeho poradkyňa na divokej vode v Liptovskom Mikuláši v jeho začiatkoch. Áno, presne tomu Grigarovi, ktorý o trinásť rokov neskôr na OH 2020 v Tokiu vybojoval striebornú medailu…
Kaliská si dovážila svoj kajak dvoma 500-gramovými krúžkami prilepenými chemoprénom o dno sedačky, aby loď vážila predpísaných minimálne 9 kíl.
Vedúci slovenskej výpravy Vladimír Miller orodoval na nominačnom valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru (SOV) za štyroch atlétov a jedného plavca, ktorí nemali splnené A-limity. Pôvodne 57-členná delegácia športovcov, ktorá zložila sľub do rúk vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, sa napokon dodatočne už na mieste ešte rozrástla o horskú cyklistku Janu Števkovú.
Veľa sa hovorilo o tom, či aj naši športovci majú dostať k dispozícii respirátory, pretože téma smogu nad Pekingom sa široko rozoberala. Niektoré výpravy ako japonská či americká nimi vybavili svojich športovcov.
Smog nad olympijským mestom však napokon nebol podstatný problém, pretože čínska vláda odstavila na čas olympijských hier veľké fabriky v meste a okolí. Navyše v jednotlivé dni mohli po Pekingu, mimo olympijského pruhu, jazdiť iba autá s párnymi a nasledujúci deň zase s nepárnymi číslami na konci poznávacích značiek.
To odbremenilo dopravu a vzduch od splodín spaľovania polovice z 3,3 milióna automobilov. Takže slovenskí vodní slalomári hlásili zo Šun-ťi na Slovensko, že vidia v prečistenom vzduchu aj vzdialené hory.
Prelet vo Vtáčom hniezde v podaní gymnastu Li Ninga s pochodňou
Športovci boli unesení architektúrou Národného štadióna, takzvaného Vtáčieho hniezda v srdci olympijského diania. Na ňom sa odohral 8. augusta 2008 slávnostný ceremoniál, ktorý spustili o ôsmej hodine, ôsmej minúte a ôsmej sekunde večer. (Rovnaké miesto bude 4. februára aj dejiskom otváracieho ceremoniálu ZOH 2022 a 20. februára dejiskom záverečného ceremoniálu).
V horúčave a spare tohto augustového večera čakali delegácie z 204 krajín na svoj vstup na štadión. Postupovali podľa čínskej abecedy, takže slovenská vlajkonosička Elena Kaliská vstúpila na ovál, neskôr dejisko atletických súťaží, ako 174. v poradí.
Vrcholom ceremoniálu bolo, keď sa trojnásobný olympijský víťaz v športovej gymnastike z Los Angeles 1984 Li Ning vzniesol do vzduchu s horiacou fakľou olympijskej pochodne, pripevnený lanami kráčal po hornom obvode Vtáčieho hniezda, zanechávajúc za sebou premietané obrázky z púte pochodne, a potom zo vzduchu zapálil olympijský oheň.
Na olympijských hrách v Pekingu štartovalo 11 128 športovcov, čo bolo rekordné číslo.
Početné výzvy na bojkot hier, útoky na štafetu
Hneď po pridelení hier Pekingu sa zdvihla kritika, najmä zo Spojených štátov amerických, že olympijské hry vstupujú do krajiny, v ktorej sú potláčané ľudské práva a existuje tam tibetský problém. Viacerí politici nabádali k bojkotu olympijských hier v Číne. A keď Číňania spustili obrovskú celosvetovú štafetu s olympijským ohňom, na mnohých miestach sa stretla so silnými protestmi, na až útokmi.
Predstavitelia MOV na čele s vtedajším prezidentom Jacquom Roggem boli kritizovaní, že pred týmito problémami zakrývajú oči. Športoví diplomati sa k tomu vyjadrovali len okrajovo, či vyhýbavo. Rogge na tému čínske riešenie ľudských práv nehovoril prakticky nič. Medzinárodný tlak však prispel k uvoľneniu cenzúry, napríklad voči zablokovanej stránke organizácie za ľudské práva Amnesty International v Číne.
Počas celého obdobia príprav sa najmä americkí politici „obúvali“ do toho, čo sa pod pláštikom prípravy na veľkolepý sviatok pod piatimi kruhmi v Číne deje. Objavili sa správy, že robotníci vyrábajúci olympijské suveníry pracovali v 12-hodinových smenách, sedem dní v týždni a za polovičný plat ako bol bežný.
Vyskytli sa aj vnútorné problémy. Štyri dni pred otváracím ceremoniálom došlo v čínskom meste Kašgar v severozápadnej provincii Sin-ťiang k ozbrojenému útoku na policajnú stanicu, pri ktorom prišlo o život 16 ľudí. Útočníci vhodili dnu dva granáty. V Sin-ťiangu prevláda moslimské obyvateľstvo ujgurského pôvodu.
Napriek všetkým uvedeným problémom sa na OH v Pekingu zišiel celý športový svet.
Padnutý Kriváň bratov Hochschornerovcov, Kaliskej suverénna obhajoba
Na prvú slovenskú olympijskú medailu nemuselo Slovensko čakať veľmi dlho. Zaslúžila sa o ňu v trape strelkyňa Zuzana Štefečeková, a bola strieborná. Do finále postupovala ako prvá po kvalifikácii, ale vo finále je predstihla jej veľká fínska súperka, oveľa staršia Mäkeläová-Nummelová.
Potom sa roztrhlo vrece s našimi medailami – očakávanými – vo vodnom slalome. Otvoril ho Michal Martikán. Zopakoval olympijský triumf z Atlanty 1996. Pán divokej vody v kategórii C1 vrátil aj s úrokmi prehru z Atén 2004 Francúzovi Estanguetovi.
V cieli finálovej jazdy v Šun-ťi dlho nedal na sebe znať zlaté pohnutie. V pádlovacom bazéne vyčkával, či sa niečo „nepokazí“ ako v Aténach 2004 a či nenaskočí nejaká penalizácia za prípadný dotyk s bránkou. Vtedy 29-ročný Martikán povedal, že zlatej medaile uveril až v momente, keď kráčal v strede medzi Britom Florenceom a Austrálčanom Bellom na slávnostný ceremoniál. Po celý čas zatajoval, že mal v Pekingu problémy s pravým lakťom.
Slalomárske dvojičky Pavol a Peter Hochschornerovci podnikli sústredený útok na tretie olympijské zlato v C2. Boli najrýchlejší v kvalifikácii. Nevyrušilo ich ani to, keď pre letnú búrku nad areálom v Šun-ťi preložili semifinále o deň. Lialo ako z krhly, typický monzúnový dážď. Netrval však dlho a na na druhý deň sa súťaže mohli znova konať.
„Boli sme nervózni počas dňa so zrušenými pretekmi, ale na finálový to z nás opadlo,“ vravel Peter Hochschorner. „V cieli som mal pocit, akoby sa zlomil Kriváň a padol dolu. Taká ťažoba nám spadla z pliec,“ pridal sa Pavol Hochschorner.
Na pozlátenú premenila spenenú pekinskú vodu aj Elena Kaliská. Obhajkyňa aténskeho zlata bola najrýchlejšia v kvalifikácii. Ani ju nevyrušil posun semifinále o deň pre búrku. Pričinila sa o zlatý piatok 15. augusta pre slovenský šport, keď v rozpätí 35 minút získali Hochschornerovci a Kaliská zlaté olympijské medaily. Taký deň ešte slovenský šport nezažil!
Kaliská vyhrala o vyše 14 sekúnd. V semifinále jej chceli nespravodlivo pripísať na 11. bránke dotyk a dve trestné sekundy. Vedúci vodnoslalomárskej výpravy Róbert Orokocký podal protest. Za vklad 25 eur z peňaženky maséra Zdenka Ďuriša. Je rozdiel ísť na finále ako vedúca poradia alebo ako druhá za Francúzkou Ferovou, čo by bolo s penalizáciou – tvrdil slovenský tábor.
„Bola som si vedomá, že vo finále musím ísť bez nejakých veľkých chýb a čisto,“ povedala Elen, keď si poutierala slzy z najvyššieho stupňa.
Ďalšia medailová voda: komárňanský štvorkajak strieborný
Komárňanský štvorkajak v zložení Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Tarr získal na 1000 m v rýchlostnej kanoistike striebro. To bola vtedy 20. letná olympijská medaila v histórii samostatného Slovenska.
Naši nestačili iba na Bielorusov. „Nemcov sme považovali za najväčších súperov, s Bielorusmi sme vôbec nerátali,“ hovorili členovia striebornej K4.
V našej výpravy aj osvojení Slováci, zápasník s Musuľbes s bronzom, ktorý sa po rokoch pretavil v striebro
Zaujímavé postavy v slovenskej výprave boli osvojení Slováci, pôvodom Rusi David Musuľbes a Dmitrij Vaľukevič. Vaľukevič zostal pred bránami finále v trojskoku o 2 centimetre. Ale Musuľbes, rok po získaní slovenského občianstva, získal na olympijskej žinenke pôvodne bronz. Ešte v drese Ruska bol zlatý na OH 2000. Pred súťažou mu nechal vtedajší reprezentačný tréner slovenských voľnoštýliarov Rodion Kertanti uvariť v Slovenskom dome slepačiu polievku.
David Musuľbes prehral v semifinále s Uzbekom Arturom Tajmazovom. „Bol to boj ako proti skrini,“ povedal slovenský reprezentant vtedy v Pekingu, keď nevedel inak vyjadriť množstvo svalovej hmoty na jeho kamarátovi Tajmazovovi.
Až po dodatočnej previerke vzorky v roku 2017 zistili Uzbekovi, pôvodne olympijskému víťazovi, doping a tak po dlhých rokoch pripadlo Musuľbesovi striebro. Ten, mimochodom, zdolal v Pekingu 2008 v boji na žinenke o bronz Kubánca Rodrigueza a neodchádzal spokojný. Chcel totiž zlato pre Slovensko.
Napokon mu odovzdala prisúdenú striebornú medailu na malom ceremoniáli na 56. valnom zhromaždení Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) v apríli 2019 členka MOV Danka Barteková.
Čo našim olympionikom nevyšlo?
Ako to už býva, boli aj nevydarené dni tých, od ktorých sa očakával prenikavý výsledok. Piaty olympijský štart plavkyne Martiny Moravcovej na olympijských hrách nebol úspešný. Následne neuspela ani vo voľbách do komisie športovcov MOV. Slovenskí tenisti rýchlo povypadávali. Najďalej to dotiahla Dominika Cibulková, v 3. kole dvojhry prehrala so Srbkou Jankovičovou. Dominikovi Hrbatému nepomohol ani tréning so Španielom Rafaelom Nadalom, neskorším olympijským víťazom. Nedarilo sa ani strelcovi Jozefovi Göncimu.
Giganti Phelps a Bolt, zlatý bol aj Messi
Americký plavec Michael Phelps získal na OH 2004 v Aténach 6 zlatých a 2 bronzové. Ale on chcel viac! Túžil prekonať rekordných 7 zlatých krajana Marka Spitza na jedných OH. „Barakuda“ z Baltimoru to vo vode Vodnej kocky v Pekingu zvládla!
Najprv Phelps vyrovnal počet zlatých po triumfoch vo svetových rekordoch na 400 m polohové preteky. Potom bol člen štafety na 4x100 m voľný spôsob, vyhral 200 m voľný spôsob, v jeden deň (13. augusta) zvíťazil v disciplíne 200 m motýlik a bol člen víťaznej štafety USA na 4x200 m voľný spôsob. V ten deň sa odpútal v celkovom počte zlatých (9) od gymnastky Latyninovej zo ZSSR, fínskeho atléta Nurmiho, šprintéra Lewisa z USA a kolegu, krajana z bazéna Spitza.
Siedmu zlatú v Pekingu vybojoval Phelps na 100 m motýlik tak, že zdolal o jedinú stotinu Srba Čaviča, v olympijskom rekorde. Nuž a rekordné ôsme zlato pridal ako člen americkej štafety na 4 x 100 m polohové preteky. Bola to celkove jeho už štrnásta zlatá olympijská medaila! „Bez pomoci kamarátov by som na tento rekord nedosiahol,“ povedal vtedy 23-ročný Phelps, ktorý v detstve trpel na syndróm deficitu pozornosti a tak ho dali rodičia na plávanie.
Najrýchlejší muž planéty Jamajčan Usain Bolt triumfoval až trikrát na rýchlom tartane vo Vtáčom hniezde. Vyhral stovku za 9,69 s, čo bol vtedy svetový rekord. Jeho šprintérska symfónia na rýchle nohy pokračovala v behu na 200 m, keď ich pozlátil znovu, opäť vo svetovom rekorde 19,30 s. Tretí najcennejší kov pridal s kolegami z jamajskej štafety na 4x100 m a, ako inak, znovu vo svetovom rekorde 37,10 s.
Ruska Jelena Isinbajevová v skoku o žrdi vyhrala vo svetovom rekorde 505 cm. Etiópčan Kenenisa Bekele triumfoval v behoch na 5000 a 10 000 metrov, čím zopakoval výkon jeho kraja Jiftera z Moskvy 1980. Ako šiesty vytrvalec v histórii získal vysoko cenené zlaté double.
Z atletického ováli sa prenesme na zelený trávnik. Na olympijskom futbalovom turnaji sa zo superhviezd okrem Brazílčana Ronaldinha zúčastnil aj Lionel Messi v drese Argentíny. Jeho mužstvo zdolalo vo finále Nigériu, keď jediný gól strelil Ángel Di María.
Španiel Rafael Nadal získal pekinské zlato ako 22-ročný, deň pred jeho postupom na pozíciu svetovej tenisovej jednotky. Švajčiar Roger Federer vypadol vo štvrťfinále po prehre s Američanom Blakeom.
Čína – USA na zlaté medaily 51:36
Na domácej pôde si vybrali jej výhodu Číňania. Olympionikov zo Spojených štátov amerických predstihli o 15 zlatých medailí (51:36). Ani domácim sa však nevyhli sklamania. Veľký favorit, bežec nad vysokými prekážkami Liu Siang, musel odstúpiť z rozbehov. Pre chronické problémy s achilovkou.
