Slovenskí zástupcovia na 54. ročníku stretnutia mladých účastníkov v Olympii majú za sebou viacero prednášok, diskusií a prezentácií

OLYMPIA 23. júna - V čase od 15. do 29. júna sa v gréckej Olympii koná každoročné stretnutie mladých účastníkov Medzinárodnej olympijskej akadémie (MOA). Na 54. ročníku zastupujú Slovensko dvaja účastníci - Natália Oršulová a Tomáš Mrva. O ich dojmoch a pocitoch z podujatia si môžete prečítať v správe:

Olympijský deň sme oslávili hromadným behom z areálu Medzinárodnej olympijskej akadémie do Olympie. Biela riava s olympijskou vlajkou na čele na niekoľko minút zaplavila celú cestu. Napriek horúčave sme všetci bez problémov dobehli k pamätníku, pod ktorým je uložené srdce Pierra de Coubertina.
 
V nedeľu nahradili za rečníckym pultom prednášajúcich zástupcovia trinástich diskusných skupín 54. stretnutia mladých účastníkov Medzinárodnej olympijskej akadémie. Väčšina prezentácií prvého cyklu diskusií mala vysokú kvalitu a viaceré boli azda zaujímavejšie a podnetnejšie ako niektoré prednášky, ktoré sme doteraz počuli. Účastníci sa totiž vôbec nebáli venovať sa aj problematickým oblastiam. Medzi takéto témy patrili napríklad úvahy o tom, či modernizácia olympijských hier spôsobila, že verejnosť zabudla na skutočný význam olympizmu, prípadne nakoľko západná orientácia olympijského hnutia ovplyvňuje jeho rôznorodosť, napr. pri výbere dejiska hier. Pozornosť sme venovali aj významu olympijských hier mládeže.
 
Skupina, v ktorej pôsobí Natália Oršulová, sa venovala práve vplyvu modernizácie olympijských hier na to, ako verejnosť vníma skutočný význam olympizmu. Priamo súvisiaca bola aj téma - ako olympizmus, ako filozofia života

propaguje úctu k rozmanitosti. Po diskusiách dospeli členovia skupiny k záverom, že šport je viac ako len súťaženie, že je to spoločná skúsenosť a univerzálny jazyk, ktorý vytvára súdržnosť medzi rozmanitými skupinami a vytvára podmienky pre integráciu.
 
Skupina, v ktorej pracuje Tomáš Mrva, sa zamerala na účasť žien v športe, a to nielen športovkýň, ale aj rozhodkýň, tréneriek a funkcionárok. Hoci situácia je výrazne lepšia ako pred niekoľkými desaťročiami, ešte stále čaká olympijskú rodinu veľa práce. Jedným z problémov je fakt, aby založenie rodiny neviedlo v niektorých spoločenských skupinách, resp. kultúrach ku koncu športovej aktivity žien. Druhou témou tejto skupiny boli peniaze, ako obmedzujúci faktor pre účasť na športovej aktivite.
 
Ako problém sme videli fakt, že niektoré športy sú natoľko finančne náročné, že si vytvorili povesť športov len pre bohatých. To je popretím princípu rozmanitosti, ktorý je hlavnou témou tohtoročného stretnutia. Nerovnomerné je aj financovanie jednotlivých športov zo strany vlád alebo športových zväzov. Skupina dospela k záveru, že vhodnejším kritériom ako úspešnosť športu by mal byť počet ľudí, ktorí sa mu venujú.
 
Mimoriadnym zážitkom boli prezentácie štyroch účastníkov, ktorí sa v minulosti zúčastnili na olympijských hrách. Príbehy Juliette Drysdaleovej (Nový Zéland, bronz na OH 2012 vo veslovaní), Martine Dugrenierovej (Kanada, dve piate miesta a trikrát zlato z MS v zápasení), Shea McAleesa (Nový Zéland, pozemný hokej) a Sherridana Kirka (Trinidad a Tobago, atletika) boli ukážkou, ako sa rôznymi a kľukatými cestami dá prepracovať k úspechu. Či už je to prežitie krutého selekčného procesu v novozélandskom veslovaní alebo prekonanie viacerých zranení v prípade Martine Dugrenierovej.
 
Vrcholom však bolo vystúpenie Sherridana Kirka, ktorý vyrastal v pre nás nepredstaviteľnej chudobe a začal s atletikou až ako 18-ročný po stávke s kamarátmi. Krátko na to vypil kontaminovanú vodu a na tri mesiace bol ochrnutý od ramien nadol. Napriek tomu sa dostal do nominácie na olympiádu do Sydney a štartoval aj o štyri roky neskôr v Aténach. Keď odchádzal z pódia, odprevádzal ho potlesk postojačky.