Samuel Baláž

Samuel Baláž je rodák z Bratislavy. Z nášho hlavného mesta v minulosti vzišlo viacero špičkových kajakárov na hladkej vode, ale ani jednému sa nepodarilo získať olympijskú medailu. To zmenil práve až Samo.

Popri športe ho v detstve bavilo aj maľovanie či hra na gitaru alebo akordeón, ale napokon uňho vyhral šport. Bol všestranný športovec, podľa príkladu mamy – plaveckej trénerky rád plával, ale aj často hrával hokejbal či volejbal.

Samo mal 11 rokov, keď ho jeho neskorší nevlastný otec Juraja Halama, bývalý vodný slalomár, priviedol medzi vodných slalomárov do Čunova. Divoká voda mu však neučarovala. Spenené pereje sa mu zdali byť príliš adrenalínové. Viac sa mu páčilo na hladkej vode.

Vodácky vyrástol v Karloveskej zátoke Dunaja, v klube Tatran Bratislava. Spočiatku tam jeho talent rozvíjala trénerka Helena Skovajsová. Samova mama Andrea hovorí, že v lodenici si našiel druhú rodinu a postupne rýchlostnej kanoistike prepadol. Kým sa jej však začal venovať z plným nasadením, Dunajom pretieklo dosť veľa vody.

Svoju prvú „vlastnú“ loď si Baláž vyjazdil víťazstvom v klubovej súťaži. Od 15 rokov až dodnes Samo trénuje pod vedením bývalého špičkového pretekára Andreja Wiebauera. Ten si pochvaľoval, že štíhly dlháň (narástol na 193 cm) má ideálnu muskulatúru na rýchlostnú kanoistiku a je dobrý genotyp. Zrejme aj vďaka tomu sa výsledkovo začal presadzovať rýchlo, hoci so súťažným športom začal o čosi neskôr ako jeho rovesníci.

Baláž na vrcholných podujatiach už od juniorských čias sedel v medailových lodiach. Prvé juniorské medaily získal v roku 2016. Na MEJ v Plovdive bol členom zlatého štvorkajaka na 500 m (Nemček, Baláž, Fraňa, Zalka) a v K2 na 1000 m získal s Csabom Zalkom striebro. Na MSJ v Minsku si so Zalkom v rovnakej disciplíne vybojovali bronz, „štyrák“ tam skončil až ôsmy.

Krátko pred dovŕšením 18 rokov v Račiciach Samuel Baláž debutoval na MS v Račiciach medzi mužmi. Slovenský štvorkajak so samými mladíkmi (Nemček, Fraňa, Baláž, Jakubík) tam na 1000 m obsadil piate miesto.

V štvorkajaku vtedy plavovlasý Bratislavčan ešte nesedel vpredu, ale zakrátko si už vyslúžil pozíciu „háčika“, teda pretekára, udávajúceho tempo lode. Výborne sa v nej osvedčil. Dokonca aj v seniorskej kategórii potom na tomto poste úspešne nahradil „háčika“ zlatého štvorkajaka z MS 2015 a strieborného z OH 2016 Denisa Myšáka v období rokov 2018 a 2019, keď sa ten trápil so zraneniami. A aj keď sa Myšák potom vrátil medzi špičku, prvá pozícia v lodi už zostala Samovi.

V roku 2018 sa člen Športového centra polície Baláž blysol ziskom až piatich medailí na vrcholných súťažiach. V kategórii do 23 rokov priviedol štvorkajak na 500 m k svetovému titulu v Plovdive aj k európskemu v Auronze, okrem tohto sa v tejto kategórii stal aj majstrom Európy v K2 na 500 m spolu s Tiborom Linkom. Zároveň do zbierky pridal aj prvé cenné kovy medzi mužmi – na MS v Montemori-o-Velho aj na ME v Belehrade sedel v striebornej „káštvorke“ na 1000 m. V tom roku ho vyhlásili za najlepšieho slovenského kajakára roka.

V roku 2019 na svetovom šampionáte v Szegede získal štvorkajak na 500 m v zložení Baláž, Vlček, Zalka, Botek bronz, čím vybojoval olympijské miestenky do tejto disciplíny. Kov rovnakej farby získala rovnako zložená osádka aj na Európskych hrách v Minsku. Baláž v Minsku preukázal svoju vodácku všestrannosť tým, že štartoval aj na 5000 m. V kategórii do 23 rokov pridal v poslednom predpandémiovom roku do svojej zbierky dve striebra na ME v Račiciach.

Adepti na miesto v slovenskom olympijskom štvorkajaku sa v zime tesne pred prepuknutím pandémie ochorenia COVID-19 dlhšie pripravovali v USA pod vedením reprezentačného trénera Petra Likéra a Andreja Wiebauera. Pandémia však spôsobila, že v roku 2020 sa neuskutočnilo ani jedno z plánovaných vrcholných podujatí. Olympijské hry v Tokiu preložili na ďalší rok, svetový aj európsky šampionát zrušili.

Zo štvorice, ktorá vybojovala olympijské miestenky, počas karantény po návrate z USA nečakane v dôsledku komplikovaného zranenia nohy pri nohejbale na niekoľko mesiacov vypadol veterán Erik Vlček. A naopak, pribudol do nej Denis Myšák, ktorý sa konečne vystrábil zo zranení. Balážova pozícia „háčika“ našej vlajkovej lode bola však aj po jeho návrate nespochybniteľná. Na „vážne“ súťaženie si však všetci museli dlhšie počkať.

Prvým vrcholným podujatím roka 2021 boli júnové majstrovstvá Európy v Poznani. Slovenský štvorkajak na 500 m v zložení Baláž, Myšák, Zalka, Botek druhým miestom potvrdil vysoké olympijské ambície. Samo Baláž s Adamom Botekom, ktorí v Tokiu chceli skúsiť šťastie aj v dvojkajaku na 1000 m, takisto získali striebro.

Napriek tomu, že Erik Vlček na ME v K1 na 1000 m nepostúpil do finále, v domácom internom súboji na Zemníku dvakrát tesne zdolal Csabu Zalku a vybojoval si tak miesto v olympijskej osádke K4.

V areáli Sea Forest Waterway na morskej vode najprv súťažila „kádvojka“ Baláž, Botek. Striebroní z európskeho šampionátu prežili sklamanie, keď v úmornej horúčave za protivetra, „prepálili“ tempo v druhej tretine trate. Vtedy ešte viedli, ale v závere im došli sily a do A-finále nepostúpili. Celkove obsadili 10. miesto.

So štvorkajakom na 500 m to však bol našťastie iný príbeh. Naša loď v zložení Baláž, Myšák, Vlček, Botek v úmornej horúčave postúpila z rozjazdy priamo do semifinále, ktoré zvládla bez problémov. Pred finále prišla obrovská búrka so silným lejakom, vďaka ktorej sa však trochu ochladilo a pretekárom sa dalo lepšie dýchať. Slovenská loď sa od začiatku držala na tretej pozícii, ktorú si vo finiši s náskokom 12 stotín sekundy udržala pred dotierajúcou ruskou osádkou.

Pre trojicu mladíkov to ešte nebol koniec súťažnej sezóny. Viac než mesiac po olympiáde sa totiž ešte konal svetový šampionát v Kodani. Namiesto Vlčeka si tam sadol do K4 na 500 m Zalka, a výsledkom bola ďalšia medaila – tentoraz strieborná. Baláž znovu štartoval aj v dvojkajaku, ale tentoraz s Denisom Myšákom. Na 500-metrovej trati získali bronz, čím si Samo napravil chuť z nevydarenej olympijskej súťaže s iným parťákom.

Na svetovom šampionáte 2022 v Dartmouthe Baláž obišiel bez medaily. So štvorkajakom na 500 m si vybojoval štvrté a v dvojkajaku na 1000 m s Myšákom piate miesto. O niekoľko dní neskôr na ME v Mnichove v štvorkajaku na 500 m s Myšákom, Zalkom a Botekom získal striebro.

Autor: Ľubomír Souček