Úspešná gymnastická olympionička z Turzovky Anna Krausová-Marejková oslavuje 90!
Dnešná stredná ani mladá generácia jej meno nepozná, ale Anna Krausová, rodená Marejková, je spoludržiteľkou historicky najlepšieho individuálneho výsledku slovenskej gymnastiky na olympijských hrách. Na OH 1956 v Melbourne skončila štvrtá na kladine. K tomu bola s družstvom piata. V zbierke úspechov má aj dve medaily z majstrovstiev sveta – striebro a bronz zo súťaže družstiev. Rodáčka z Turzovky oslavuje 24. októbra 90. narodeniny!
„Moji rodičia boli Slováci, ale ja som na Slovensku – v Turzovke – žila len do piatich rokov. Narodila som sa mimo manželstva, takže moja mama sa po určitom čase radšej rozhodla odísť na Moravu. Do školy som začala chodiť v Bystřici pod Hostýnom. Na Slovensku som odvtedy dlhšie bola len raz – ako druháčka som štyri mesiace chodila do školy v rodnej Turzovke. Veľmi rada na to spomínam,“ povedala mi Anna Krausová-Marejková v rozhovore, ktorý som s ňou pre denník Šport viedol pri jej návšteve Bratislavy v roku 2003. Prišla vtedy na oslavy 50. výročia Slovenskej gymnastickej federácie.
Ku gymnastike sa Anna Marejková dostala tak, že v škole mala najradšej telocvik. Ako 14-ročná dorastenka cvičila na XI. všesokolskom zlete v Prahe v roku 1948. A Sokol – to bola predovšetkým gymnastika. Ako uvádza v dávnom článku v denníku Pravda Miroslav Hazucha, v roku 1952 sa stala jednou z prvých absolventiek ročného štúdia na Tyršovom ústavu pre telesnú výchovu a šport. Na umiestenku sa potom dostala ako inštruktorka pracovných záloh do Olomouca.
V Olomouci sa športovej gymnastike začala venovať vážne. Jej výkonnosť rýchlo stúpala a záujem o ňu prejavili v Prahe. Spoločne s trénerom Zdeňkom Hoškom nastúpila do Ústredného domu armády (ÚDA), čo bola organizácia, ktorá sa neskôr pretransformovala na Duklu Praha.
Zakrátko sa prepracovala do reprezentácie ČSR, v ktorom bola jediná Slovenka. Ako 19-ročná sa premiérovo zúčastnila na vrcholnom podujatí – boli to majstrovstvá sveta 1954 v Ríme. Vo viacboji skončila na výbornom 11. mieste a s družstvom, ktorého líderkou bola Eva Věchtová, neskôr Bosáková, si vybojovala bronz.
Zrejme v životnej forme bola Anna Marejková na olympijských hrách 1956 v austrálskom Melbourne. Na historicky prvej olympiáde na južnej pologuli vo viacboji skončila znovu jedenásta. Na kladine však siahala na medailu, keď s bodovým ziskom 18,533 skončila štvrtá! Na striebro, o ktoré sa delili Eva Bosáková a Tamara Maninová zo ZSSR, stačilo získať len o desatinu bodu viac.
Dve zaujímavosti z tejto súťaže - o štvrtú priečku sa Slovenka delila s neskoršou medailovo najúspešnejšou olympioničkou histórie Larisou Latyninovou zo ZSSR a zlato získala aktuálne najstaršia žijúca olympijská víťazka na svete, už 102-ročná Maďarka Ágnes Keletiová...
V prostných aj na bradlách si Anna pripísala 14. miesto, v preskoku 16. miesto. Rovnaký výsledok ako Marejková na kladine – štvrté miesto – dosiahla v individuálnych olympijských súťažiach už dodnes už len jedna slovenská gymnastka: v preskoku na OH 1968 v Mexico City naša najúspešnejšia gymnastka 20. storočia Marianna Némethová-Krajčírová. Treba dodať, že v Marejková v Melbourne nastúpila aj na dve súťaže družstiev. Tím ČSR v nich obsadil piate, resp. siedme miesto.
V roku 1957 na premiérových majstrovstvách Európy žien v Bukurešti skončila vo viacboji šiesta.
Začiatkom roka 1958 ženskú gymnastiku v ÚDA Praha zrušili a Marejková sa stala členkou Slovana Praha. Tam cvičila spoločne s Evou Bosákovou a s mladučkou neskoršou kráľovnou svetovej gymnastiky Věrou Čáslavskou. Všetky tri sa podieľali na striebre družstva ČSR na majstrovstvách sveta 1958 v Moskve. Vo viacboji skončila jediná Slovenka na 14. mieste. Paradoxné, že v tom čase bola Marejková zamestnaná na lyžiarskej sekcii ústredia telovýchovnej organizácie...
V tom istom roku sa vydala za popredného futbalového reprezentanta ČSR, dvojnásobného účastníka majstrovstiev sveta a neskôr úspešného trénera Tadeáša Krausa, s ktorým sa poznala ešte z čias štúdia na Tyršovom ústave.
Anna Krausová-Marejková ešte pomýšľala na ďalší olympijský štart v Ríme, ale vo veku 25 rokov jej športovú kariéru ukončili stále sa zväčšujúce problémy s chrbticou. Pri gymnastike potom zostala ako rozhodkyňa. Následne diaľkovo absolvovala trojročný trénerský kurz na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.
V Prahe sa potom dobrovoľne venovala trénovaniu mládeže, ale v ďalších rokoch trávila väčšinu času v zahraničí, kde jej manžel získaval trénerské angažmány. Napríklad dva roky boli v Austrálii, kde pomáhala s rozvojom gymnastiky. Po návrate domov sa už k trénerskému pôsobeniu nevrátila, pracovala v administratíve. Potom boli manželia s prestávkou dovedna až šesť rokov na Cypre, kde zase prispievala k zapúšťaniu koreňov jej športu v krajine, kde gymnastika nemala tradíciu.
Hoci po definitívnom návrate domov už Anna Krausová-Marejková v gymnastike nepôsobila, rada sa zúčastňovala na stretnutiach olympionikov, aj na rôznych gymnastických spoločenských podujatiach. V roku 2003 jej Slovenský olympijský výbor udelil Bronzové kruhy SOV.
Na FTVŠ KU v Prahe absolvovala Univerzitu tretieho veku, kde si za tému záverečnej práce zvolila Kvalitu života a pohybovú aktivitu. Dlhodobo si udržiavala štíhlu figúru a dobrú kondíciu. Naposledy sme sa o tom presvedčili na stretnutí olympionikov zo Slovenska v Bratislave v roku 2014, keď mala 81 rokov. Teraz má o deväť viac. Dlhovekosť má po mame aj po babičke.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke Anne Krausovej-Marejkovej k jej okrúhlym narodeninám srdečne blahoželá!
