Robiť džudo s láskou, zabávať sa a inšpirovať ostatných, želá si Ema Fizeľová
Ema Fizeľová je nádejná džudistka. K športu sa dostala už v mladom veku a dnes má na konte viacero úspechov v mládežníckych kategóriách. Členka Juniorského olympijského tímu 2022 je pripravená podať dobré výkony na svetovej aj európskej úrovni. Šancu na zisk medaily bude mať aj na domácom EYOF v Banskej Bystrici.
K džudu sa Ema dostala ako 6-ročná. Vďaka bratovi, ktorý sa tomuto športu už niekoľko rokov venoval. „Robila som gymnastiku aj plávanie. Gymnastike som sa venovala 9 rokov na základnej škole. Plávaniu som sa venovala zopár rokov s mojimi súrodencami. Nakoniec prišiel čas, keď som si musela vybrať medzi plávaním a džudom,“ spomína na svoje začiatky.
Brat ako veľký vzor
Rodičia ju v športe podporovali už od malička. „Celá rodina sme športovo založená. Mamina aj ocino sa venujú športu doteraz. S bratom sa veľmi podporujeme. Veľakrát som už v rozhovoroch spomínala, že môj brat je môj veľký vzor. Veľmi ma motivuje. Na tréningoch sa navzájom ťaháme. Som neskutočne šťastná, že mám brata, s ktorým robím rovnaký šport,“ hovorí členka ŠK Dukla Banská Bystrica.
Za svoj najväčší úspech považuje prvé miesto na Európskom pohári dorastencov 2021 v Poreči. „Bola to prvá súťaž po koronapauze. Bol to úspech, ktorý ma posunul dopredu. V ten rok som bola v mojej kategórii aj prvá vo svetovom rebríčku, to beriem ako obrovskú vec,“ dodáva.
Ema Fizeľová o členstve v Juniorskom olympijskom tíme
„Členstvo v Juniorskom olympijskom tíme pre mňa znamená veľmi veľa. Je to impulz, ktorý mi hovorí, že to má zmysel a že to robím správne. Nečakala som, že sa dostanem do niečoho podobného. Som hrdá, že som to dokázala a že sa posúvam ďalej. Som vďačná aj trénerom, sparing partnerom aj rodine, ktorá mi pri džude pomáha. Verím, že ako členka JOT dosiahnem ešte krajšie úspechy a lepšie výsledky.“
Akú sú jej plány na najbližšie obdobie? „Chcela by som sa nominovať a získať medaily na majstrovstvách sveta aj Európy.“
Tento rok ju čaká aj EYOF v domácom prostredí Banskej Bystrice. „Samozrejme, v budúcnosti by som sa chcela dostať na olympijské hry. To je môj najväčší sen. Veľmi rada by som bola na takomto veľkom podujatí. Chcela by som robiť džudo s láskou, zabávať sa pri tom a inšpirovať aj iných ľudí,“ hovorí členka Juniorského olympijského tímu.
Bežný tréningový deň Emy Fizeľovej
„Bežný tréningový deň začína vstávaním o 5:45. O siedmej už trénujem, o 8:55 mi už začína škola. Chodím do školy, nemám individuálny plán. Ráno mám posilku, frekvenčný tréning, šprinty, koordinačné tréningy. Poobede máme džudo. Vtedy sa venujeme randori technike, nacvičujeme zápasové situácie. Stredy sa napríklad venujeme iba technike. Popoludní je to tréning od 4, potom idem do posilňovne a následne do sauny alebo ma čaká iná regenerácia. Potom si väčšinou vyčerpaná líham do postele a ráno to znova ide od začiatku.“
Ema je tretiačka na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského. „Mám dobrých vyučujúcich, ktorí sa mi snažia pomôcť najviac, ako vedia. Je to však náročné. Učím sa každý večer aj cez víkend, keď mám čas. Na sústredenia si beriem zošity a učebnice. Veľakrát sa mi kamaráti smejú, že na druhý deň po mojej súťaži, počas sledovania iných zápasov, si prepisujem poznámky do školy,“ dodáva s úsmevom.
Správne padať sa naučila už ako dieťa
V džude je dôležité správne padať. Učí sa to už na prvých tréningoch. „ Dieťa trénuje rôzne pády na bok, doľava, doprava, aby sa naučilo ako dopadať na žinenku, aby niekde nevytrčili zbytočne ruky či nohy a nezranili sa. Takto som sa naučila padať aj ja. Ako som staršia už to neriešim, je to samozrejmosť, teraz už viem ako dopadať tak aby sa mi nič nestalo,“ vysvetľuje talentovaná športovkyňa.
Prechod z juniorskej do ženskej kategórie ju čaká až o tri roky. Ema je už teraz pripravená na to, že to nebude jednoduché. „Dorastenecké a juniorské kategórie sú len príprava. Džudo v dospelom veku je už úplné iné. Bola som na sústredeniach so ženami. Skúšala som sa už biť s dospelou športovkyňou a je to neporovnateľné. Majú oveľa viac skúsenosti, ich rýchlosť je iná, dokážu si lepšie prispôsobiť úchop súperky, majú prepracovanejšiu techniku,“ hovorí.
