V magazíne OLYMPIC.sk jeseň/zima 2018 vyšiel aj obsiahly text o transformácii SOV na strešnú organizáciu slovenského športu: Spolu budeme silnejší, apeluje Siekel
BRATISLAVA 6. decembra (SOV/sou) – Šiesteho decembra vydal Slovenský olympijský výbor (SOV) v spolupráci s vydavateľstvom Publishing House ďalšie číslo svojho časopiseckého magazínu, ktorý vychádza dvakrát do roka – OLYMPIC.sk jeseň/zima 2018. Magazín, ktorý vyšiel v náklade 2800 výtlačkov, je nepredajný. SOV ho distribuuje predovšetkým v rámci športovej obce - členom SOV, orgánom, organizačným zložkám a komisiám SOV, regionálnym olympijským klubom, ďalším športovým zväzom a organizáciám pôsobiacim v oblasti športu, ako aj pri rôznych podujatiach SOV. Časopis dostanú aj všetci účastníci piatkového 55. valného zhromaždenia SOV. Je však dostupný vo formáte PDF aj širokej verejnosti - takisto, ako všetky ostatné časopisy SOV vydané v predošlých rokoch (od roku 2006), ako aj všetky publikácie SOV, s výnimkou olympijských pamätníc z OH/ZOH.
Elektronickú verziu najnovšieho čísla časopisu si môžete stiahnuť cez túto linku:
V magazíne OLYMPIC.sk jeseň/zima 2018 nájdete okrem iného aj obsiahly text renomovaného publicistu Gabriela Bogdányiho o výsostne aktuálnej téme – transformácii SOV na strešnú organizáciu slovenského športu, ku ktorej má dôjsť 7. decembra na 55. valnom zhromaždení SOV v Šamoríne-Čilistove.
Tento text si môžete prečítať nižšie:
Anton Siekel po zvolení za prezidenta SOV v novembri 2016 verejne deklaroval, že do konca roka 2018 chce dostať rozdrobený slovenský šport pod jednu strechu – olympijskú. Deviateho júna 2017 na 52. valnom zhromaždení SOV na to dostal od delegátov mandát a s vervou sa pustil do odvážneho plánu, ktorý bude zrejme už čoskoro realita.
Päťdesiate piate valné zhromaždenie SOV 7. decembra v rezorte X-Bionic Sphere môže byť prelomové. „Ak chceme náš šport posunúť ďalej, už neváhajme a urobme tento dôležitý krok,“ vyzýva Anton Siekel pred dôležitým hlasovaním o pretransformovaní SOV na strešnú organizáciu slovenského športu.
Prezident SOV si však zároveň uvedomuje, že dostať pod jednu „strechu“ všetkých tak, aby bol každý spokojný, nebude vôbec jednoduché. Kľúčové preňho však bolo zistenie, že žiadny športový zväz SOV ako strešnú organizáciu neodmietol. Ibaže nie je všetko také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá...
„Vznik strechy je pre šport veľká výzva. Veľa sa o nej hovorilo, ale z nejakého dôvodu sa jej zrod vždy odložil. Nastal čas posunúť sa konečne ďalej. Rokoval som so zástupcami takmer všetkých športových zväzov, rôznymi inštitúciami, Združením miest a obcí Slovenska či zamestnávateľským združením Klub 500. Výstup bol jednoznačný – všetci vítajú našu iniciatívu. Verejná správa i samospráva totiž potrebuje v oblasti športu dôveryhodného partnera,“ vysvetľuje prezident SOV.
Myšlienka zjednotiť slovenský šport pod spoločnú „strechu“ nie je nová. Pokusov v minulosti bolo niekoľko, no všetky stroskotali. Najviac sa ich spája s SOV. Najnádejnejší bol posledný: 24. novembra 2012 sa mal SOV na mimoriadnom 44. valnom zhromaždení premenovať na Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). Šesť pracovných skupín sa pustilo do presného stanovenia oblastí pôsobenia SOŠV, začalo sa s prípravou novej koncepcie rozvoja športu na Slovensku. Plán však stroskotal, nenašiel podporu v Slovenskom futbalovom zväze (SFZ).
SOV JE PRIRODZENÝ LÍDER
Prezident Ján Kováčik na konferencii SFZ 28. septembra 2012 vyhlásil, že zväz má výhrady k tomu, aby „strecha“ vznikla takto rýchlo a na pôde SOV. „Nik nemôže donútiť SFZ, aby sa ukryl pod strechu SOV, ak to nechce... Myslím si však, že išlo o nepochopenie toho, čo zamýšľame,“ podotkol s odstupom troch rokov vtedajší prezident SOV František Chmelár. „Medzinárodný olympijský výbor je oficiálne uznaný líder športového hnutia vo svete. Aj náš šport potrebuje strešnú organizáciu.“
Prečo by mal byť „strechou“ práve SOV? Pretože vo verejnosti je vnímaný ako prirodzený líder športu, funguje od svojho vzniku – až na jednu výnimku z konca predošlého milénia – bez škandálov, je vnímaný pozitívne. Na podobnom princípe fungujú národné olympijské výbory v 34 európskych krajinách. Aj preto na Chmelárove aktivity nadviazal po zvolení nový šéf SOV Anton Siekel.
„Vznik strechy na pôde SOV vnímame ako spoločenskú objednávku. Od roku 1993 je to jediná stabilná multišportová organizácia,“ poznamenáva právnik SOV Patrik Hrbek, ktorý sa podieľa na príprave transformácie SOV. „Chceme vytvoriť otvorenú a modernú strešnú organizáciu, ktorá bude spoločnou platformou na komunikáciu so štátom. Vďaka nej bude mať športové hnutie možnosť rozhodovať o veciach verejných, ktoré sa ho týkajú, čím sa vytvoria lepšie podmienky pre rozvoj športu u nás.“
Nie je tajomstvo, že slovenský šport je rozdrobený. Okrem národných zväzov funguje aj množstvo rôznych športových organizácií. Štát – napríklad pri tvorbe legislatívy týkajúcej sa športu – nevie, s kým rokovať, kto je legitímny zástupca slovenského športu. Aj preto je vznik „strechy“ nevyhnutný.
„Žiaľ, nikde nie je športové hnutie také rozštiepené ako u nás. Každý si pretláča partikulárne záujmy, ako keby ani neexistoval nijaký spoločný. Strecha tomu má zabrániť,“ prízvukuje Patrik Hrbek.
SIEKEL ŽIADA O DÔVERU
Siekelove snahy o zastrešenie športu navonok podporuje všetkých takmer 70 štátom uznaných športových zväzov. Na rokovaniach so šéfom SOV sa k „streche“ nik neotočil chrbtom. Októbrové pracovné stretnutie vedenia SOV so zväzmi však ukázalo, že športové hnutie, žiaľ, nie je v tejto otázke úplne jednotné.
„Vaša dôvera pri príprave vzniku strešnej organizácie je pre mňa nesmierne dôležitá,“ skonštatoval Anton Siekel. „Dôvera je faktor, ktorý nie je stabilný – vyvíja sa. Musíme sa o ňu neustále uchádzať. Teraz ju potrebujem, aby sme zavŕšili to, o čo sa už roky snažíme.“
Vzájomná dôvera je kľúčová vec. Uvedomuje si to i prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút. „Vznik strechy je predovšetkým otázka vzájomnej dôvery – medzi SOV a športovými zväzmi. Strechu potrebujeme ako silný hlas športového hnutia v slovenskej spoločnosti,“ podporil Kohút transformáciu SOV. Takisto predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igor Koller: „Základné myšlienky sú sformulované precízne, málokto by s nimi nesúhlasil. Je to len o dôvere v SOV, či nás bude dôsledne zastupovať.“
Podľa prezidenta Slovenskej volejbalovej federácie Martina Kraščeniča sa črtá unikátna možnosť, aby sa rozdrobené slovenské športové hnutie zjednotilo – trebárs aj pod patronátom SOV, ktorý by sa potom zrejme premenoval na Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). „Už je načase urobiť prvý krok bez ohľadu na to, či sa strecha bude volať SOV alebo SOŠV. Inak sa nikdy nepohneme dopredu,“ skonštatoval.
FUTBALOVÉ MLČANIE
V diskusii sa začalo „iskriť“, keď šéf Slovenskej asociácie univerzitného športu Július Dubovský položil zásadnú a legitímnu otázku: „Aký je postoj futbalu? Pôjde s nami?“
Pozícia najväčšieho slovenského športového zväzu je v otázke transformácie SOV na strešnú organizáciu nejasná. Zástupcovia SFZ na pracovnom stretnutí k príprave „strechy“ Jaroslav Rybánsky a Peter Dedík nemali mandát na vyjadrenie akéhokoľvek oficiálneho postoja zväzu.
„V posledných troch rokoch sme sa často bavili o streche a zdalo sa, že sme našli filozofický prienik. Avšak po tom, čo som si vypočul, mám obavy, či tieto argumenty budú dostatočné, aby SFZ prijal navrhovanú filozofiu,“ vyhlásil Jaroslav Rybánsky, poradca SFZ pre legislatívno-právne otázky.
Šéfa futbalu Jána Kováčika sme sa preto pýtali: Potrebuje podľa SFZ slovenský šport strešnú organizáciu? Podporuje SFZ snahu zastrešiť slovenský šport pod kuratelou SOV a podporí tento proces na decembrovom valnom zhromaždení SOV? Aké sú predstavy SFZ o strešnej organizácii – čo by mala podľa SFZ spĺňať takáto inštitúcia? V prípade, že SFZ transformáciu SOV nepodporí, aký je dôvod? Za akých podmienok – čo by sa muselo zmeniť – aby SFZ zmenil svoj postoj?
Po odpovedi zo SFZ sme veľmi nezmúdreli. „V tejto chvíli sa k danej veci nebudeme vyjadrovať,“ znelo oficiálne stanovisko SFZ. Krátko nato, 7. novembra, futbalový zväz nepochopiteľne stiahol všetkých svojich zástupcov z komisií SOV – Petra Dedíka zo športovej rady SOV, Jaroslava Rybánskeho z legislatívno-právnej komisie a Jozefa Klimenta z komisie zahraničných vzťahov. Dal tým nepriamo najavo svoj postoj: SOV ako „strecha“ mu nie je veľmi po chuti.
SÚBOJ VÍZIÍ: SOV VERZUS SFZ
O tom, čo SFZ pri transformácii SOV na strešnú organizáciu prekáža, môžeme len špekulovať. Dôvodov je však pravdepodobne viac. Aké sú, naznačuje čiastočne uznesenie konferencie SFZ v Banskej Bystrici z 28. septembra 2012, na ktoré sa zväz odvolával pri ukončení pôsobenia zástupcov SFZ v orgánoch a komisiách SOV. Delegáti pred šiestimi rokmi súhlasili so zriadením strešnej organizácie slovenského športu ako úplne nového právneho subjektu, ale nesúhlasili so vznikom „strechy“ transformáciou SOV na SOŠV. Žiadali, aby mal SFZ v rámci strešnej organizácie, vychádzajúc z jeho postavenia ako najväčšej a najmasovejšej športovej organizácie v SR, adekvátne postavenie i hlasovacie práva.
„Uznesenie konferencie z 28. 9. 2012 je pre nás dodnes záväzné,“ napísal Ján Kováčik 7. novembra Siekelovi. Z toho vlastne vyplýva, že za šesť rokov sa postoj futbalového zväzu neposunul ani o milimeter. Prezident SFZ vtedy nechuť podporiť „strechu“ vysvetlil nasledovne: „Ideme robiť strechu, no nemáme dlhodobú koncepciu rozvoja a financovania športu, nemáme zákon o športe. Z môjho pohľadu by bolo logické, keby najprv vznikla koncepcia a v rámci nej by sme zadefinovali pozíciu strešnej organizácie. Tento postup sa mi zdá logický a nie opačný, kde sa začína od strechy.“
Situácia sa však odvtedy zmenila: slovenský šport dostal toľko očakávaný, hoci zďaleka nie dokonalý a už novelizovaný Zákon o športe (440/2015 Z. z.) platný od 1. 1. 2016. Nastavili sa základné pravidlá financovania športu (futbal a hokej si v novele vymohli osobitné postavenie, majú garantovaných 17, resp. 13% z celkovej sumy financií určených pre športové zväzy) , ktoré však tiež majú ešte zopár „chybičiek“ krásy.
V čom je teda problém? Futbal vďaka zákulisnému lobingu získal špeciálne postavenie. Prevažná väčšina štátnych investícií do športovej infraštruktúry išla v uplynulých piatich rokoch do výstavby a modernizácie futbalových štadiónov. Vláda SR 27. 2. 2013 schválila, že až do roku 2022 budú v štátnom rozpočte alokované finančné prostriedky v objeme 4,5 milióna eur ročne na futbalové štadióny. Na ďalšiu športovú infraštruktúru, pre potreby športov, kde máme špičkových reprezentantov, ostávajú len omrvinky. Žiadosti o podporu ostávajú zo strany štátu nevypočuté s argumentom: veď ste dostali – mysliac pritom na 4,5 milióna ročne na futbalové štadióny...
AJ VEĽMOCI MAJÚ V OSN LEN JEDEN HLAS
Šéf SFZ a zdatný lobista Ján Kováčik má nadštandardné vzťahy s predstaviteľmi súčasnej vládnej koalície (špeciálne s expremiérom Robertom Ficom) a v zákulisí vybaví všeličo. Ibaže z toho ťaží výhradne futbal. Samozrejme, nemožno mu to zazlievať (zodpovedá sa predsa futbalovému hnutiu, a to zo súčasného stavu profituje), no chce to trochu viac empatie. Slovenský šport totiž nie je len futbal. Neochota SFZ vymeniť zákulisie za jasný a transparentný systém rozdeľovania peňazí určených na infraštruktúru či významné podujatia, čo by mala garantovať „strecha“, vyvoláva v zvyšnej časti športového hnutia nevôľu. Futbalovému zväzu súčasný stav, z ktorého výrazne profituje, zjavne vyhovuje. Prečo by sa mal tlačiť pod jednou strechou, keď sa mu darí úspešne lobovať za svoje záujmy samostatne?
„Ak máte nejaké výhody, sú zväčša obmedzené časom. Po jeho uplynutí sa stratia a vraciate sa späť na začiatok. Ak budete sólovať a ťažiť iba z toho, že ste dnes na tom dobre, to nikam nevedie. Situácia sa môže zmeniť a o dva roky môže byť všetko naopak,“ upozorňuje Anton Siekel. „Ukážme verejnosti, že sa vieme dohodnúť. Ak to dokážeme, argumentačne budeme silnejší.“
Hoci to teraz nezaznelo nahlas, SFZ sa zrejme nepozdáva model jeden zväz – jeden hlas, ktorý by sa v strešnej organizácii uplatňoval. „Potrebujeme pravidlá, aby sa subjekty cítili v novej strešnej organizácii komfortne. Ak máme mať my iba jeden hlas ako akýkoľvek malý zväz, necítime sa komfortne. To nie je iba môj názor, ale celého výkonného výboru SFZ,“ vravel Ján Kováčik v roku 2012 pre denník Šport, keď reagoval na výhrady vtedajšieho šéfa SOV Chmelára, že futbal brzdí vznik strešnej organizácie.
František Chmelár naďalej stojí pevne za svojím názorom spred šiestich rokov: „Vezmite si OSN. USA, Rusko, Čína, Nemecko, India – všetci majú jeden hlas takisto ako San Maríno. Lenže každému v San Maríne je jasné, kto je Trump, Putin alebo Merkelová, a rešpektujú to. Takto funguje svetové spoločenstvo. V roku 2012 som povedal, že si neviem predstaviť strechu športu bez futbalu, lebo ho hrajú aj v poslednej dedinke. Všetci tento fakt rešpektujeme. Aj v strešnej organizácii musí mať silný a veľký zväz autoritu, no prirodzenú. Nie administratívnu, automaticky garantovanú vyšším počtom hlasov ako iní.“
PREZIDENT NESTRÁCA NÁDEJ
Hoci SFZ zaujal pozíciu mŕtveho chrobáka, prezident SOV Anton Siekel nestráca nádej, že „strechu“ napokon podporia aj futbalisti: „SFZ vyčkáva, ako sa proces transformácie zavŕši, ako bude pokračovať. Rešpektujem, že najväčší zväz má svoju stratégiu rozvoja, zaužívané procesy a čaká, či takto nastavený systém strechy bude v súlade s nimi. Avšak snahy o predĺženie diskusie, ktorá sa začala už dávno pred mojím zvolením v roku 2016, vidím osobne iba ako dobrú zámienku posunúť celú transformáciu dostratena. Nerobíme predsa nič také, čo sa nedá ďalej rozvíjať. Zásadná otázka však teraz znie: je SFZ pripravený prijať kompromis, podporiť vznik strechy, aj keď so všetkým stopercentne nesúhlasí, lebo jeho podpora je pre nás dôležitá, alebo bude proces ignorovať? SFZ vyhlasuje, že doň nebude vstupovať svojimi pripomienkami. Čo to bude znamenať v praxi, neviem. Je to zvláštny postoj. Napriek tomu považujem za absolútne nevyhnutné urobiť prvý krok. Ak ho neurobíme, budeme sa stále točiť v kruhu a pripomínať si hriechy z minulosti.“
Ak SFZ 7. decembra na valnom zhromaždení SOV nepodporí transformáciu SOV na strešnú organizáciu slovenského športu, A. Siekel bude od vedenia futbalového zväzu verejne žiadať odpoveď na otázku, čo také dramatické sa stalo od VZ SOV v júni 2017, kde aj od zástupcu SFZ dostal mandát na rokovania o vytvorení strechy, že SFZ zmenil názor.
„Buďme realisti: súčasný systém futbalovému zväzu vyhovuje, priniesol mu rozvoj. Seba však v žiadnom prípade nemôže definovať ako lídra športového hnutia na Slovensku, lebo aj ostatné športy spoločne majú širokú základňu. Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som pána Kováčika presvedčil, že sa futbalu oplatí fungovať v systéme, ktorý bude zohľadňovať priority celého slovenského športu,“ hovorí Anton Siekel.
CHRONOLÓGIA SNÁH O UTVORENIE STREŠNEJ ORGANIZÁCIE SLOVENSKÉHO ŠPORTU
1989 – 1990: V predošlom režime bol šport striktne centralizovaný, zastrešoval a riadil ho Ústredný výbor Československého zväzu telesnej výchovy (ÚV ČSZTV), na Slovensku SÚV ČSZTV. Po zmene spoločenských pomerov mimoriadny zjazd slovenskej organizácie ČSZTV 11. marca 1990 schválil vznik Slovenského združenia telesnej kultúry (SZTK). Tvorili ho štyri subjekty – Slovenský futbalový zväz (SFZ), Asociácia telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), Asociácia športových zväzov (AŠZ, neskôr Konfederácia športových zväzov/KŠZ) a Asociácia športu pre všetkých (AŠpV).
1999 – 2003: Po zvolení Františka Chmelára za prezidenta sa objavili úvahy, že slovenský šport by mohol zastrešiť SOV, no iniciatívu prebralo SZTK so šéfom Jánom Holkom. Ako „strechu“ ho preferovali ATJK a AŠpV, avšak KŠZ a SFZ videli rolu SZTK ako servisnej organizácie. Futbalový šéf František Laurinec vyhlásil, že snahu o jeho zmenu na strešnú organizáciu nepodporia. Vplyv SZTK na dianie v slovenskom športe výrazne negatívne ovplyvnilo začatie exekúcie (v novembri 2002) v súvislosti s kauzou porušenia rozpočtovej disciplíny pri nakladaní s investičnými prostriedkami na Svetovú zimnú univerziádu 1999. SZTK čelilo 133 miliónovej exekúcii (v korunách a po úľave) zo strany MF SR, v dôsledku čoho prišlo o majetok.
NOVEMBER 2004: František Chmelár na VZ odmietol úvahy, aby sa SOV stal reprezentatívnym orgánom zastupujúcim záujmy telovýchovy a športu. Podľa neho situácia ešte nedozrela do štádia, aby SOV bol hlavný iniciátor takéhoto procesu. „Mnohé subjekty nie sú naklonené podobnej myšlienke, takže robiť niečo nasilu, by nemalo nijaký význam,“ zdôraznil Chmelár a dodal, že možnosť, aby sa „strechou“ stalo SZTK, je definitívne stratená.
DECEMBER 2004: Šesť zväzov (futbal, hokej, basketbal, hádzaná, volejbal, tenis) založilo 14. 12. 2004 Slovenskú úniu športu (SÚŠ), ktorej šéfoval Ján Filc. Člen Rady SÚŠ František Laurinec naznačil, že práve „únia“ by mohla postupne prevziať úlohu strešnej organizácie slovenskej telovýchovy. Zväzy si hlasy rozdelili nasledovne – futbal 10, hokej 8, tenis a basketbal po 5, volejbal a hádzaná po 4. Filc, ktorý nebol v SÚŠ zástupca hokeja, ale len fyzická osoba, mal 3 hlasy. Únia však veľkou aktivitou neoplývala. V decembri 2004 sa spoločne so SZTK pokúsila zastaviť exekúciu hotela FIS (neúspešne) a v septembri 2006 vo verejnej výzve požiadala vládu SR o prehodnotenie chystaných opatrení v oblasti financovania športu. Inak už nič. SÚŠ definitívne zanikla 24. 1. 2013.
2007: SOV na základe podnetov z hnutia i ministerstva školstva zriadil pracovnú skupinu, ktorej úloha bola preskúmať možnosť zastrešiť slovenský šport pod hlavičkou SOV. „Javí sa to ako najjednoduchšie a najmodernejšie riešenie,“ vyhlásil František Chmelár. V tom istom čase sa o spoločnú platformu pokúšali KŠZ, SÚŠ a ZTŠČ (Združenie technických a športových činností). Tieto tri subjekty pripravili spoločné memorandum, ktoré predložili ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi.
JÚL 2012: Lídrom snáh volajúcim po „streche“ sa opäť stal SOV, ktorý na 43. VZ predstavil návrh stanov, štruktúry i ciele novej organizácie. Pôvodne sa počítalo s názvom Slovenská olympijská a športová asociácia (SOŠA), na žiadosť zväzov sa zmenil na Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). Transformáciu SOV na SOŠV, nové stanovy i volebný poriadok malo schváliť mimoriadne 44. VZ SOV 24. novembra 2012, voľby do nového subjektu boli naplánované na apríl 2013.
NOVEMBER 2012: VZ SOV 24. 11. napokon nebolo mimoriadne, ale riadne. Uskutočnili sa voľby do orgánov SOV (prezidentom sa stal znova František Chmelár), no zmena SOV na SOŠV nebola vôbec na programe... Jeden z dôvodov bol aj zamietavý postoj konferencie SFZ (28. 9.), ktorá striktne odmietla SOV ako „strechu“ nášho športu.
JÚN 2017: VZ SOV poverilo nového prezidenta Antona Siekela a výkonný výbor utvorením pracovnej skupiny na prípravu transformácie SOV na strešnú organizáciu slovenského športu. „Nemáme čas, aby sme otáľali,“ skonštatoval šéf SOV.
