V noci na sobotu 10. júla v jednej z pražských nemocníc vo veku nedožitých 93 rokov zomrel nestor československej atletiky a legendárny bežecký tréner Jan Liška. Rodák z Tlučnej pri Plzni (narodený 3. novembra 1928) prvých 18 rokov trénerskej kariéry pôsobil v Košiciach, od dorasteneckého veku viedol aj historicky najúspešnejšieho slovenského strednotratiara Jozefa Plachého, a pri príležitosti deväťdesiatky ho v roku 2018 uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky.

Liška ako abiturient vôbec prvého absolventského ročníka pražskej Fakulty telesnej výchovy a športu dostal v roku 1957 umiestenku do olomouckej akadémie protivzdušnej obrany, ale tú takmer vzápätí presťahovali do Košíc, kde sa zakladala Vysoká vojenská letecká škola. Jej poslucháčom bol o. i. Josef Odložil, ktorý spolu s ďalšími členmi prvej Liškovej tréningovej skupiny pomohol košickej Slávii k historickému postupu do československej I. ligy (1959) a pod jeho vedením získal čs. titul 1960 na 800 m a štyri slovenské (800 m 1958, 1959, kros 1960 a 4 x 400 m 1960).

Odložil podľa Liškových plánov trénoval aj po skončení štúdia ako poručík pluku protivzdušnej obrany v Olomouci – až po prevelení do Dukly Praha v roku 1961 ho prevzal Alexander Zvolenský a od 1963 Aleš Poděbrad, pod ktorého kuratelou sa senzačne stal strieborným medailistom tokijských olympijských hier 1964 na 1500 m.

O nečakaný úspech na následných Hrách 1968 sa postaral 19-ročný košický rodák Jozef Plachý, v začiatkoch zverenec Ladislava Petöho, ktorého Liška trénoval od sedemnástich až do konca skvostnej kariéry: v Mexiku sa semifinálovým európskym juniorským rekordom 1:45,9 dostal do finále osemstovky a v ňom ho vyrovnal, keď dobehol piaty, ako druhý Európan.

O rok neskôr Plachý triumfoval v medzikontinentálnom dueli Európa – Amerika v Stuttgarte v čs. rekorde 1:45,4 min, ktorý ako slovenský platil až do roku 2008, a získal striebro na ME v Aténach. V roku 1980 dobehol šiesty na 1500 m na moskovských OH. Pod Liškovým vedením získal aj zlato a dva bronzy na halových ME (1972, resp. 1973 a 1974), navyše striebro v čs. štafete 4 x 2 kolá (1973), a tiež zlato na 1500 m na Svetovej univerziáde 1977.

Košickú éru Liška končil v TJ VSŽ, v ktorej viedol o. i. Pavla Madara, sprvu strednotratiara, neskôr skvelého maratónca, a odhalil aj skokanské vlohy Jana Leitnera, z ktorého sa už pod vedením iných trénerov vyvŕbil prvý čs. diaľkár, ktorý skočil za 8 m, halový majster Európy 1984 a víťaz Svetových halových hier 1985.

Od roku 1976 Jan Liška pôsobil v Dukle Praha, v období 1983 – 1989 ako hlavný tréner, istý čas bol aj predsedom jej atletického klubu. V najlepších rokoch (1977 – 1989) trénoval Lubomíra Tesáčka, halového majstra Európy 1984 na 3000 m, počas vojenčiny v Dukle (1978 – 1979) aj ďalšieho špičkového slovenského maratónca Františka Višnického a v rokoch 1978 – 1980 bol čs. šéftrénerom behov.

Zakrátko sa do Prahy (dokonca do rovnakej bytovky, ibaže na iné poschodie) presťahoval aj jeho najslávnejší zverenec Jozef Plachý, ktorý po Liškovom prechode do iných funkcií prevzal trénerský post jeho skupiny. Liška už v roku 1968 získal titul Zaslúžilý tréner, od 2018 bol nositeľ Bronzových kruhov SOŠV a okrem slovenskej bol aj členom Siene slávy českej atletiky.

Česť jeho pamiatke!