Rukavice z Osudovej hory
Z pozostalosti slávneho slovenského horolezca Ivana Fialu sa do zbierok SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea dostal výnimočný exponát: rukavice legendárneho Reinholda Messnera z Nanga Parbatu.
Nanga Parbat (8125 m) je najzápadnejší a deviaty najvyšší zo štrnástich hlavných vrcholov sveta nad 8000 m. Majestátna hora s povesťou jednej z najnebezpečnejších, ktorá len zriedka otvára náruč horolezcom. Jej názov v preklade z hindčiny znamená Holý vrch. Volajú ju aj krajšie: Diamír – Kráľ vrchov. Ale aj škaredšie: Killer Mountain – Zabijácka hora. Na žiadnej osemtisícovke – pred tým, ako na jej vrchol prvý raz vstúpila ľudská noha – nezahynulo toľko horolezcov a nosičov ako na Nanga Parbate (31).
V júli 1953 sa udial malý zázrak. Legendárny Hermann Buhl predbehol dobu: keď nemecký šéf expedície Karl Maria Herrligkoffer vydal príkaz na ústup, Rakúšan sa z piateho tábora (6900 m) sám bez kyslíkového prístroja za 17 hodín vyštveral šesťkilometrovou trasou s viac než 1200-metrovým prevýšením z Rakiotského údolia až na vrchol a za ďalších 24 hodín z neho zostúpil, pričom ako prvý postojačky bez spacieho vaku prestál a prežil bivak v osemtisícovej výške!
Slováci začali v stopách legendárneho Buhla
Buhlov prvovýstup bol príliš dlhý a náročný na to, aby sa stal „normálkou“, klasickou výstupovou cestou na Nanga Parbat. Za 66 rokov ho zopakovali len – Slováci.
Do 11. júla 1971 nestál na osemtisícovom vrchu žiaden horolezec z Československa, ba ani z východnej Európy. V ten deň však o 13. hodine práve na Nanga Parbat vystúpili Slováci Ivan Fiala a Michal Orolin, členovia II. čs. himalájskej expedície, ktorú viedol Ivan Gálfy. Na rozdiel od prvej z roku 1969 splnili hlavný cieľ.
„Keby sme sa ani na druhý pokus nedostali na vrchol Nanga Parbatu, boli by nám povedali: Nemáte na to, seďte doma. Našťastie sme však naň vyliezli a otvorili sme dvere zlatej ére nášho horolezectva,“ povedal v jednom z rozhovorov Ivan Fiala. Pôvodne nebol v nominácii útočného kvarteta. O vrchol sa mali pokúsiť Michal Orolin, Milan Kriššák, Jozef Psotka a Ľudovít Záhoranský. Psotka však dostal horúčku a nahradil ho Fiala, z ktorého sa neskôr vykľul ťahúň. Prvý sa otočil hore chrbtom Kriššák, druhý Záhoranský, ten skoro v osemtisícovej výške. „Jeden mi dal čakan, druhý vlajku,“ spomínal Fialov spolulezec Michal Orolin.
Debut Messnerovcov: úspech i tragédia
Reinhold Messner dal Nanga Parbatu prívlastok Osudová hora. Rodák z tirolského Brixenu vystúpil na jej vrchol prvý raz rok pred našimi – Rupalskou stenou, najväčšou na svete. Vedno s ním aj jeho, o dva roky mladší brat Günther. Lenže podstatne unavenejší. Keď sa obaja dokochali krásnou panorámou a došla reč na zostup, priznal, že zliezť výstupovou cestou si netrúfa.
Po trýznivej noci bez stanu, spacákov či variča sa rozhodli zostúpiť zdanlivo ľahšou, ale neprebádanou západnou Diamírskou stenou. V druhý deň prežili búrku s krúpami, ale osudný sa ukázal tretí – prechod cez veľkú snehovú stráň. Reinhold ňou prešiel bez problémov, kým výrazne zaostávajúceho Günthera zmietla lavína.
„Po troch dňoch zúfalého trmácania som zistil, že Günther za mnou nejde,“ opísal starší z bratov. „Vrátil som sa a uvidel som veľkú lavínu, ktorá sa zrútila a zrejme ho pochovala. Celú noc som ho márne hľadal... Cieľ sme síce dosiahli, ale za akú cenu? Môj brat zomrel a ja som utrpel ťažké omrzliny, amputovali mi šesť prstov na rukách a niekoľko článkov na nohách. Táto expedícia podstatne ovplyvnila môj ďalší život, pretože to bola cesta nielen cez osemtisícový vrchol, ale tiež zo života k smrti a zo smrti k životu. Vtedy som neveril, že sa ešte k horolezectvu vrátim.“
Messnerove palčiaky našli na vrchole Slováci
Messnerovci zažili na vrchole Nanga Parbatu veľkú eufóriu: prvá himalájska výprava a hneď vrchol! Zložili okuliare, stiahli rukavice a fotografovaním aj kochaním sa panorámou strávili hodinu. „Bolo treba zostúpiť,“ konštatuje Reinhold v autobiografii Život horolezca. „Pokúsil som sa opäť si natiahnuť nórske palčianky. Lež stuhli až natoľko od mrazu, že sa mi to nepodarilo. Mal som náhradný pár, a tak som nechal tie dva zľadovatelé ciagle na jednej skale východne od vrcholu.“
Štrikované palčiaky o rok neskôr našli Ivan Fiala a Michal Orolin. Vzali ich a namiesto nich tam nechali karabínu československej výroby.
„K nášmu výstupu na Nanga Parbat sa na Západe sprvu stavali s istou nedôverou, ale keď som Reinholdovi Messnerovi na dôkaz odovzdal jeho rukavice, ktoré sme na vrchole našli, mienka sa zmenila,“ spomínal Fiala na tatranských oslavách štyridsiatín prvého úspechu slovenských horolezcov v Himalájach.
Reinhold prežil a stal sa legendou
Reinhold Messner mu následne svoje rukavice podaroval. Vtedy už nebol legendou Nanga Parbatu len Hermann Buhl, ale aj on. Po troch výpravách, na ktorých najmä snoril po bratovom tele (1971, 1973 a 1977), v sedemdesiatom ôsmom vyšiel na jeho vrchol úplne novou cestou v Diamírskej ceste alpským štýlom – bol to historicky prvý sólový výstup na osemtisícovku. V tom istom roku s Petrom Habelerom vyšli ako prví bez kyslíku na Mount Everest a v auguste 1980 Messner už zvládol aj sólový výstup na najvyšší vrch sveta.
V októbri 1986 ako prvý horolezec na svete skompletizoval výstupy na všetkých štrnásť himalájskych osemtisícoviek. Takmer vzápätí však vyhlásil: „To, čo sa v roku 1970 udialo v Rupalskej stene Nanga Parbatu, bolo pre mňa dôležitejšie i osobnejšie ako všetky osemtisícovky dokopy.“ Bratove pozostatky našli až v auguste 2005 – vo výške 4400 m. Najslávnejší horolezec sa celých 35 rokov musel obhajovať, že mladšieho brata nezanechal osudu a že nad ľudským životom vyhrali prírodné živly...
Mimoriadny cenný artefakt v múzeu
Himalájsku drámu bratov Messnerovcov dnes na Slovensku pripomína skutočný zbierkový unikát. Rukavice Reinholda Messnera patrili k vzácnym predmetom, ktoré Ivan Fiala uchovával vo svojej súkromnej horolezeckej zbierke. Pri nej spomínal na najväčšie úspechy, ktoré dosiahol, ale aj na priateľov, ktorých počas horolezeckého života stratil. Po jeho vlaňajšej smrti rukavice spolu s inými vzácnymi predmetmi darovala jeho manželka do zbierok SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea.
Aj pre nás tragická hora
Nanga Parbat nebol milostivý ani k našim výpravám či horolezcom. Dobrú náladu v tábore II. československej expedície na Nanga Parbat v roku 1971 poznačila tragická smrť pakistanského nosiča Nabiho, ktorý si pri vynáške do jedného z táborov chcel skrátiť cestu, pošmykol sa a zahynul po tristometrovom páde. V júni 2013 pakistanskí teroristi hlásiaci sa k hnutiam Taliban a Jundulláh počas útoku na tábor pod Nanga Parbat zastrelili desiatich horolezcov zo šiestich krajín. Medzi obeťami boli aj Slováci Anton Dobeš (ročník narodenia 1963) a Peter Šperka (1955), účastníci viacerých himalájskych expedícií.
