SLOVENSKÝ OLYMPIJSKÝ VÝBOR V SOBOTU ZAVŔŠI OSLAVY SVOJHO 25-ROČNÉHO JUBILEA

BRATISLAVA 19. decembra (SOV) – V sobotu 22. septembra na galavečere „Cesta na Olymp“ v novej budove Slovenského národného divadla (v sále činohry) v Bratislave vyvrcholia oslavy 25 rokov Slovenského olympijského výboru (SOV). Tie sa začali už 19. decembra 2017, teda na deň presne 25 rokov po ustanovení SOV (19. 12. 1992). Prakticky deväť mesiacov prešlo od vzniku SOV po jeho plnoprávne medzinárodné uznanie, ku ktorému došlo 24. septembra 1993 na 101. zasadnutí Medzinárodného olympijského výbour (MOV) v Monte Carle. Preto bude mať sobotňajší galavečer na záver osláv aj významné medzinárodné obsadenie. Medzi hosťami bude napríklad prezident Európskych olympijských výborov (EOV) Janez Kocijančič a prezidenti či generálni sekretári viacerých národných olympijských výborov štátov Európy. Galaprogram v réžii Nikitu Slováka odvysiela Dvojka RTVS v priamom prenose od 20:20 hod.

Pri príležitosti vrcholiacich osláv jubilea SOV si pripomeňme kľúčové dátumy, udalosti a osobnosti, ktoré lemujú 25 rokov olympijského hnutia na Slovensku.

Začiatky Slovenského olympijského výboru

„Zrod“ SOV sa odohral v Dome športu na Ju

náckej ulici v Bratislave, kde organizácia sídlila až do roku 2002. Na ustanovujúcom zasadnutí 19. decembra 1992 do jeho pléna zvolili 49 členov.

Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo SOV a jeho prvé stanovy 20. januára 1993. Následne plénum SOV schválilo prvý emblém, odznak a vlajku Slovenského olympijského výboru.

SOV nezačínal na zelenej lúke. Mohol sa oprieť o priekopnícku prácu, ktorú v oblasti olympizmu na Slovensku vykonala jeho predchodkyňa - Olympijská spoločnosť Slovenska (OSS), ktorá vznikla 6. apríla 1990 pod vedením bývalej úspešnej atlétky, olympioničky Márie Mračnovej.
 
Prvým predsedom SOV sa bez protikandidáta stal 71-ročný profesor Vladimír Černušák, od roku 1981 člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v Československu a v minulosti predseda Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy. „Som dojatý, ale aj vedomý si toho, že ma čaká poriadna fuška. Najprv treba zabezpečiť aparát, potom začať získavať financie, atď... Predseda MOV Samaranch pri našom stretnutí počas uplynulého týždňa na rokovaní programovej komisie v Lausanne odporúčal, aby na záverečnom rokovaní ČSOV bolo prijaté uznesenie, že nástupcami ČSOV budú SOV a ČOV, ktorý vznikne 21. decembra. Keď bude toto všetko splnené, zrejme nás najprv predbežne prijme za člena exekutíva MOV. Predbežné uznanie exekutívou bude nevyhnutné preto, aby sme osem mesiacov vopred mohli podať prihlášku na ZOH 1994 v Lillehammeri,“ povedal po zvolení.

Prví funkcionári SOV, zvolení na ustanovujúcom zasadnutí. Zľava člen výkonného výboru Vladimír Miller, predseda kontrolno-revíznej komisie Karol Gumán, podpredsedovia Anton Ihring, Mária Mračnová, predseda Vladimír Černušák, podpredseda Ľubomír Kadnár, členovia VV SOV Karol Mihok, Július Dubovský a člen KRK Marián Linder.

Foto

ŠTART

SOV sa stal jedným z dvoch nástupcov Československého olympijského výboru (ČSOV), ktorý oficiálne ukončil svoju činnosť 27. marca 1993. V období druhej svetovej vojny a krátko po nej pôsobil na území Slovenského štátu prvý SOV (vznikol v roku 1939 a bol rozpustený v roku 1947). Súčasný SOV je však jeden z dvoch nástupcov ČSOV, ktorý pôsobil s vynútenou vojnovou prestávkou v rokoch 1919 – 1992 a svoju činnosť definitívne ukončil 27. marca 1993. Jeho majetok sa následne v pomere 2:1 bezproblémovo rozdelil pre Český olympijský výbor (ČOV) a SOV.

Prvý výkonný výbor (VV SOV), ktorého funkčné obdobie trvalo od 19. 12. 1992 do 22. 2. 1997, mal spočiatku sedem členov, z toho troch podpredsedov: pre športy Antona Ihringa (Slovenský atletický zväz), pre ekonomiku Ľubomíra Kadnára (Slovenský kanoistický zväz, potom Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky) a pre rozvoj olympizmu Máriu Mračnovú (Olympijská spoločnosť Slovenska, potom olympijské kluby SR). Neskôr boli do exekutívy kooptovaní ešte dvaja zástupcovia zväzov kolektívnych športov, takže VV SOV mal 9 členov. Od februára 1993 až do decembra 1996 ako historicky prvý generálny tajomník SOV pôsobil ostrieľaný lyžiarsky funkcionár Ján Mráz.

Olympijské premiéry Aj prvá kandidatúra na ZOH

Historicky prvý sľub slovenskej olympijskej výpravy pred ZOH 1994 skladali biatlonistka Martina Jašicová a hokejista Peter Šťastný.

Foto

ŠTART

SOV schválil na svojom 3. zasadnutí 18. januára 1994 nomináciu prvej samostatnej slovenskej výpravy na zimných olympijských hrách (ZOH). Historicky prvý slovenský olympijský sľub predniesli 8. februára 1994 na Bratislavskom hrade biatlonistka Martina Jašicová a hokejista Peter Šťastný. V nórskom Lillehammeri potom Slovensko prvý raz štartovalo samostatne pod piatimi kruhmi.

Ešte predtým - 24. januára 1994 - podal región Poprad-Tatry do rúk prezidenta MOV Juana Antonia Samarancha v Lausanne prihlášku na usporiadanie XIX. zimných olympijských hier v roku 2002. Presne o rok neskôr výberové kolégium MOV rozhodlo, že Poprad-Tatry sa nedostal do finálovej štvorice kandidátov na usporiadanie ZOH 2002. AENOV však o niečo neskôr vybral Poprad-Tatry za dejisko IV. zimných Európskych olympijských dní mládeže (EYOD) v roku 1999.

Dňa 18. augusta 1994 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore.

Slovenská olympijská akadémia vyhlásila v roku 1994 anketu o Olympionika storočnice. Na snímke väčšina laureátov - vpredu zľava Jozef Lohyňa a Ján Zachara, vzadu Jozef Pribilinec, Bohumil Golian, Pavel Schmidt, trénerka Ondreja Nepelu Hilda Múdra, Anton Tkáč a Miloš Mečíř.

Foto

ŠTART

Slovenská olympijská akadémia (SOA), ktorá vznikla 12. júna 1993, usporiadala v roku 1994 anketu o najlepšieho slovenského olympionika v históri. Zvíťazil v nej atlét Jozef Pribilinec pred krasokorčuliarom Ondrejom Nepelom a cyklistom Antonom Tkáčom.

Na Hrách XXVI. olympiády v americkej Atlante v roku 1996 sa dvaapol roka po zimnej premiére v Lillehammeri odohralo prvé vystúpenie výpravy samostatného Slovenska na hrách olympiády.

Úspešný zimný EYOD 1999 a druhá kandidatúra na ZOH

Dňa 22. februára 1997 sa skončilo prvé funkčné obdobie orgánov SOV. Za predsedu SOV bol bez protikandidáta znovu zvolený Vladimír Černušák. Výkonný výbor SOV mal naďalej 9 členov, medzi ktorými boli znovu traja podpredsedovia: pre športy Anton Ihring (Slovenský atletický zväz, neskôr Slovenská triatlonová únia), pre ekonomiku a marketing Július Dubovský (Slovenský lyžiarsky zväz) a pre olympijské aktivity Mária Mračnová (olympijské kluby SR, neskôr Slovenský atletický zväz). Po Jánovi Mrázovi nastúpil 1. februára 1997 do funkcie generálneho tajomníka SOV Martin Benko.

Historická chvíľa pre samostatné Slovensko – Michal Martikán v Atlante 1996 ako prvý olympijský šampión v histórii novej krajiny!

Foto

ŠTART

Dňa 17. apríla 1997 vznikla Olympijská marketingová spoločnosť (OMS), s. r. o., ktorú spoločne založili SOV a Výbor kandidatúry Popradu-Tatier na ZOH a ZPH 2006. Neskôr sa transformovala na akciovú spoločnosť OMS, a. s. (obchodnú spoločnosť SOV) a v roku 2005 sa jej názov zmenil na Slovenskú olympijskú marketingovú (SOM), a.s., pod ktorým existuje doteraz.

Na ľudovom hlasovaní Olympijská voľba sa 11. októbra 1997 v ôsmich mestách a obciach regiónu Poprad-Tatry zúčastnilo 58 252 voličov (64,4 percenta z oprávnených). Z nich 97,04 percenta vyslovilo súhlas s kandidatúrou na usporiadanie XX. ZOH v roku 2006. Kandidatúra Popradu-Tatier na usporiadanie zimných olympijských a paralympijských hier v roku 2006 na zasadnutí MOV v Soule 19. júna 1999 neuspela. Za dejisko hier zvolili členovia MOV taliansky Turín.

V rámci podpory olympijskej kandidatúy Popradu-Tatier sa 6. – 12. marca 1999 v tomto regióne uskutočnili IV. zimné Európske olympijské dni mládeže (EYOD) - dodnes najrozsiahlejšie podujatie, ktoré organizoval SOV. Na čele organizačného výboru bola Mária Mračnová, ako generálny sekretár pôsobil Ladislav Harvan.

V roku 1999 SOV spustil prevádzku svojej internetovej stránky www.olympic.sk.

Po Černušákovej abdikácii predsedom František Chmelár

Hoci druhé funkčné obdobie orgánov SOV sa skončilo až 31. marca 2001, k zmene na poste predsedu došlo výrazne skôr. Dňa 19. augusta 1999 sa totiž z vážnych rodinných dôvodov vzdal funkcie predsedu SOV Vladimír Černušák. Až do zvolenia nového predsedu bol splnomocnený viesť SOV prvý podpredseda Anton Ihring.

Dňa 20. novembra 1999 zvolilo 16. zasadnutie SOV za nového predsedu SOV kandidáta Slovenského zväzu ľadového

Prezident MOV Juan Antonio Samaranch na pôde SOV v auguste 2000 v spoločnosti predseda SOV Františka Chmelára i jeho predchodcu v najvyššej funkcii, člena MOV Vladimíra Černušáka.

Foto

ŠTART

hokeja a dovtedy riaditeľa odboru športu na ministerstve školstva Františka Chmelára. V súboji so štyrmi protikandidátmi uspel hneď v prvom kole. Vladimíra Černušáka schválili za čestného predsedu SOV.

Pred OH 2000 v Sydney, kde nás reprezentovala historicky najpočetnejšia olympijská výprava (bolo v nej 112 športovcov, z ktorých 108 súťažilo) SOV premiérovo realizoval projekt olympijského Top tímu, prostredníctvom ktorého utváral pre najvýkonnejších športovcov najlepšie podmienky na prípravu.

Dňa 2. júla 2000 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenskej asociácie olympionikov (SAO), ktoré zvolilo za predsedu olympijského víťaza 1976 v cyklistickom šprinte Antona Tkáča.

Laureáti ankety Olympionik desaťročia, ktorej výsledky SOV vyhlásil v decembri 2002.

Foto

ŠTART

Krasokorčuliar Ondrej Nepela sa 21. decembra 2000 in memoriam stal víťazom ankety o najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Za ním skončili cyklista Anton Tkáč a takisto in memoriam hokejista Vladimír Dzurilla. Anketu vyhlásil SOV v spolupráci s Klubom športových redaktorov SSN a s denníkom Šport.

Na 21. valnom zhromaždení SOV 31. marca 2001 zvolili na ďalší olympijský cyklus za predsedu SOV bez protikandidáta opäť Františka Chmelára, ktorý napokon viedol SOV nepretržite až do 26. novembra 2016. Výkonný výbor SOV bol po rozšírení počtu zvolený už s 11 členmi. Do funkcií podpredsedov boli schválení: pre letné športy Vladimír Miller (Slovenský zväz moderného päťboja), pre zimné športy Július Dubovský (Slovenský lyžiarsky zväz) a pre rozvoj olympizmu Mária Mračnová (Slovenský atletický zväz). Valné zhromaždenie schválilo nový emblém SOV aj olympijského tímu.

Desaťročné jubileum a SOV v novom sídle

Čestný predseda SOV Vladimír Černušák si na záver pôsobenia riadneho člena MOV prevzal pred ZOH v Salt Lake City z rúk prezidenta MOV Jacqua Roggeho Olympijský rad v striebre.

Foto

ŠTART

Slovenský olympijský výbor 24. septembra 2002 slávnostne otvoril svoje nové sídlo na Kukučínovej ulici 26 v Bratislave – Slovenský olympijský dom, v ktorom sídli dodnes. V rovnaký deň sa uskutočnilo sa aj prvé zasadnutie novoutvorenej komisie športovcov SOV, vedenej hokejistom Jergušom Bačom, ktorého zakrátko kooptovali do komisie športovcov EOV.

Galavečerom 21. decembra 2002 oslávil SOV v bratislavskej Redute desiate výročie svojej existencie. Za Olympionika desaťročia bol zvolený vodný slalomár Michal Martikán pred ďalšími vodnými slalomármi Petrom a Pavlom Hochschornerovcami a plavkyňou Martinou Moravcovou. Olympijským kolektívom desaťročia sa stala štafeta biatlonistiek.

V Opere SND sa 25. januára 2003 uskutočnilo slávnostné valné zhromaždenie SOV pri príležitosti 10. výročia založenia SOV. Na tejto slávnosti Slovenský olympijský výbor prvý raz v histórii udelil svoje výročné ocenenia za rok 2002, aj vyznamenania. Medzi viacerými prominentnými hosťami zo zahraničia sa na slávnosti zúčastnil aj prezident MOV Jacques Rogge.

S cieľom čo najúčinnejšie prispieť k olympijskej výchove v Európskom roku výchovy a vzdelávania prostredníctvom športu (2004) SOV pripravil veľkolepý celoročný projekt „Posolstvo Slovenska olympijským Aténam.” V jeho rámci sa vo všetkých regiónoch Slovenska uskutočnilo množstvo športových aj kultúrnych aktivít, na ktorých participovalo prakticky celé slovenské olympijské hnutie.

Na 29. valnom zhromaždení SOV 20. novembra 2004 v Bratislave bol za predsedu SOV opätovne zvolený František Chmelár. Podpredsedami SOV vo štvrtom funkčnom období sa stali: pre letné športy Vladimír Miller (Slovenský zväz moderného päťboja), pre zimné športy Igor Nemeček (Slovenský zväz ľadového hokeja) a pre rozvoj olympizmu Mária Mračnová (Slovenský atletický zväz).

Pri odstraňovaní následkov veternej kalamity vo Vysokých Tatrách v novembri 2004 pomáhali aj olympionici – zľava Jerguš Bača, Anna Pasiarová a Alžbeta Havrančíková.

Foto

ŠTART

Po prvom zasadnutí novozvoleného 11-členného VV SOV na záver valného zhromaždenia oznámil predseda SOV, že výkonný výbor sa rozhodol nepredĺžiť pôsobenie Martina Benka vo funkcii generálneho tajomníka SOV. Dňa 1. februára 2005 do funkcie generálneho tajomníka SOV (zakrátko sa jej názov zmenil na

Historicky najväčšiu olympijskú výpravu vyslal SOV na OH 2000 v Sydney. Bolo v nej až 112 športovcov, z ktorých 108 súťažilo.

Foto

ŠTART

generálneho sekretára) nastúpil Jozef Liba.

Po ekologickej katastrofe v dôsledku obrovskej víchrice vo Vysokých Tatrách v novembri 2004 SOV vyhlásil kampaň „Športovci na pomoc Tatrám“, v rámci ktorej sa v najbližších rokoch viacero príslušníkov olympijskej rodiny aktívne podieľalo na čistení a revitalizácii zničeného územia, predovšetkým turistických chodníkov, športových a rekreačných areálov a zariadení, ako aj na výsadbe nových drevín. Súčasťou týchto aktivít sa stalo aj zriadenie tzv. Olympijského lesa v Tatranskej Lesnej.

Inovácie v činnosti SOV

V hospodárení SOV za rok 2006 štátne dotácie po prvý raz v histórii netvorili väčšinu príjmovej časti. V roku 2007 SOV zriadil Nadáciu Slovenského olympijského výboru, ktorá dostala do vienka úlohu podporovať aktívnych športovcov – olympionikov, aj bývalých účastníkov olympijských hier. SOV spustil projekt Juniorského olympijského tímu a podieľal sa na slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety Športovec roka 2006 aj 2007.

Druhá slávnosť v decembri 2007 bola prepojená aj s oslavami 15. výročia SOV a zúčastnili sa na nej mnohí poprední hostia zo zahraničia. Viceprezident MOV Thomas Bach v príhovore pri tejto príležitosti označil 15 rokov pôsobenia SOV za úspešný príbeh a v Primaciálnom paláci v Bratislave odovzdal predsedovi SOV Františkovi Chmelárovi Cenu Medzinárodného olympijského výboru, udelenú SOV. „Vďaka práci a úsiliu Vladimíra Černušáka i Františka Chmelára a tímu ľudí, ktorý viedli a vedú, sa SOV etabloval ako veľmi vážený a rešpektovaný partner v medzinárodnom olympijskom hnutí. História SOV je nádherným úspešným príbehom,“ povedal Bach.

V rámci osláv jubilea SOV vydal komplexnú publikáciu o histórii olympijského hnutia na Slovensku autorov Jána Grexu a Ľubomíra Součka s názvom „Slovensko v znamení piatich kruhov“. V októbri 2008 SOV vydal aj DVD s dokumentárnym filmom „Slovensko olympijské“, ktorý pripravili Ján Grexa a Paulína Baloghová.

V októbri 2006 vyšlo prvé číslo Olympijskej revue – časopiseckého magazínu SOV a SOM, a.s. V rokoch 2006 – 2012 vychádzala ako príloha denníka Šport, potom dva roky ako príloha denníka Pravda. V rokoch 2015 a 2016 sa magazín transformoval na samostatne predajný polročník Olympia. V súčasnosti vychádza tiež dvakrát do roka pod názvom Olympic.sk. V súčasnosti je časopis nepredajný.

Na 34. valnom zhromaždení SOV 28. marca 2008 bol schválený Záväzok SOV v boji proti dopingu. Zároveň bola schválená úprava Stanov SOV, ktorá umožnila v budúcnosti prijatie aj športových zväzov neolympijských športov za členov SOV, pokiaľ sú ich strešné medzinárodné federácie uznané MOV. V dôsledku úpravy stanov sa aj zmenili názvy dvoch funkcií – predsedu na prezidenta SOV a podpredsedov na viceprezidentov SOV.

Dňa 29. novembra 2008 bol za prezidenta SOV bez protikandidáta opätovne zvolený František Chmelár. Viceprezidentmi SOV sa na piate funkčné obdobie orgánov SOV stali: pre letné športy Ľubor Halanda (Slovenská volejbalová federácia), pre zimné športy Igor Nemeček (Slovenský zväz ľadového hokeja) a pre mládež Vladimír Miller (Slovenský zväz moderného päťboja).

V roku 2008 spustil SOV nový dlhodobý projekt so zameraním na školy – Olympijské festivaly detí a mládeže Slovenska (OFDMS). Jeho názov sa neskôr zmenil na súčasný - Olympijské festivaly Slovenaska (OFS).

Dvojnásobný strieborný medailista z OH Bohumil Golian išiel aktivitou na poli šírenia olympijských ideálov príkladom všetkým olympionikom.

Foto

ŠTART

Spustenie Programu olympijskej výchovy a snaha o zastrešenie športu

Medzinárodnou konferenciou „Teoretické a praktické východiská programu olympijskej výchovy“ v júni 2010 na pôde FTVŠ UK v Bratislave SOV odštartoval svoj dlhodobý komplexný Program olympijskej výchovy, v rámci ktorého každoročne vydáva publikácie, plagáty a DVD-nosiče určené dominantne na prácu lektorov olympijskej výchovy a pedagógov s mládežou.

V roku 2011 SOV odštartoval nový dlhodobý projekt – Olympijský odznak všestrannosti (OLOV). Po testovacom ročníku sa v olympijskom roku 2012 realizoval predovšetkým v rámci celoslovenskej štafety s olympijským ohňom s názvom k Hrám XXX. olympiády Londýn 2012 s mottom „Sme jeden tím“. Štafeta vzbudila obrovský záujem, počas 84 dní navštívila 191 miest a obcí a 772 škôl. Do rozmanitých aktivít v rámci Posolstva (kultúrnych, športových, vzdelávacích, environmentálnych, atď.) sa zapojilo viac ako 55-tisíc ľudí.

V apríli 2012 SOV usporiadal 1. športové fórum na Slovensku s reprezentatívnym zastúpením všetkých rozhodujúcich subjektov pôsobiacich na Slovensku v oblasti športu. Fórum poverilo prezidenta SOV, aby s okamžitou platnosťou začal viesť rokovania s jednotlivými subjektmi športového hnutia o novej štruktúre slovenského športu a o utvorení jeho budúcej strešnej organizácie. SOV zakrátko predložil ucelenú predstavu utvorenia strešnej organizácie slovenského športu prostredníctvom zmeny Stanov SOV a transformáciou SOV na Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). Lenže po vyjadrení nesúhlasu zo strany viacerých subjektov na čele so Slovenským futbalovým zväzom VV SOV tieto snahy stopol.

Vo voľbách na 44. valnom zhromaždení SOV 24. novembra 2012 mal František Chmelár po prvý raz po 13 rokoch protikandidáta. Súpera Jána Filca zdolal presvedčivo 53:21. Funkcie viceprezidentov SOV na šieste funkčné obdobie orgánov SOV zaujali: pre letné športy Ľubor Halanda (Slovenská volejbalová federácia), pre zimné športy Igor Nemeček (Slovenský zväz ľadového hokeja) a pre olympizmus Vladimír Miller (Slovenský zväz moderného päťboja).

Od dvadsiatky k dvadsaťpäťke – s novým prezidentom

Symbolické odovzdávanie stráží naprieč generáciami – čestný člen MOV Vladimír Černušák blahoželá strelkyni Danke Bartekovej k víťazstvu vo voľbách do komisie športovcov MOV počas OH v Londýne, po ktoromsa stala najmladšou členkou MOV.

Foto

ŠTART

Oslavy 20-ročného jubilea SOV sa uskutočnili v apríli 2013 - v podstate len v domácom rámci, bez pozývania významných hostí zo zahraničia. SOV k výročiu vydal knižku Márie Mračnovej „Naše olympijské začiatky“ a Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov reprezentačnú publikáciu „Slovenské olympijské memorabílie“.

O poldruha roka neskôr – 16. októbra 2014 – sa naplnilo dlhoročné úsilie o utvorenie pietneho miesta na pamiatku našich olympionikov. Na Národnom cintoríne v Martine bol v ten deň slávnostne otvorený Národný pamätník olympionikov. Od 1. januára 2015 zase pod správu SOV ako zriaďovateľa prešlo pod novým názvom Slovenské olympijské a športové múzeum dovtedajšie Múzeum telesnej kultúry v SR.

V tomto období boli významné medzinárodné úspechy predstaviteľov slovenského olympijského hnutia. Po víťazstve vo voľbách do komisie športovcov MOV počas OH 2012 v Londýne našu úspešnú strelkyňu Danku Bartekovú zvolili 3. júla 2013 za členku samotného MOV. Následne sa ex officio stala dvanástou členkou VV SOV. V novembri 2013 bol František Chmelár zvolený do exekutívy EOV.

V roku 2013 sa znovu objavila šanca na ZOH na Slovensku – na rozdiel od minulosti tentoraz len v úlohe „pomocníka“ poľského Krakova, ktorý v projekte ZOH 2022 nemohol na poľskom území ponúknuť kopce s patričnými parametrami na zjazdárske kĺzavé disciplíny a chcel využiť svahy Chopku v Jasnej. Celá myšlienka však stroskotala na nesúhlase občanov Krakova v referende.

Hoci OH 2016 sa nekonali v Európe, ale v brazílskom Riu de Janeiro, SOV k nim – rovnako ako k OH 2004 v Aténach a k OH 2012 v Londýne – usporiadal celoslovenskú Štafetu Rio 2016. Počas takmer dvoch mesiacov sa do aktivít v rámci tohto projektu zapojili tisíce ľudí v rôznych regiónoch Slovenska.

November 2016 – novozvolený prezident SOV Anton Siekel čelil po zvolení veľkému záujmu médií.

Foto

ŠTART

Na 51. valnom zhromaždení SOV už František Chmelár nekandidoval na funkciu prezidenta SOV. Za jeho nástupcu bol 26. novembra 2016 zvolený podnikateľ Anton Siekel, ktorého za kandidáta navrhlo až 15 členov SOV. Mal troch protikandidátov, ale suverénne vyhral už prvé kolo, v ktorom získal 88 z celkového počtu 108 platných hlasov. Viceprezidentmi na siedme funkčné obdobie orgánov SOV sa stali: pre športy Peter Korčok (Slovenský atletický zväz), pre olympizmus Zdenko Kríž (Slovenský stolnotenisový zväz) a hlavne starostlivosť o olympionikov a individuálnych členov SOV dostal do portfólia Jozef Gӧnci (dvojnásobný bronzový olympijský medailista v športovej streľbe).

Pod vedením Antona Siekela SOV oživil činnosť športovej rady SOV a viacerých jej pracovných skupín, spustil projekt Juniorského olympijského tímu aj nové marketingové projekty, napríklad Roadshow Slovenského olympijského tímu. Zosilnela aj snaha SOV ovplyvniť legislatívny proces s väzbou na šport, i zázemie celkového fungovania športu na Slovensku. Na objednávku SOV spracovala spoločnosť KPMG po piatich rokoch ďalšiu štúdiu o financovaní športu na Slovensku. SOV nadviazal novú spoluprácu s viacerými subjektmi na Slovensku. Vedenie organizácie zároveň po množstve diskusií a pracovných rokovaní intenzívne pracuje na tom, aby sa SOV v krátkom čase stal strešnou organizáciou slovenského športu, čím nadväzuje na snahy predošlého vedenia. Pripravuje sa aj zmena identity a zmena loga SOV aj Slovenského olympijského tímu.

Z našich olympijských míľnikov na medzinárodnej scéne

1993

• Exekutíva MOV 16. marca 1993 na zasadnutí v Atlante provizórne uznala Slovenský olympijský výbor za člena olympijského hnutia.
• K definitívnemu uznaniu SOV došlo na 101. zasadnutí MOV 24. septembra 1993 v Monte Carle. Vladimír Černušák bol následne zvolený za člena MOV na Slovensku (predtým bol členom v ČSFR).
•  V dňoch 14. a 15. mája Asociácia európskych národných olympijských výborov (AENOV, v súčasnosti EOV) prijala SOV za riadneho člena. V jej komisiách neskôr pracovali Ján Mráz (revízna), Jozef Prusák (právna) a Mária Mračnová (komisia EYOD).

1994

• Slovenská spoločnosť olympijskej a športovej filatelie sa 9. októbra 1994 stala jedným zo zakladajúcich členov Medzinárodnej federácie olympijskej filatelie (FIPO).

1995

• Na novembrovom valnom zhromaždení AENOV pridelili usporiadanie IV. zimných európskych olympijských dní mládeže (EYOD) v roku 1999 regiónu Poprad-Tatry.

1996

• Na zasadnutí MOV v Atlante odovzdal prezident MOV Juan Antonio Samaranch generálnemu tajomníkovi SOV Jánovi Mrázovi Olympijský rad v striebre.

1997

• Olympijský víťaz v boxe z Helsínk 1952 Ján Zachara aj legendárny hokejista Peter Šťastný si prevzali Olympijský rad v striebre, ktorý im udelil MOV.

1998

• V apríli sa v Bratislave s účasťou 144 delegátov z takmer 50 krajín uskutočnil 19. seminár šéfov misií na OH 2000 a generálnych sekretárov NOV Európy. V jeho rámci sa konalo aj zasadnutie exekutívy EOV, ktoré viedol prezident EOV Jacques Rogge.

1999

• V rámci podpory kandidatúry Popradu-Tatier na usporiadanie ZOH 2006 SOV zorganizoval v marci v regióne Poprad-Tatry IV. zimné Európske olympijské dni mládeže (EYOD) s 1136 účastníkmi zo 40 krajín. Čestný hosť podujatia bol neskorší prezident MOV Jacques Rogge.
• Na májovej slávnosti fair play v Trnave odovzdal generálny sekretár Európskeho hnutia fair play (EFPM) Manfred Lämmer predsedníčke Klubu fair play SOV Kataríne Ráczovej Čestné uznanie EFPM, ktoré získal KFP SOV ako vôbec prvý národný klub fair play v Európe.

2000

• Prezident MOV Juan Antonio Samaranch sa 5. augusta zúčastnil na 18. valnom zhromaždení SOV v Bratislave.

2001

• Vladimír Černušák sa na 112. zasadnutí MOV 16. júla 2001 v Moskve stal čestným členom MOV. Jeho mandát člena MOV vypršal z dôvodu vekového limitu (v novembri oslávil osemdesiatku) koncom roka 2001.
• SOV v Bratislave hostil 13. a 14. septembra valné zhromaždenie Európskeho hnutia fair play (EFPM) a 4. európsku konferencia fair play, na ktorej sa zúčastnili delegáti z 18 krajín.
• Generálneho sekretára SOV Martina Benka 30. novembra 2001 zvolili na štyri roky za člena exekutívy Európskych olympijských výborov (EOV).

2002

• Čestný predseda SOV Vladimír Černušák si od prezidenta MOV Jacqua Roggeho prevzal Olympijský rad v striebre.

2003

• Počas januárových osláv 10. výročia SOV v Opere SND v Bratislave odovzdal prezident MOV Jacques Rogge vyznamenanie MOV - Medailu Pierra de Coubertin - dlhoročnej krasokorčuliarskej trénerke Ondreja Nepelu Hilde Múdrej.
• Mária Mračnová si v Lausanne za celoživotné pôsobenie prevzala najvyššie ocenenie Medzinárodného výboru fair play UNESCO (CIFP) – Trofej Jeana Borotru.
• Hokejistu Jerguša Baču schválili ako zástupcu zimných športov za člena komisie športovcov EOV.

2005

• Na valnom zhromaždení EOV v Dubline bol Jozef Liba zvolený do komisie EOV pre EYOF. Jej člen je doteraz, viackrát bol menovaný aj do hodnotiacich, resp. koordinačných komisií pre jednotlivé EYOF.

2006

• Novozvolený prezident EOV Patrick Hickey v auguste menoval predsedu SOV Františka Chmelára za člena komisie EOV pre styk s Európskou úniou.
• Mária Mračnová dostala Trofej prezidenta MOV – nové vyznamenanie zriadené po zmene predpisov MOV na udeľovanie Olympijského radu. Čestného člena SOV Bohumila Goliana MOV ocenil Medailou Pierra de Coubertin.

2007

• Na 33. VZ SOV  v apríli 2007 prezident EOV Patrick Hickey odovzdal predsedovi SOV Františkovi Chmelárovi Plaketu EOV, udelenú SOV.
• Na oslavách 15. výročia vzniku SOV v Bratislave prevzal František Chmelár z rúk viceprezidenta MOV Thomasa Bacha Cenu MOV, udelenú SOV.

2008

• Výtvarník Ivan Patúc sa s dvojrozmerným dielom „Wrestling“ v máji stal víťazom celosvetovej výtvarnej súťaže MOV k OH v Pekingu.

2009

• Na medzinárodnej konferencii o športe a životnom prostredí vo Vancouvri bola komisia SOV pre šport a životné prostredie ocenená ako jedna z najlepších environmentálnych komisií NOV v Európe.

2010

• Vladimír Miller bol ako prvý Slovák ocenený udelením vyznamenania Európskych olympijských výborov – EOC Laurel Award.

2011

• Krasokorčuliari Nikola Višňová a Lukáš Csӧlley boli za príkladný čin na návrh KFP SOV ocenení Diplomom Medzinárodného výboru fair play UNESCO (CIFP), ktorý im v Liptovskom Mikuláši odovzdal osobne predseda CIFP Jenő Kamuti.

2012

• Strelkyňa Danka Barteková vyhrala počas OH v Londýne voľby do komisie športovcov MOV, v ktorých bolo 21 kandidátov.
• František Chmelár bol ocenený udelením najvyššieho vyznamenania Medzinárodného výboru Pierra de Coubertin – Medailou Pierra de Coubertin.

2013

• Dňa 3. júla bola Danka Barteková na základe víťazstva vo voľbách do komisie športovcov zvolená za členku samotného MOV. Najmladšiu členku MOV ešte v tom istom roku nový prezident MOV Thomas Bach menoval do prvej komisie a neskôr aj do ďalších, pričom koordinačnú komisiu MOV pre ZOH mládeže 2020 v Lausanne dokonca vedie.
• V novembri bol František Chmelár na valnom zhromaždení EOV v Ríme na štyri roky zvolený za člena exekutívy Európskych olympijských výborov.

2014

• Mladý slovenský dizajnér Matej Čička vyhral s dielom „Dráha víťazov“ celosvetovú súťaž MOV na dizajn medailí OH mládeže v Nankingu.
• Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov sa v Lausanne stala zakladajúcim členom Medzinárodnej asociácie olympijských zberateľov (AICO). Predsedu SSOŠZ Branislava Deleja zvolil do exekutívy AICO, v ktorej aj po znovuzvolení v roku 2016 vykonáva funkciu pokladníka.

2015

• V Bratislave sa v októbri s účasťou viac než 70 delegátov z 36 krajín uskutočnilo 8. európske fórum športovcov.
• Slovenské olympijské a športové múzeum bolo 25. septembra prijaté za člena medzinárodného združenia Olympic Museum Network (OMN).
• Vodný slalomár Jakub Grigar získal od EOV Cenu Piotra Nurowského za výnimočné juniorské výsledky.

2016

• Bratislava v septembri 2016 znovu po 18 rokoch hostila zasadnutie exekutívy EOV, na ktorom bolo schválené nové logo organizácie.
• Pri návšteve delegácie SOV v Lausanne odovzdal prezident MOV Thomas Bach Františkovi Chmelárovi Trofej prezidenta MOV, čím ocenil jeho dlhoročné pôsobenie v olympijskom hnutí.
• Na októbrovom valnom zhromaždení EOV v Minsku Košice získali právo usporiadať XIV. letný EYOF v roku 2021. Zdenko Kríž si v Minsku prevzal vyznamenanie EOC Laurel Award.

2017

• Prezident MOV Thomas Bach menoval generálneho sekretára SOV Jozefa Libu za člena komisie MOV pre ženy a šport.
• V Šamoríne SOV v júni hostil medzinárodný olympijský marketingový seminár MOV a ANOV s účasťou vyše sto delegátov z viac než 60 krajín.
• V novembri bol Jozef Liba na valnom zhromaždení EOV v Záhrebe na štyri roky zvolený za člena exekutívy Európskych olympijských výborov.

2018

• SOV v Šamoríne usporiadal ďalšie dva medzinárodné olympijské marketingové semináre MOV a ANOV.
• Na septembrové vyvrcholenie osláv 25 rokov SOV v Bratislave vyslali svoje delegácie mnohé národné olympijské výbory európskych krajín, účasť na slávnosti potvrdil aj prezident EOV Janez Kocijančič.