Tréner Craig Ramsay ešte nezažil podobný tím ako slovenský bronzový
Má za sebou mimoriadnu kariéru v NHL, úspechy žal ako hráč i ako tréner. Napriek tomu Craig Ramsay zisk olympijského bronzu v Pekingu so slovenskou reprezentáciou kladie v piedestáli úspechov najvyššie. Dnes je na Slovensku najpopulárnejší Kanaďan.
V hokeji sa pohybuje už viac ako 50 rokov. Počas tohto času zažil oslavy zisku individuálnych trofejí vrátane Selkeho pre najlepšie brániaceho útočníka NHL i legendárneho Stanleyho pohára. Ten získal ako asistent trénera v roku 2004 s Tampou Bay.
„Koľko rokov som už v tomto biznise?“ zamyslel sa. „Ako šestnásťročný som odišiel z domu a teraz mám už 112?“ pobavil a dodal: „Táto medaila je úplne na vrchole mojich úspechov.“
Pre hráčov som chcel len to najlepšie
Následne už rozmenil na drobné svoje slová, prečo si olympijský bronz veľmi váži. Na zimných olympijských hrách v Pekingu mal skupinu mladých hráčov. Nebál sa nominovať tínedžerov i hráčov z domácej extraligy. A napokon jeho tím všetkých prekvapil a vybojoval pre Slovensko prvú olympijskú hokejovú medailu. V minulosti sa o ňu márne pokúšali hviezdy ako Peter Šťastný, Miroslav Šatan, Marián Hossa, Marián Gáborík, Zdeno Chára či Žigmund Pálffy.
„Bol pre mňa zážitok vidieť túto skupinu hráčov, ako sa dala dokopy a následne ťahala za jeden povraz. Bola si oddaná, zomknutá. Nie som síce už hráč, ale vidieť ich a cítiť, ako sa podporujú, bolo veľmi vzrušujúce,“ hovoril Craig Ramsay.
Na striedačke pôsobil pokojným dojmom. Emócie nedával počas zápasov najavo. Mužstvo umne dirigoval a rozdával hráčom cenné rady. Po skončení súboja o bronz sa aj jemu tlačili do očí slzy. Len s ťažkosťami sa premáhal.
„Som šťastný, že som súčasťou niečoho takéhoto. Všetci, každý jeden z vás, chlapci, ste sa zomkli. V celom mojom trénerskom živote som nikdy nevidel lepšiu tretinu, ako bola táto tretia tretina. Všetci bez výnimky ste bojovali a jednoducho ste odmietli Švédom čokoľvek dať. Som na vás veľmi hrdý a verím, že teraz už chápete, že som chcel pre vás len to najlepšie. A vy ste to dokázali,“ povedal v šatni hráčom po poslednom zápase. A následne bol poriadne mokrý. V rámci osláv naňho hráči vyliali nádobu plnú iontového nápoja.
Tím bol ochotný urobiť všetko pre úspech
V ódach na svojich zverencov nekončil: „Bolo úchvatné sledovať, ako žila a pracovala celá striedačka. A bolo neuveriteľné, čo robili chlapci na ľade. Jednoznačne bolo vidieť, že sú jeden tím.“
Špeciálne vyzdvihovať nechcel nikoho. V mužstve sa vytvorila úžasná spolupatričnosť. Starší a skúsenejší hráči ťahali mladších. Nikto sa na nič nehral. Výbornú robotu odrobil kapitán Marek Hrivík.
„Bola to skvelá skupina ľudí. Časť z nich bola ochotná viesť a časť bola ju ochotná nasledovať. Hráči sa zišli z rôznych klubov z celej urobiť. Urobiť z nich jeden tím bolo náročné. Spoliehal som sa na mojich asistentov a kapitána Mareka Hrivíka. Vďaka ním sa všetci dostali na rovnakú vlnu a spoločne pracovali. Všetci hráči boli ochotní urobiť všetko pre výhru, nech by ich to stálo čokoľvek. A to robilo tím.“
Snaha vyhrať každý zápas
Medailový úspech Slovenska by asi tipoval pred začiatkom turnaja málokto. A po úvodných dvoch prehrách s Fínskom a Švédskom percento tipujúcich ešte kleslo. Mužstvo sa neuveriteľne vzchopilo, ale začalo vyhrávať duely. Na ľade predvádzalo skvelé výkony. Zomknutý tím tešil výsledkami i predvádzanou hrou.
„Som dosť dlho pri hokeji, ale podobný tím som ešte nevidel. Každý jeden zápas chcel položiť život za víťazstvo. Hráčom som už v prvý deň povedal, že sa pokúsime vyhrať každý jeden zápas. Aj keby sa nám to nedarilo, chceli sme sa o to snažiť. Bolo to vidieť aj na tom, že sme každého súpera prestrieľali. Síce sme trikrát prehrali, ale tie duely sme chceli vyhrať,“ pokračoval v dobrej nálade Craig Ramsay.
Slováci môžu mať pocit hrdosti
Od spolupracovníkov dostával v posledných dňoch správy, čo sa deje na Slovensku a ako ľudia prežívajú zápasy jeho tímu. Teraz verí, že úspech okrem radosti spojí aj ľudí na Slovensku. „Viem, ako sú ľudia nadšení z tohto bronz. Snáď si ho aj užijú. Slováci môžu mať teraz pocit hrdosti.“
Už sa teší na utorkový návrat domov. Sedemnásť dní v olympijskej bubline bolo poriadne náročných. Okrem Olympijskej dediny a štadiónov hokejisti nič iné nepoznali.
„Bude to zábava, keď sa opäť dostanem von a prejdem sa okolo Štrkovca či Kuchajdy,“ dodal Craig Ramsay.
