Spomienka na najkrajšie zimné hry: 30 rokov od ZOH v Lillehammeri
Premiéra výpravy samostatnej Slovenskej republiky pod piatimi kruhmi sa odohrala na XVII. zimných olympijských hrách v nórskom Lillehammeri od 12. do 27. februára 1994. Nielen preto sa však tieto hry stali pre nás nezabudnuteľnými. Podľa všeobecnej mienky to boli najkrajšie zimné hry v histórii, s úžasnou atmosférou. V najbližších dňoch si pripomenieme 30. výročie ich konania.
Pre časopis OLYMPIC.sk jeseň/zima 2023, ktorý vyšiel v decembri 2023, spomienku na lillehammerské hry napísal riaditeľ mediálneho oddelenia SOŠV Ľubomír Souček, ktorý tam pôsobil ako akreditovaný novinár. Jeho text zverejňujeme aj na rovnomennej webovej stránke.
ZOH v Lillehammeri boli prvé po zmene cyklu zimných hier, keď sa z priestupných rokov presunuli na párne roky v medzicykle medzi dvoma OH. Konali sa tak len dva roky po predošlých ZOH v Albertville.
„Musíme hľadieť na hry ako na veľtrh našich produktov a našej technológie, pričom je výhodou, že na tomto veľtrhu sme jediní vystavovatelia. Je to naša životná šanca dostať Nórsko na svetovú mapu. Hry nám otvoria brány do mnohých krajín,“ vyhlásil v roku 1991 predseda ich organizačného výboru, veľkopodnikateľ Gerhard Heiberg.
V KRUTÝCH MRAZOCH VEĽMI HREJIVÁ ATMOSFÉRA
Heibergovo želanie sa vyplnilo. Nóri zorganizovali v 22-tisicovom mestečku fantastické hry. Boli pravé zimné – zasnežené a poriadne mrazivé. Historicky najúspešnejšia krajina ZOH na nich nielenže získala veľmi bohatú medailovú zbierku, ale domáci počúvali z každej strany slová chvály aj na organizáciu, kompaktný koncept, ekologický rozmer príprav hier, obrovský divácky záujem a predovšetkým na jedinečnú hrejivú a žičlivú atmosféru. Tá bola presne v duchu motta hier Oheň v tvojom srdci. Za toto všetko zožali mimoriadne pozitívnu publicitu.
Náš neskorší päťnásobný olympionik v behu na lyžiach Ivan Bátory v Lillehammeri ako 18-ročný na ZOH debutoval. Po úvodnom štarte na klasickej desiatke sa vyznával: „Bolo to krásne. Tá atmosféra a toľko oduševnene tlieskajúcich ľudí, to je niečo úžasné. Hlavne na štarte bol obrovský dav ľudí, ktorý aplaudoval každému. Až sa mi z toho roztriasli kolená.“
Biatlonistka Martina Jašicová, ktorá tiež bola na prvej zo svojich piatich olympiád, pridala svoje pocity: „Je to super! Úplne iný svet. Keby tak nažívali ľudia na celom svete, ako teraz my v Lillehammeri, tak by to nemalo chybu a vojny by určite neboli.“
Podobné skúsenosti mali hádam všetci lillehammerskí olympionici. Nórski diváci pochopiteľne najviac fandili „svojim“, ale nadšene povzbudzovali všetkých a vedeli oceniť aj lepšieho súpera.
Nadnesene sa hovorí, že Nóri sa rodia s lyžami či korčuľami na nohách. Jednoducho tieto športy sú pevnou súčasťou ich kultúry a bežných životov. Zimným športom sa v masovom rozmere aktívne venujú a rozumejú im. Vďaka tomu vedeli na hrách skvele oceniť úsilie špičkových športovcov.
Na ZOH 1994 som bol ako novinár a nikdy nezabudnem na zážitok z mužských bežeckých štafiet. Slovensko tam nemalo zastúpenie, ale vydal som sa tam v očakávaní skvelej atmosféry. A tá predčila moje očakávania. Hoci pred ranným štartom bola mrazivá noc s teplotou až do mínus 30, azda až 30-tisíc ľudí nocovalo pri trati v stanoch, aby ráno mali najlepšie divácke pozície! A pri trati okolo štadióna Birkebeineren sa zhromaždilo vyše stotisíc ľudí. Z diaľky ste videli doslova oceán nórskych vlajok.
A teraz si predstavte, že najväčšia hviezda silného nórskeho kvarteta Bjørn Dählie, ktorá k trom zlatým kovom z Albertville 1992 pridala v Lillehammeri ďalšie dve, vo fotofiniši prehrala o štyri stotiny sekundy s Talianom Silviom Faunerom! Keď sa výsledky objavili na svetelnej tabuli, tá obrovská masa ľudí najprv vzdychla veľkým sklamaním, ale o niekoľko sekúnd začala aplaudovať fantastickému športovému zážitku. Človek z toho mal zimomriavky.
Úžasne príjemne pôsobilo aj tancovanie ľudí v hľadiskách v prestávkach hokejových zápasov. Tri minúty pred začiatkom tretiny sa vždy z reproduktorov ozvala chytľavá melódia piesne pripomínajúcej zimnú olympiádu 1952 v Osle a vyjadrujúcej radosť Nórov z toho, že sa k nim biely sviatok znovu vrátil. Radujme sa, tancujme, objímajme sa – tak by sa dal voľne preložiť refrén tohto hitu hier. A ľudia sa radovali, tancovali, objímali sa – starí i mladí, bežní diváci i pracovníci organizačného výboru, dokonca aj televízni komentátori za svojimi monitormi. Aj to bolo nevídané.
Jediné, čo môžem ZOH 1994 vyčítať, bola biedna upravenosť zasnežených ciest (z ekologických dôvodov ich Nóri neposýpali soľou ani popolom, maximálne len kde-tu kamienkami), z toho dôvodu zdĺhavé presuny autobusom aj na krátke vzdialenosti, a zlé značenie olympijských športovísk a zariadení. Inak nič.
OHEŇ V RUKÁCH SKOKANA Z MOSTÍKA, MOBILNÉ DEDINY
Unikátny bol už otvárací ceremoniál ZOH 1994. Jeho dejiskom nebol zvyčajný štadión, ale areál Lysgaardsbakken pod skokanskými mostíkmi. Skokan na lyžiach Stein Gruben sa z jedného mostíka spustil aj s horiacou fakľou s olympijským ohňom. To bol moment, ktorý utkvel v pamäti každému.
Do histórie sa zapísali aj „mobilné“ dediny pre výpravy aj pre médiá. Postavili ich totiž z montovaných skromne vybavených domčekov, ktoré po následnej paralympiáde presunuli inde. Časť predali do Švédska a z ďalšej časti sa údajne stali domovy dôchodcov. V tomto Nóri ukázali cestu udržateľnosti.
Ďalším ich jedinečným „kúskom“ boli taniere vyrobené zo zemiakov, ktoré ste mohli zjesť...
KRASOKORČULIARSKY TRILER O KRÁSKE A BEŠTII
Najväčšiu pozornosť sveta pritiahli krasokorčuliarske súťaže. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) a Medzinárodná korčuliarska únia (ISU) sa totiž dohodli, že umožnia reamaterizáciu profesionálnych hviezd, aby mohli súťažiť na olympijskom ľade v Hamare.
Pod päť kruhov sa tak vrátili aj tie najväčšie esá – Nemka Katarina Wittová (ešte vo výprave NDR zlatá na ZOH 1984 a 1988) a britský tanečný pár Jayne Torvillová – Christopher Dean (na ZOH 1984 ocenili ich „Bolero“ záplavou šestiek). „Pre ich návrat bol podľa mňa hlavný finančný motív,“ povedal mi priamo v Albertville v zahraničí veľmi úspešne pôsobiaci slovenský tréner tanečníkov na ľade Martin Skotnický.
Návrat hviezd minulosti vzbudil vo svete obrovský záujem. Ale nečakane ho ešte niekoľkonásobne prevýšil ten, ktorý sa spájal so škandálom, keď si manžel Američanky Tonye Hardingovej (vtedy ešte len údajne, ale neskôr preukázateľne) objednal útok na jej hlavnú domácu súperku Nancy Kerriganovú. Útočník ju železnou tyčou zranil pod kolenom.
Hardingová americkú olympijskú kvalifikáciu vyhrala, Kerriganovú (bronzovú na ZOH 1992) nominovali na výnimku. Z poranenia kolena sa vystrábila a na ZOH prišli obe rivalky. A keď bola v hlavnom presscentre tlačovka s Kerriganovou krátko po tlačovke talianskej zjazdárskej megahviezdy Alberta Tombu, pribudlo na nej ešte veľa novinárov...
Publicita o kauze „beštia“ Hardingová verzus „kráska“ Kerriganová v amerických médiách prekonala všetky rekordy. A aj európsky bulvár zo škandálu „šalel“. Aktérky aj médiá na tom krásne zarábali. Krátky program krasokorčuliarok v USA potom na obrazovkách sledovalo 127 miliónov ľudí! Kerriganová napokon získala striebro, keď ju nečakane zdolala mladučká Ukrajinka Oksana Bajuľová. Hardingová skončila ôsma – tesne za Wittovou...
FAKTY ZOH 1994
● TERMÍN: 12. – 27. februára 1994
● HLAVNÉ DEJISKO: Lillehammer (ceremoniály, väčšina ľadového hokeja, biatlon, celé klasické lyžovanie a akrobatické lyžovanie)
● ĎALŠIE DEJISKÁ: Hajfell (technické disciplíny zjazdového lyžovania), Kvitfjell (kĺzavé disciplíny zjazdového lyžovania), Hunderfossen (sane, boby), Hamar (krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie a šortrek), Gjøvik (časť hokejového turnaja)
● 1738 súťažiacich športovcov zo 67 národných olympijských výborov
● 61 medailových kolekcií v 6 športoch, resp. v 12 odvetviach
● Najúspešnejšie výpravy (podľa medailí): Rusko 11-8-4 (23), Nórsko 10-11-5 (26), Nemecko 9-7-8 (24), Taliansko 7-5-8 (20), USA 6-5-2 (13)
● Najúspešnejší športovci (podľa medailí): Ľubov Jegorovová (Rus., beh na lyžiach) 3-1-0, Johann Olav Koss (Nór., rýchlokorčuľovanie) 3-0-0, Manuela DiCentová (Tal., beh na lyžiach) 2-2-1, Bjørn Dählie (Nór., beh na lyžiach) 2-2-0
● Predalo sa 1 210 000 vstupeniek, čo bolo až 88 percent z celkového počtu!
Slováci v Lillehammeri
PREMIÉRA S HOKEJOVÝM TÍMOM A SO 42 ŠPORTOVCAMI
Slovenský olympijský výbor (SOV) schvaľoval zloženie našej lillehamerskej výpravy len 13 mesiacov po svojom ustanovení – v januári 1994. V nominácii bolo 70 ľudí, z toho 42 športovcov. Do Nórska odletela výprava vládnym špeciálom. Viedol ju podpredseda SOV Anton Ihring. Vlajkonosičom na otváracom ceremoniáli bol najstarší športovec vo výprave, legendárny hokejista Peter Šťastný.
Mimochodom, SOŠV chystá na 12. februára 2024 stretnutie členov našej výpravy po 30 rokoch.
Najmä vďaka hokejistom sa naša olympijská premiéra stala pre Slovensko nezabudnuteľnou. Veľa však nechýbalo, a hry by boli bez nich. Po rozdelení ČSFR totiž všetky nástupnícke práva v ľadovom hokeji získalo Česko. V dôsledku toho slovenský hokej musel začať svoju púť nahor takpovediac v suteréne. Len obrovským diplomatickým úsilím sa podarilo vybaviť, aby nášmu tímu umožnili účasť na olympijskom kvalifikačnom turnaji v auguste 1993 v Sheffielde.
Predchádzalo tomu pamätné sústredenie reprezentantov v Prievidzi a v Bojniciach. Po ňom si tréner Július Šupler vybral do tímu viacero mladíkov, z ktorých niektorí neskôr prispeli k zlatému obdobiu nášho hokeja.
Lídrom tímu sa stal 37-ročný Peter Šťastný, v období dekády 1980 – 1990 druhý najproduktívnejší hráč celej NHL za Waynom Gretzkým. Muž, ktorý na ZOH 1980 reprezentoval ČSSR a na Kanadskom pohári 1984 po emigrácii Kanadu, vždy túžil reprezentovať Slovensko. V záujme štartu v Lillehammeri zamenil pôsobenie v tíme NHL St. Louis Blues za „rodný“ belasý dres Slovana Bratislava.
Keď naši hokejisti vyhrali kvalifikáciu v Sheffielde, cestu na hry mali otvorenú. A v novembri 1993 si na turnaji Telecup otestovali obe olympijské haly – lillehammerskú aj unikátnu gjøvickú, vybudovanú uprostred hory v „jaskynnom“ prostredí. Tým, že Telecup vyhrali (Kanadu zdolali 4:0, Rusko 5:3!), navnadili Slovensko.
JAŠICOVÁ DLHO SIAHALA NA MEDAILU
Medzi 69 biatlonistkami na štarte olympijských pretekov na 15 km 18. februára 1994 boli aj dve Slovenky. Martina Jašicová z Klubu biatlonu Osrblie v predošlej sezóne vyhrala jedny preteky SP a v celkovom poradí SP skončila ôsma, takže patrila do okruhu favoritiek. Preto ju SOV s Petrom Šťastným vybral aj na skladanie olympijského sľubu.
Martina si vo vytrvalostných pretekoch počínala skvele. Po druhej streľbe viedla a po tretej napriek jednému zásahu mimo bola tretia. Keď však v záverečnej „stojke“ minula posledný výstrel, skončila šiesta. Ukoristila tak historický prvý neoficiálny olympijský „bod“ pre novú krajinu.
NAŠI HOKEJISTI SENZÁCIOU HIER
Tím slovenských hokejistov sa nepochybne stal senzáciou hier. Od začiatku olympijského turnaja upútal hrou i výsledkami. Slováci po výborných výkonoch vyhrali základnú skupinu! V nej postupne remizovali so Švédskom 4:4 a s USA 3:3, zdolali Taliansko 10:4, Kanadu 3:1 a Francúzsko 6:2. Len na ilustráciu – Švédi neskôr získali zlato a Kanada hrala vo finále...
Hokejisti sa doma postarali o eufóriu. Celý národ pri ich zápasoch sedel pri televízoroch.
„Náš tím je veľmi bojovný. Dokážeme dať do zápasu celé srdce. Ďalej máme vhodnú vekovú skladbu, v tomto tíme sa dobre prelínajú viaceré hráčske generácie. Len škoda, že niektorí hráči ešte nemajú skúsenosti z vrcholných súťaží. V tomto budú iné tímy v porovnaní s nami určite vo výhode. A ešte by som zdôraznil výbornú atmosféru v mužstve. Takú som zatiaľ nikdy nezažil,“ povedal v našom rozhovore ešte pred úvodným zápasom obranca Ján Varholík. Výborne to vystihol.
Žiaľ, vo štvrťfinále náš tím po prehre 2:3 v predĺžení zastavili Rusi. Najsledovanejší hráč olympijského turnaja Peter Šťastný mal v predĺžení na hokejke víťazný gól, ale v očakávaní, že ruský hráč ho hneď bude odzadu atakovať, vypálil „z fleku“ a nemal čas poriadne zamieriť. Inak by Zujeva zrejme prekonal. Naopak, Vinogradov v čase 68:39 svoju šancu proti Hartmannovi premenil.
„Slovenský tím na olympijskom turnaji predviedol naozaj vynikajúcu hru, ktorá sa vyznačovala veľmi dobrou organizáciou a plnením taktických príkazov. Pripúšťali sme si aj myšlienky na prehru. Jedinou šancou pre nás dnes bolo ,ubehať´ slovenských hráčov, vyviesť ich z miery svojím pohybom a lepším korčuľovaním,“ hovoril na tlačovke asistent legendárneho ruského trénera Viktora Tichonova Igor Dmitrijev.
V čase rozhodujúceho gólu bolo u nás doma päť minút pred polnocou. „Na celom Slovensku je v tejto chvíli smutno. Život sa zastavil o päť minút dvanásť,“ žialil na úvod tlačovky po zápase tréner Július Šupler a dodal: „Som veľmi smutný, ale musím povedať, že obdivujem všetkých chlapcov. Dal som im dôveru a ani jeden ju na tomto turnaji nesklamal. Tento tím má naozaj veľké morálne a vnútorné kvality.“
V skupine o 5. – 8. miesto Slováci s Nemcami prehrávali už 0:3. Potom otočili na 4:3 a viedli aj 5:4, no súper vyrovnal. V druhej minúte predĺženia rozhodol o našom triumfe Haščák.
„Konečne mal Slovák šťastie! Keby sme znovu prehrali v predĺžení, tak by som si povedal, že na svete asi naozaj neexistuje spravodlivosť,“ vyznával sa tréner Šupler.
V zápase o konečné piate miesto čakali Slovákov Česi. Naši boli proti českým „bratom“ premotivovaní a hoci Šatan dal rýchlo prvý gól, potom kopili chybu za chybou. Už po prvej tretine prehrávali 1:4. Náš tréner vtedy v kabíne poriadne zvýšil hlas. „Niektorí naši hráči nielenže urobili chyby, ale ani sa hre neoddali telom a dušou. Boli nedôslední, prihrávali často naslepo, atď.,“ prezradil Šupler na tlačovke, čo vyčítal tímu.
Ani zlepšenie hry nepomohlo a zápas sa napokon skončil 1:7. Družstvo Slovenska tak skončilo na 6. mieste, keď z 8 zápasov 4 vyhralo (1 po predĺžení), 2 prehralo (1 po predĺžení) a v 2 remizovalo, celkové skóre tímu bolo 35:29.
„Dôležité je uspieť vtedy, keď je to nevyhnutné. Zápas so Slovenskom bol spočiatku veľmi otvorený. Dôležité bolo, že sme sa po inkasovanom góle veľmi rýchlo dostali do vedenia. Súper v snahe vyrovnať či znížiť robil chyby a dovolil brejky, ktoré naši hráči využili,“ komentoval zápas legendárny tréner Čechov Ivan Hlinka.
Viacerí Slováci sa v individuálnych štatistikách objavili veľmi vysoko – 19-ročný mladík Miroslav Šatan z Dukly Trenčín sa s 9 gólmi stal najlepším strelcom a len o dva roky starší Žigmund Pálffy (New York Islanders) zase najproduktívnejším hráčom celého olympijského turnaja.
V rebríčku produktivity boli Slováci na prvých troch miestach! Pálffy získal 10 bodov (3+7), Šatan 9 (9+0) a Šťastný takisto 9 (5+4). Vynikajúco hral aj Oto Haščák, ktorý bol podľa Hlinku najužitočnejším hráčom tímu Slovenska.
Pripomeňme si zloženie družstva: brankári Dragan, Hartmann, Michalek, obrancovia Bača/1 gól, Búřil, Marcinko, Medřík, Sekeráš, Smerčiak, Švehla/2, Varholík, útočníci Daňo/3, Haščák/1, Jánoš/1, Ľ. Kolník/4, Kontšek/4, Pálffy/3, Rób. Petrovický/1, Plavucha, Pohorelec, R. Pucher/1, Šatan/9 a P. Šťastný/5.
NAJLEPŠIE SLOVENSKÉ VÝSLEDKY V LILLEHAMMERI
6. Martina Jašicová v biatlone na 15 km
6. družstvo hokejistov
7. štafeta bežkýň na 4x5 km (Balážová, Bukvajová, Kutlíková, Havrančíková)
8. Alžbeta Havrančíková v behu na lyžiach na 15 km voľne
12. Soňa Mihoková v biatlone na 7,5 km
13. Lucia Medzihradská v zjazdárskej kombinácii
15. Mária Jasenčáková v sánkovaní
15. Martina Jašicová v biatlone na 7,5 km
17. Alžbeta Havrančíková v kombinácii 5 km klasicky + 10 km voľne
18. Ľubomíra Balážová v behu na lyžiach na 30 km klasicky
20. Lucia Medzihradská v slalome
20. Jozef Škvarek v sánkovaní
