Rok naviac využil na veľkú prerábku. Lomnický prekonal osobné maximum, v Tokiu zabojuje o každý centimeter
Na účasť na olympijských hrách mu stačilo hodiť 77,50 m. Kladivár Marcel Lomnický však na slovenský šampionát v Trnave nastúpil vo veľkom štýle. Hneď jeho prvý pokus mal hodnotu 79,19 m. To stačilo nielen na olympijský limit a slovenský titul, ale aj na jeho nové osobné maximum.
Desiaty titul majstra Slovenska v rade, siedme miesto v svetových tabuľkách a postup na olympijské hry. Aj tieto veci sú nepochybne náplasťou po náročnom pandemickom období. Rok 2020 bol plný rušenia podujatí, vyvrcholením bolo bezprecedentné preloženie olympijských hier v Tokiu o jeden rok.
Tvrdá rana po polročnej príprave
„Najnáročnejší bol prvý mesiac po tom, ako sme sa dozvedeli, že OH sa presúvajú na neskorší termín. Predsa len som mal za sebou šesť mesiacov tvrdej driny. V tom okamihu som stratil chuť pracovať,“ priznáva Lomnický. Dodáva, že najviac trpel po mentálnej stránke. „Vrcholový šport je niečo úplne iné, ako si ísť rekreačne zabehať alebo ísť si zacvičiť. Po mesiaci som sa ale opäť naštartoval, našiel novú motiváciu a pustil sa opäť do práce,“ spomína slovenský kladivár.
Napriek zatvoreniu športovísk nemal ako jeden z mála športovcov problémy pri tréningoch. „Podmienky sa mi nezmenili ani trochu, keďže mám vybudovaný vlastný kladivársky sektor, posilňovňu a všetko, čo potrebujem k tréningu,“ hovorí nitriansky rodák.
Veľká prerábka priniesla svoje ovocie
Priznáva, že „koronapauza“ bola aj na niečo prospešná. Mal čas pracovať na svojich slabých stránkach. „V mojom prípade to je technika hodu kladivom. Spolu s trénerom Liborom Charfreitagom sme si sadli, rozobrali techniku, našli sme model, ktorý mi fungoval v minulosti a pustili sme sa do celkom veľkej prerábky. Mali sme kopec času a už teraz viem povedať, že zmena priniesla svoje ovocie,“ dodáva dvojnásobný olympionik.
Zmena skutočne priniesla ovocie. Dôkazom toho je aj nový osobný rekord z Trnavy, ktorý si vylepšil o tri centimetre po takmer siedmich rokoch. Napriek zlepšeniu však nebola cesta do Tokia jednoduchá. Lomnický dokonca na chvíľu v rebríčku klesol na nepostupové priečky. Za poklesom sa však napokon mali skrývať len chybné údaje. „Svetový ranking nebol na oficiálnej stránke dôkladne aktualizovaný a tým pádom sa mohlo zdať, že som sa zosunul na nepostupové miesto. Nebola to celkom pravda. Bol som chvíľu na 33. mieste, ale predo mnou boli traja Rusi, ktorí nemali v rankingu čo hľadať, keďže na olympijských hrách za Rusko štartovať nemôžu. Svetová atletika opravila túto chybu až v deň uzávierky kvalifikačného systému,“ vysvetľuje kladivár.
Už počas rozcvičky cítil, že má svoj deň
Na majstrovstvá Slovenska preto išiel s chladnou hlavou. „Chcel som si užiť šampionát, hodiť šesť kvalitných hodov pred domácim publikom. Už v rozcvičke som ale cítil, že mám svoj deň, a preto som do prvého hodu dal úplne všetko. Ten mi nakoniec vyšiel perfektne a bol z toho nový osobný rekord a limit na OH. Mal som radosť, že sa to podarilo,“ hovorí Marcel, ktorý však vie, že na olympijských hrách sa začína od nuly. Jeho výhoda vraj spočíva v tom, že podobný výkon bude môcť podať aj v Tokiu. „Kopec mojich súperov sa k svojim kvalifikačným výkonom ani len nepriblíži a tu je moja veľká šanca.“
Finálna príprava na Tokiu u Lomnického prebiehala v domácich Pohraniciach. „Mám vybudovaný vlastný kladivársky sektor a dovolím si tvrdiť najlepšie podmienky pre hod kladivom na Slovensku. Cestovať sa mi už nechce, tak som sa rozhodol záverečnú prípravu absolvovať doma.“
Na OH v Londýne 2012 skončil slovenský kladivár na 15. mieste. O štyri roky neskôr obsadil v Rio de Janeiro skvelé piate miesto. Dúfa preto, že cenné skúsenosti z predošlých dvoch olympijských hier mu pomôžu zvládnuť kvalifikáciu, ktorá býva veľmi zradná. „Vo finále je už potom všetko otvorené a budem bojovať o každý centimeter.“
Prísny režim mu bude sedieť, do Tokia nejde na výlet
Na Tokio je dokonale pripravený, nevadí mu ani prísny režim, ktorý bude v japonskej metropole panovať počas najväčšieho športového sviatku. Športovcov kvôli pretrvávajúcej pandémii čaká len ubytovanie v olympijskej dedine a športovisko. „Presne takto isto som absolvoval aj hry v Riu a absolútne mi to neprekážalo. Ja nejdem na olympijské hry na výlet. Idem si po čo najlepšie umiestnenie, ukázať svetu a celému Slovensku na čom som posledných päť rokov tvrdo pracoval. Som profesionál a v tomto nerobím žiadne kompromisy,“ odkazuje.
S akou túžbou odlietal do krajiny vychádzajúceho slnka? „Prvý cieľ je úspešne zvládnutie kvalifikácie. Vo finále je potom všetko otvorené. Viem, že fyzicky sa budem cítiť perfektne, ostatné je už len v mojej hlave. Čas ukáže, ako sa s tým dokážem vyrovnať,“ dodáva na záver.
