Vykúkajúce slnko po daždi prinieslo bronzovú radosť, lietadlo zasa podržalo štart
Necelých 30 minút pred začiatkom finále K4 mužov sa nad Tokijským zálivom spustil silný lejak, ktorý bičoval prúdmi vody tribúny i finalistky ženského štvorkajaku. Pred mužským finále sa obloha roztiahla a vykúkajúce slnko prinieslo poslednú slovenskú medailovú radosť v Tokiu. Štvorica Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček a Adam Botek vybojovala pre Slovensko štvrtú medailu z Hier XXXII. olympiády, prvú bronzovú.
Dážď i zatiahnutá obloha priniesli do areálu rýchlostnej kanoistiky kúsok od mosta s názvom Tokijská brána prijateľnejšiu klímu ako v predchádzajúcich dňoch. Kajakárom sa lepšie dýchalo, vzduch nebol taký ťažký ako predtým.
Prílety a odlety lietadiel z letiska Haneda, ktoré sa nachádza zopár kilometrov od dejiska olympijských súťaží, mierne narúšali preteky rýchlostných kanoistov. Práve pre jedno lietadlo, ktoré sa v momente pripravovaného štartu mužských štvorkajakov nachádzalo priamo nad dráhou, museli rozhodcovia podržať posádky dlhšie v blokoch, ako pôvodne plánovali.
„Nevrátili nás úplne. Rozhodca povedal iba pripraviť sa, ale potom štart zastavil a išlo odznova. Ja ani poriadne neviem, prečo sa tak stalo,“ hovoril háčik slovenskej lode Samuel Baláž.
Rozhodovala koncovka
Po opakovanom štarte slovenská loď rýchlo vyrazila dopredu. Aj keď sa po prvých metroch zdalo, že sa nachádza niekde okolo 5. miesta, na medzičase po 250 metroch bola tretia. Vpredu pádlovali suverénne Nemci a Španieli, za nimi sa odohrával boj o 3. priečku.
„Po štarte som si stihol všimnúť, že sme na úrovni Maďarov. Oni majú v posádke dvojstovkárov, sú dobrí štartéri, vedia sa výborne odlepiť. Bolo mi jasné, že sme v hre o medaily a rozhodovať sa bude v závere,“ pokračoval Samuel Baláž.
V štvorkajakoch je päťstovka prakticky šprintérska disciplína. O všetkom sa rozhoduje za 80 sekúnd. Dôležité je nespraviť žiaden chybný záver, rozložiť si rovnomerne sily. Slováci všetko zvládli, Rusov zdolali napokon o 12 stotín sekundy. Minimálny rozdiel, zopár centimetrov, možno jeden záber navyše.
„Ako môžete mať na päťstovke medailu, tak môžete byť aj šiesti. Päťstovka v štvorkajakoch nie je ako tisícka, kde sú už rozdiely väčšie. Stačí, že niekomu dôjdu sily 50 či 60 metrov pred cieľom a loď sa zastaví. Náš súboj s Rusmi bol skutočne veľmi tesný,“ pripomína Baláž.
Po piatich rokoch opäť na stupňoch pre víťazov
Finiš mala slovenská posádka excelentný. Ešte 100 m pred cieľom to vyzeralo, že ich o špičku lode predstihnú Rusi. Vtedy však štvorica pripravujúca sa na Dunaji a na Váhu ešte raz zabrala a napokon sa mohla radovať, aj keď Erik Vlček tomu dlhšie nemohol uveriť.
„Po piatich rokoch sme opäť na stupňoch víťazov. Sme naozaj šťastný, lebo to bolo veľmi tesné a celé preteky veľmi náročné. Vedeli sme, že sa bude rozhodovať v posledných metroch. Potvrdilo sa to,“ hovoril Denis Myšák, ktorý už bol v striebornej lodi na tisícke v Riu de Janeiro. Vtedy v nej sedel s Erikom Vlčekom, Jurajom Tarrom a Tiborom Linkom.
Vlajková loď slovenskej rýchlostnej kanoistiky už od začiatku olympijskej súťaže ukazovala, že patrí medzi ašpirantov na medaily. Druhým miestom za Španielmi v rozjazde ušetrila sily a nemusela štartovať vo štvrťfinále. V semifinále zasa finišovala druhá za Nemcami a vyšlo jej podľa predstáv aj finále. Sústredili sa na svoj výkon, súperov si nevšímali.
Príjemnejšie počasie a protivietor zahrali do kariet
Aj príjemnejšie počasie jej zahralo do kariet. Loď sa dokázala vyrovnať aj s nepríjemným protivetrom.
„My sme celý rok pretekali v protivetre, aj nám to sedí. Vieme vydržať, vytrvalostne sme na tom lepšie ako iné posádky. Podarilo sa nám z podmienok vyťažiť všetko, čo sa dalo,“ pridal postreh Samuel Baláž.
Po dojazde Baláž, Myšák, Vlček a Botek prezliekli do medailového oblečenia a v spoločnosti zlatých Nemcov a strieborných Španielov sa vybrali na ceremoniál. Medaily im odovzdala krajanka i veľká kamarátka Danka Barteková.
„Bol to pekný ceremoniál, je to najkrajší deň v našom živote. Nič iné sme si nemohli ani želať. Máme za sebou dobrú jazdu, zachytili sme aj štart. V cieli som si bol chvíľu neistý, keďže som vzadu a nemám taký prehľad ako tí vpredu. Aj mi napokon padol kameň zo srdca. Štvorkajak je vlajková loď rýchlostnej kanoistiky, očakával sa výsledok a my sme ho naplnili,“ doplnil Adam Botek.
Dvadsaťštyriročný člen Športového centra polície vzhľadom na vek môže so Samuelom Balážom i s Denisom Myšákom sedieť v štvorkajaku aj o tri roky v Paríži. A či s nimi bude aj čoskoro štyridsiatnik Erik Vlček, je ešte náročné napísať.
Danka Barteková priniesla šťastie pre štvorkajakPo piatich rokoch si Danka Barteková z pozície členky Medzinárodného olympijského výboru zopakovala po finále K4 mužov v rýchlostnej kanoistike medailový ceremoniál. Ešte predtým musela presvedčiť Juana Antonia Samarancha ml., aby si s ňou vymenil slávnostnú ceremóniu.
„Pán Samaranch pochopil, že je to jedna z mojich posledných slávností v pozícii členky MOV. Bol pre mňa veľký zážitok si po piatich rokoch zopakovať dekorovanie slovenských medailistov i kamarátov, ktorých cestu som sledovala pred Riom i pred Tokiom. Ako jediní dodržali na pódiu predpísaný protokol. Prvý ju dal druhému, druhý tretiemu a tretí štvrtému,“ povedala Danka Barteková, ktorej Erik Vlček počas slávnostných chvíľ stihol povedať, že im prináša šťastie.
„Erik je podľa mňa jeden z najlepších športovcov na Slovensku. Je pre vzor pre nás vrcholových športovcov i mládež. Nie je bežné, ak sa niekto pre šport obetuje tak ako on,“ doplnila Danka Barteková.
