Rozhodkyňa Celárová prišla o Peking, no nevzdáva sa a myslí aj na Cortinu
Na olympijských hrách sa jej podarilo byť ako hráčka aj ako rozhodkyňa. Nikoleta Celárová najskôr so slovenským ženským tímom vybojovala postup na OH vo Vancouveri 2010. O osem rokov neskôr sa na olympijské hry vrátila. Tentokrát v pozícii rozhodkyne. Účasť v Pekingu 2022 jej smolne zmaril pozitívny test. Napriek tomu sa však nevzdáva. Nezavrhuje ani účasť na ZOH 2026 v Cortine d'Ampezzo.
Tento článok vám pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ponúkame v spolupráci s Komisiou SOŠV pre rovnosť príležitostí.
Zlom prišiel na hokeji v Poprade
Odmalička sa jej páčil hokej, hrala ho s chlapcami na ulici. Vzor našla v slovenských hokejistoch, hlavne v tých, ktorí mali štýl korčuľovania ako Bondra či Zedník. Lyžovala a hrala volejbal, no tieto športy ju príliš nenapĺňali. Zlom prišiel počas návštevy extraligového hokejového zápasu v Poprade. „Cez prestávku tam vystúpili dievčatá - hokejistky, lebo získali nejakú medailu. Povedala som otcovi, že chcem hrať hokej. Ten sa na mňa najskôr len pozrel, no časom ma prihlásil. Stalo sa to dosť neskoro, keď už mala 14 rokov,“ spomína.
Vo Vancouveri si užila zaplnené tribúny
Svoju hokejovú kariéru začala teda práve v Poprade. Neskôr pôsobila v projekte centralizovanej prípravy ženskej reprezentácie v Slovane Bratislava. Aj vďaka nej sa Slovenky v roku 2010 premiérovo kvalifikovali na zimné olympijské hry do kanadského Vancouveru. „Ako hráčka som mala presne stanovený rozpis tréningov, rozkorčuľovaní, zápasov, spoločných mítingov. Hrať vo Vancouveri bol pre mňa veľký zážitok,“ spomína na ZOH 2010. Jedným z vrcholov bol pre ňu otvárací zápas s domácou Kanadou. Ten sledovalo naživo viac ako 16-tisíc divákov.
Hokej ju naučiť nikdy sa nevzdávať a ísť ďalej aj keď bola niekedy úplne dole. Pre problémy s chrbtom skončila po ZOH v reprezentácii. Chvíľu potom pokračovala ešte v Slovane. Po materských povinnostiach sa nechala prehovoriť Petržalkou. S tímom na sklonku kariéry získala svoj jediný slovenský titul. Napriek tomu z ľadu neodišla úplne. Stala sa rozhodkyňou.
Trénovať psychiku aj fyzičku na ľade
„Chcela som ostať pri hokeji a hlavne niečo robiť. Nie sedieť doma. Dnes pískam všetkom možné, ženskú ligu, juniorskú ligu, dostala som sa aj na mužské zápasy v nižšej lige. Musím veľa trénovať, aby to ukorčuľovala a do toho trénovať aj psychiku. Na ľade som cez víkendy, vtedy sú zápasy, cez týždeň si chodím zahrať s partičkou hokej, niekedy posilka. Záleží aj na tom, ako som na tom časovo. Človek musí aj pracovať,“ hovorí Celárová, ktorá má právnické vzdelanie. Venuje sa príprave zmlúv na pozemky.
Najťažšie v jej rozhodcovských začiatkoch boli pokriky z tribún. „Aj keď niekedy boli úplne za maličkosti. Rozhodcovia to nemajú na Slovensku ľahké. Každý zápas je úplne iný. Ak príde ku kritickým situáciám, snažím sa povedať si: Poď, ideš ďalej, ty to zvládneš. Z chýb sa snažím poučiť a nie sa tváriť že žiadna chyba nebola,“ dodáva.
Pjongčang si užila viac. Už z pozície rozhodkyne
Postupom času sa aj ako rozhodkyňa dostala na medzinárodnú úroveň. Vypracovala sa a po rôznych účastiach na juniorských turnajoch či šampionátoch, sa dostala aj na MS elitnej kategórie. V roku 2018, osem rokov po jej prvej olympijskej účasti, sa dostala pod päť kruhov opäť. Hoci v inej pozícii.
„V Pjongčangu som dosiahla to, čo som ani nečakala, o to to bol pre mňa ten najväčší zážitok. Bol to iný zážitok ako vo Vancouveri. Keď som bola rozhodkyňa, zobrali sme sa dve, najbližšie mi bola Češka, pochodili sme český aj slovenský dom. Okrem sledovania mužských i ženských hokejových zápasov som stihla aj návštevu snoubordkrosu či súťaže v skokoch na lyžiach,“ spomína na juhokórejské olympijské hry.
Prišla o Peking, myslí však aj na Cortinu
Túto zimu však musela zvládnuť ťažké športové obdobie. Najskôr sa tešila z rozhodcovskej nominácie na ZOH 2022 v Pekingu. Jej druhá rozhodcovskú účasť pod piatimi kruhmi sa nakoniec, bohužiaľ, nekonala. Zastavil ju pozitívny test na koronavírus. Šancu bude mať opäť o štyri roky v Taliansku. „Uvidíme, či ma však na ďalšie ZOH nepredbehnú mladšie ženy. Je to len na mne, ukáže sa to za dva-tri roky. Ťažko povedať...“ Hoci jej Peking 2022 smolne nevyšiel, elitný ženský hokej si predsa len bude môcť vychutnať. Objaviť by sa mala na MS žien elitnej kategórie v Dánsku.
Na záver pridala Celárová aj odkaz pre mladé hokejisti či budúce rozhodkyne. „Stále makajte a bojujte a nevzdávajte sa svojich snov. Všetko sa dá, ak človek chce a má to tak nastavené aj v hlave.“
