Bratislavu vo štvrtok navštívil predseda Českého olympijského výboru (ČOV) a zároveň člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) i predseda marketingovej komisie MOV Jiří Kejval. Bývalý čs. reprezentant vo veslovaní sa predpoludním zúčastnil na treťom ročníku konferencie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) s názvom SPORT (R)EVOLUTION a popoludní viedol delegáciu ČOV pri priateľskej návšteve nového sídla SOŠV v bratislavskom Dome športu.

Na konferencii SPORT (R)EVOLUTION Jiří Kejval pod taktovkou moderátorky diskusie Ľubice Melcerovej spoločne s prezidentom SOŠV Antonom Siekelom hovorili predovšetkým o téme postavenia oboch národných olympijských výborov v štruktúre športových organizácií v ich krajinách, ale aj o význame športu pre spoločnosť.

Hlavný názov ich diskusnej témy na konferencii bol „Transformácia SOŠV na modernú a vzorovú organizáciu pre slovenský šport“.

Jiří Kejval v úvode svojho vystúpenia priznal, že SOŠV je v niečom pred ČOV, pretože sa mu koncom roka 2018 podarilo transformovať sa na strešnú organizáciu športu na Slovensku. „V tomto smere sa chceme inšpirovať na Slovensku. V Česku máme niekoľko strešných organizácií,“ konštatoval. Uviedol, že zastrešenie športu v krajine národným olympijským výborom je realitou v množstve krajín. Vychádza to aj z postoja Organizácie Spojených národov, ktorá Medzinárodný olympijský výbor považuje za vrcholnú organizáciu v rámci svetového športu.

Predseda ČOV ocenil, že v Česku za posledných desať rokov došlo k približne štvornásobnému nárastu štátnych financií do športu až na súčasných približne 400 miliónov eur ročne (v prepočte), aj že vyrástlo veľké množstvo nových športovísk. V tomto smere je zase Česko výrazne pred Slovenskom.

ČOV je pod Kejvalovým vedením veľmi známy rozsiahlymi aktivitami na sociálnych sieťach a masívnym využívaním digitálnej komunikácie. Predseda ČOV za veľmi dôležité považuje oslovenie mladých ľudí, aby športovali. „Aby sa to podarilo, musíme mládež vytiahnuť z digitálneho priestoru, v ktorom dominantne funguje. Na dosiahnutie tohto cieľa s ňou musíme komunikovať v tomto prostredí a pracovať s prostriedkami, ktoré práve mládež používa,“ uviedol.

Dodal, že v posledných rokoch došlo k dramatickým zmenám a k zásadným zmenám v celej marketingovej komunikácii v rámci olympijského hnutia, v jeho nástrojoch aj formách. A takisto aj vo využívaní marketingových nástrojov samotnými športovcami.

„Chceme, aby národné olympijské výbory na celom svete viac komunikovali digitálne a na sociálnych sieťach, pretože to vytvára synergický efekt,“ poznamenal. Za dôležitý nástroj pre celé olympijské hnutie považuje celosvetový digitálny Olympic Channel, ktorého prevádzku spustil MOV v roku 2016.

Rozhovor s Jiřím Kejvalom na medzinárodné témy

Pre www.olympic.sk následne Jiří Kejval poskytol rozhovor, v ktorom nás zaujímali jeho názory ako člena MOV a predsedu marketingovej komisie MOV.

● Čo vnímate pre najbližšie obdobie ako najväčšiu výzvu pre celosvetový olympijský marketing?

„Z môjho pohľadu to je digitálna komunikácia. Jej forma sa dramaticky mení a pre nás je dôležité reagovať na to, že vek sledovateľov olympijských hier a olympijského diania sa zvyšuje, ale pritom vek ľudí na našej planéte sa všeobecne znižuje. Preto MOV investuje obrovské prostriedky a množstvo energie do nových foriem digitálnej komunikácie. To je oblasť, v ktorej sa objavujú stále nové veci a nové cesty.“

● Predčasom po problémoch okolo odstúpenia mnohých uchádzačov o usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022, v dôsledku ktorého si MOV mohol vyberať len medzi Pekingom a Almaty, MOV rozhodol o paralelnom pridelení olympijských hier nielen v roku 2024 Parížu, ale aj v roku 2028 Los Angeles. A v tomto roku dokonca schválil, že OH v roku 2032, teda až o dlhých 11 rokov, sa uskutočnia v Brisbane. V minulosti sa hry prideľovali so sedemročným predstihom, teraz už s jedenásťročným. Aký vplyv má skutočnosť, že dejiská OH sú známe tak dlho vopred, celkove na olympijské hnutie?

„Nielen podľa mňa ten trend je správny. V minulosti mestá, ktoré chceli kandidovať na usporiadanie hier, boli nútené robiť veľmi drahé prípravy, projekty a prezentácie. Nemyslím si, že to bola správna vec, pretože MOV vlastne diktoval, čo mesto musí dodať a ako má všetko vyzerať. A to bez ohľadu na vlastnú infraštruktúru príslušného mesta, na jeho rozvojové podmienky a trvalú udržateľnosť. Navyše sa s tým spájali ďalšie negatívne aspekty, napríklad korupcia. V rámci reformnej olympijskej Agendy 2020 sa MOV rozhodol toto všetko zmeniť. Tohtoročná voľba Brisbane za dejisko OH 2032 bola jasným dôkazom, že MOV vedie intenzívne bilaterálne rokovania s jednotlivými mestami a štátmi, ktoré uvažujú o hostení hier. Berú sa pritom do úvahy mnohé kritériá.“

● Ktoré?

Dôležité je, v akom stave je príslušné mesto dnes, v akom stave chce byť v budúcnosti, ako je na tom z hľadiska ekonomiky, infraštruktúry, športu, ale napríklad aj podnebia. Či sa nám to páči alebo nie, olympijské hry sa jednoducho nemôžu konať hocikde. V nabitej celosvetovej termínovej listine športových podujatí sú obdobia pre OH či ZOH jasne vymedzené. S OH nemôžeme ísť napríklad do miest v blízkosti rovníka, pretože letné hry sa nemôžu konať v zime. Opakujem, že pre mňa je trend správny a mám radosť z výberu budúcich dejísk hier. Čakajú nás skvelé destinácie.“

● Aký je vplyv prideľovania olympijských hier mestám s mnohoročným predstihom na MOV? Je preň veľmi dôležité, že istota o dejisku hier existuje s takým veľkým časovým predstihom?

„Stopercentne. Je to veľmi dôležité. Donedávna sa o dejisku hier rozhodovalo zhruba sedem rokov pred ich konaním. Keď si vezmete, koľko dnes trvá povoľovanie stavebných konaní a aký dôraz sa v súčasnosti kladie na dlhodobú udržateľnosť, tak sedem rokov je už málo. Brisbane má na prípravy jedenásť rokov, čo je dostatočne dlhý čas. Je to dôležité aj pre to, aby sa olympijské hry stali integrálnou súčasťou rozvoja mesta a nielen jednorazovým podujatím, po ktorom je problém s využitím mnohých nových športovísk.“

● Vo februári 2022 v Pekingu zažijeme už tretiu olympiádu za sebou v Ázii. Predošlé ZOH v roku 2018 sa uskutočnili v Pjongčangu a OH nedávno v Tokiu. Ázia je síce najľudnatejší kontinent sveta, ale dominantná športová aj ekonomická sila sveta sa dlhodobo sústreďovala v Európe a v USA. Má trojo hier za sebou v Ázii na celosvetový olympijský marketing pozitívny, alebo negatívny dopad?

„Keď sa pozrieme na čísla, tak ekonomický dopad v žiadnom prípade nie je negatívny. Príjmy MOV mimoriadne rastú. Treba si uvedomiť, že Čína je najľudnatejší štát sveta s druhou najsilnejšou ekonomikou a s dlhodobým veľkým rastom, Japonsko zase má tretiu najsilnejšiu ekonomiku na svete. Samozrejme, vysielacie časy z Ázie pre Európu ani pre USA nie sú priaznivé, ale ani tento fakt sa na celkových číslach neprejavil negatívne. Naopak.“