Vratislav Varga: V zákrutách zažívame preťaženie 5G
Sánkovanie nepatrí medzi populárne športy a perspektívnych jazdcov by ste dokázali spočítať na jednej ruke. Jedným z nich je Vratislav Varga, osemnásťročný juniorský reprezentant Slovenska v tichom, ale adrenalínovom športe, v ktorom sa bojuje o tisíciny.
Situácia nie je ľahká pre nikoho, ani pre športovcov. Čo ti rok v pandémii zobral?
„Žiaden športovec to nemá jednoduché. Je ťažké trénovať, pričom všeobecne nie je veľa možností na realizáciu. Osobne musím na technickú zložku sánkarského tréningu cestovať do Starého Smokovca. Keďže som z Helcmanoviec pri Gelnici, bolo ťažšie cestovať medzi okresmi. Na druhej strane mám možnosť každý deň cvičiť v posilňovni, čo mi dosť pomáha. Jednoznačne to je ťažšie obdobie.“
Ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň v Starom Smokovci?
„Z obce, z ktorej pochádzam, trénujeme traja sánkari – dvaja starší reprezentanti a ja. Ráno cestujeme na tréning do Starého Smokovca, ktorý sa začína o desiatej. Na štartovacom trenažéri trénujeme približne dve hodiny a odchádzame naspäť domov na prípadný ďalší tréning .
Keď je školský rok, študujem v Poprade na športovom gymnáziu a bývam na internáte. Odtiaľ je to do Smokovca polhodina. Bohužiaľ, teraz sa nechodí do školy. Väčšinou musím cestovať dve hodiny.“
Čiže na trenažéri si nebol niekoľko mesiacov?
Naposledy v januári. Tréning na ňom je náročný. Medzitým som však mal jediné preteky v roku v rakúskom Innsbrucku. Chladenie dráhy je nákladné. Navyše, keď sú dospelí reprezentanti od novembra v zahraničí, neoplatí sa udržiavať zaľadnenú dráhu.
Obyčajne sa naša príprava začína v októbri, keď sú už v Nórsku alebo v Lotyšsku pripravené ľadové plochy. Tam sa nám začína tréningový cyklus. Tento rok, nanešťastie, zrušili svetový pohár juniorov i majstrovstvá sveta.“
"To, že som sa dostal do Juniorského olympijského tímu pre mňa znamená veľmi veľa a odzrkadľuje to snahu a kopec času stráveného na tréningoch. Som šťastný za kopec benefitov, ktoré mi prislúchajú ako členovi JOT. Určite je to veľká pomoc do budúcnosti, pretože náš šport a príprava na neho je veľmi drahá." - Vratislav Varga o členstve v Juniorskom olympijskom tíme.
Kde všade na Slovensku sa ešte nachádzajú pretekárske dráhy?
„Máme iba jeden štartovací trenažér v Tatrách a má sto metrov. Na ňom cvičíme čisto iba štart. Pred niekoľkými rokmi boli dráhy na viacerých miestach na Slovensku, aj v Helcmanovciach. Drevená dráha sa tu však okolo roku 2000 zrušila. Dráha bola aj v Tatranskej Lomnici, lenže veterná búrka a spadnuté stromy ju výrazne poškodili. Avšak boli to len drevené dráhy. Trénovanie na trenažéri však nestačí, je to približne len desať percent prípravy.“
Plánuje sa výstavba nejakej novej dráhy?
„Náklady na moderné dráhy sú aj milióny eur a na to nemáme. Keby bola olympiáda na Slovensku, tak by bolo povinnosťou usporiadať aj sánkovanie, ale inak to nevidím reálne. Podobné peniaze sa neinvestujú ani do hokeja či futbalu. Na Slovensku sa sánkovaniu venujú štyri kluby – Helcmanovce, Čadca, Vysoké Tatry a Lendak, ktorý sa však venuje aj inému odvetviu.“
Spomenul si, že v Helcmanovciach stála niekedy dráha. Je sánkovanie tradičným športom vo vašej dedine?
„Mamka, teta a ujo športovali. Oni ma dokopali k sánkovaniu. Som za to aj rád. Rastislav Drajna je môj ujo, ako aj reprezentačný a klubový tréner. Môže to znieť, že si ma v presadzoval (smiech), ale nie je nás ani tak veľa... Robím to odmalička a je to príjemná tradícia. Na škole sme chodili do krúžku. Mnoho mojich kamarátov robia, či robili tento šport.“
Ujo Rasťo je aj tvoj mentor?
„Pomáhal mi so začiatkami, v juniorskej kategórii som stretol ďalších trénerov, ktorí mi pomohli zlepšiť sa.“
Jazdili ste sám, ale jeden z najlepších výsledkov (5. miesto na olympijskýh hrách mládeže v Lausanne 2020) ste dosiahli vo dvojici. Je tak?
„Niekedy som jazdil sám, ale v reprezentácii som presedlal na dvojky, na ktorých som mal s parťákom Metodom (Majerčákom) najväčší úspech na olympijských hrách mládeže. Bolo to vďaka trénerovi Jánovi Harnišovi, ktorý bol v dvojke jedenásty na olympiáde vo Vancouveri. Naučil nás, ako sa to má správne robiť. S Metodom sme spolu tretí alebo štvrtý rok.
Na olympijských hrách mládeže v Lausanne, konkrétne v St. Moritzi, to bola trať, kde výhodou bol kvalitný materiál a sane. Nemáme najlepšie vybavenie, takže priorita boli dvojky, kde bol väčší predpoklad na dobrý výsledok.“
Aký je rozdiel medzi pretekaním sólo a vo dvojici?
„Dvojice sú najťažšia disciplína, keďže musíte byť zohratí. Prvotná synchronizácia je kľúčová, potom sa len stačí zlepšovať v štarte a technických zručnostiach. Potrebujete byť ako jeden celok.“
Aké majú jednotliví sánkari prednosti?
„Výhoda pri sánkovaní je váha, takže niektorí súťažiaci majú lepšiu fyzickú predispozíciu. Kompenzuje sa to závažím. Pri mladších junioroch je to však miernejšie. Vo Švajčiarsku som vtedy mal 70 kg a dorovnáva sa to do hranice 75. Deväťdesiatkiloví jazdci stále majú výhodu, štartujú s vlastnou váhou a bez závažia.
Dôležité je ťažisko tela, ideálne okolo trupu. A optimálne parametre sú 1,80 m a 80 kg. Vyšší jazdci majú lepší štart. Podstatná je dynamika hrabov na štarte, na ktorom viete získať náskok. Hraby sú pohyby, ktorými zrýchľujeme na štarte. Rukavicami – hrabákmi – sa zarývame do ľadu, a tak sa posúvame. V sánkovaní ide o tisíciny. Rozdiely po štyroch jazdách sú veľmi tesné, nie je možnosť spraviť chybu.“
Aká je možnosť rastu na Slovensku?
„Je to náročné. Podmienky u nás nie sú ideálne. Ide o to, že je to malý šport a robí ho u nás asi iba 500 ľudí. V reprezentácii sme štyri páry. S mojím sánkarským partnerom sa navzájom ťaháme. Ešte pred reprezentáciou sme sa s klubom vedeli dostať štyrikrát do roka do zahraničia. Už ako šesťročný som si vyskúšal dráhy, na ktorých sa jazdia svetové poháre.“
A na čo sa sánkari zameriavajú pri tréningu?
„Vrchná časť tela je dôležitá na štarty, ale potrebná je aj sila v krku. V niektorých zákrutách zažívame preťaženie 5G – päťnásobná váha tela – v rýchlosti 120 km/h. Na určitých dráhach je vhodná pomôcka na krk, ktorá pomáha držaniu krku a zlepšuje aerodynamiku. Stred tela je kľúčový pre celkové držanie, lebo každý pohyb na saniach je dôležitý. Stáva sa mi, že urobím nechcený pohyb na saniach a nastanú problémy, ktoré by nastať nemuseli.“
Koho považuješ za špičku vo svetovom sánkovaní?
„Nemci sú najlepší, majú to o čosi jednoduchšie, majú množstvo sponzorov. Nemec Felix Loch nerobí skoro žiadne chyby a momentálne je jedným z najlepších. Talianske dvojky zasa mali pekné jazdy po celú sezónu. Viacero krajín je v popredí, ale stále existuje šanca, že urobia malú chybu počas pretekov, a všetko je preč.“
Plánuješ pokračovať so školou? Ako sa pozeráš na kombináciu vzdelania so športovaním?
„Som tretiak, o rok maturujem. Budúcu sezónu je kvalifikácia na olympijské hry, na ktorej by som určite nechcel chýbať. Žreb prvých pretekov vyšiel dobre, nie sú tam náročné dráhy. Väčšina rovesníkov chodí na univerzitu na telovýchovu, to je možnosť. Môže sa stať hocičo, môžem sa zraniť a prípadná kariéra je preč. Sen do budúcnosti je dostať sa na olympijské hry.“
