Výživový poradca Slovana Bratislava Milan Sedliak: Ani FC Barcelona nemá toľko peňazí, aby chodil kuchár v autobuse a vyváral tam deťom
Myslíte si, že v FC Barcelona pracuje výživový poradca inak ako v Slovane Bratislava? Mýlite sa. Obaja vedia, čo a kedy majú športovci jesť, aké výživové doplnky môžu prijímať a koľko tuku majú mať v sebe. Ako hovorí „výživár belasých“ Milan Sedliak, spolu s kolegami z Barcelony predsa čítajú tie isté vedecké články.
V rozhovore okrem podobnostiach a rozdieloch výživy v Slovane a v Barcelone prezradil aj to, čo „na zahryznutie” majú hráči v šatni počas zápasu, či vie prísť na to, keď sa hráč stravuje nezdravo, ale aj to, či môže byť profesionálny športovec vegán.
Doc. Milan Sedliak, PhD. (1977) je rodák z Liptovského Mikuláša. Pracuje ako vedecký pracovník na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa vplyvom cvičenia na kostrový sval, ale aj výživou a suplementáciou športovcov. Spolupracoval s viacerými slovenskými hokejistami (Andrej Meszároš, Andrej Sekera, Marek Marinčin, Richard Pánik, Libor Hudáček, Jaroslav Janus), s tenistom Martinom Kližanom aj s tenistkou Dominikou Cibulkovou či lyžiarkou Veronikou Velez- Zuzulovou. Momentálne pracuje aj ako výživový poradca v Slovane Bratislava.
Na úvod skúste zhrnúť, aké miesto má v Slovane Bratislava výživový poradca...
Momentálne je to asi jediný klub na Slovensku, ktorý má túto funkciu obsadenú. Pochopili, že je to nevyhnutnosť, lebo to nie je len o suplementácii a doplnkoch výživy. To najdôležitejšie spočíva v tvorbe týždňového menu počas tréningu, výjazdov a tiež v deň zápasu. Keď to človek pokazí, dvom-trom hráčom môže byť zle od žalúdka, a to nie je dobré.
Výživový poradca musí dbať aj na špecifiká hráčov, ako napríklad jazyková bariéra či iné zvyklosti. Slovan je multikultúrne družstvo, sú tam kresťania aj moslimovia. Toto všetko treba dať dokopy. Výsledkom musí byť jedno jedlo, ktoré všetci zjedia a bude im chutiť.
Chodíte s tímom aj na zápasy mimo domáceho ihriska?
Už nie. Vzhľadom na vyťaženosť Slovana by to chcelo človeka na plný úväzok, takže v tomto zmysle aktuálny stav nie je optimálny. Avšak ani Slovan si nemôže dovoliť vynaložiť na túto pozíciu až také finančné prostriedky, ani ja nemám kapacitu venovať sa tomu na plný úväzok.
Vráťme sa teda k hráčom Slovana. Čo jedia počas tréningového procesu?
V prvom rade dbáme na to, aby hráči boli edukovaní. Vzdelávame ich na tímových mítingoch. Keď príde nový hráč, chceme, aby vedel, čo patrí do tímovej výživy. Hráči majú možnosť poskladať si menu. Môžu si napríklad pred zápasom vybrať, či chcú špagety, či ryžu, môžu si zvoliť druh omáčky. To isté platí aj pri raňajkách. Tam majú na výber od cereálií cez ľahko stráviteľné syry ako mozzarella až po nejaké pečivo. Raz sme dostali od hráčov sťažnosť, že by na obed privítali ešte viac zeleniny. To je skvelé a potešilo ma to.
V rámci stravy majú hráči bohatý výber. Nenájdete tam však presladené termixy alebo mastné jedlá. Snažíme sa ísť do kvality.
Bol som na konferencii v Španielsku, kde prezentovali svoje poznatky odborníci na výživu z FC Barcelona. Nerobia nič špeciálne, čo by sme my nerobili. Hráči nemajú na výber z 200 jedál. Menu sa v určitom množstve každý druhý týždeň opakuje, no hráči sú profesionáli. Nevadí im, že majú raz za čas to isté jedlo. Dôležité je, aby bolo kvalitne pripravené. Cieľom výživových poradcov je, aby potraviny, ktoré hráčom ponúknu, pomohli ich výkonnosti.
MILAN SEDLIAK na online športovej konferencii SPORT (R)EVOLUTION už 16. septembra!
S poprednými slovenskými lekármi ho uvidíte v diskusii „Silnejší pre život". V diskusii nájdete odpovede aj na tieto otázky:
Alarmizujúce fakty o zdravotnom stave populácie
Ktoré aktivity možno považovať za šport/športovanie?
Zvýšil sa po koronakríze počet ľudí, ktorí vyhľadali lekárske ošetrenie?
Prečo je na psychiku dôležité nielen odpočívanie, ale aj zdravé stravovanie?
Načrtli ste tému stravovania hráčov v jednom z najznámejších klubov na svete. Aký je rozdiel medzi výživovými poradcami v Barcelone a v Slovane?
V Barcelone sú dvaja odborníci na výživu. Rozdiel je tiež v tom, že pracujú aj s mládežou, čo na Slovensku nie je štandard. Keď sa však dá, idem aj ja urobiť prednášku pre nových hráčov v Akadémii Slovana. Mládež je pre mňa dôležitá, pretože práve v tomto veku sa budujú rôzne návyky. Zlé návyky už dospelého hráča sa menia veľmi ťažko.
Ďalej, samozrejme, v FC Barcelona je viac peňazí, princíp je však rovnaký. Všetci čítame rovnaké vedecké články. Ako aj Barcelona, aj my máme v klube vyčlenenú miestnosť, kde hráči jedia. Raňajky a obed sú v našej réžii, večera je vždy na hráčoch. A tam sú už dôležité tie návyky, o ktorých som hovoril.
Prezradili ste nám, že večeru nechávate na hráčoch. Dávate im aspoň nejaké odporúčania, čo by mali jesť a čo by mali úplne vynechať?
To všetko je obsiahnuté vo vzdelávaní a v mítingoch. Tam im povieme, čo je zdravé jedlo. Väčšinou to aj vedia. Niekedy sú tam však aj chalani, ktorí sú mladí alebo sú z krajiny, kde sa na to až tak nedbá. Večera je dôležitá aj z pohľadu dobrého spánku. Keď je veľmi ťažká alebo neskorá, hráč má problém zaspať, prípadne je jeho spánok prerušovaný. To je nie to, čo chceme. Chceme, aby sa hráči počas spánku regenerovali.
Pri mládeži je dôležitý aj prístup rodičov. Obracajú sa na vás s otázkami a prosbami o rady?
Niekedy sa ma pýtajú, čo by im mali dať na výjazd. Niečo lepšie ako len rožok so šunkou. No vrátim sa k tej Barcelone. Aj mládežníci z Barcelony mávajú len balíčky, kde je pečivo a niečo k nemu. Ani tam sa nedá čarovať. Ani Barcelona nemá toľko peňazí, aby chodil kuchár v autobuse a deťom tam vyváral. Tiež chodia so suchou stravou. Keď sa urobí dobrá bageta s trochou masla, dobrým syrom a šunkou, nie je na tom nič zlé. Dôležité je, aby deti neboli hladné.
Povedzme, že do Slovanu prestúpi nový hráč. Akým spôsobom prebieha jeho prvý kontakt s výživovým poradcom?
Doteraz to bolo vždy tak, že keď prišiel nový hráč, sadol som si s ním na rozhovor. Tímové porady sú skôr informačné. Povie sa na nich, že máme dva nové doplnky, musíte ich brať takto a takto. To prvé stretnutie je však vždy individuálne.
Viete prísť na to, že hráč nedodržiava vami stanovenú výživu? Meriate im množstvo tuku a svalovej hmoty, prípadne ich inak testujete?
Áno, to sa musí robiť, inak by niektorí hráči mali tendenciu to „flákať”. Robí sa im meranie percenta tuku, kontrolujeme hmotnosť. Sú hráči, ktorí majú výsledky dlhodobo vyššie, napríklad majú percento tuku okolo 12 %. Keď si to však udržia a ich výkonnosť je dobrá, neriešime to. Sú ale hráči aj v Slovane, ktorí majú percento tuku 8 % a dlhodobo si ho držia.
Problém však je, keď príde hráč, ktorý má 11 % tuku a o dva mesiace už 14 %. Vtedy vieme, že niečo zanedbal a následne sa pristupuje k intervencii. Opäť sa vrátim k Barcelone. Tam je to jasne nastavené. Hráč A-tímu musí mať pod 12 % tuku, brankár pod 14 %. Keď nemá, tak má veľký problém.
Aké jedlo a pitie nájdeme v kabíne Slovana cez polčasovú prestávku?
Je tam iónový nápoj, čistá voda. Dôležité je, aby tam bolo aj trošku ovocia, hrozno alebo banán. Natrafíme tam aj na rôzne sacharidové gély s kofeínom alebo bez.
Jedia cez polčas ovocie všetci? Alebo sa nájdu aj takí, ktorí nezjedia nič?
Nejedia všetci. Hráč by sa už mal poznať a vedieť, či mu stačí iónový nápoj alebo si dá pár bobúľ hrozna, prípadne gél. Málokto zje celý banán. Skôr si odhryznú dva-tri kúsky. Darmo ja budem hráčovi odporúčať, že potrebuje aspoň polku banánu, keď mu z toho bude zle. Takže je to na ňom.
A čo po zápase?
Prvá forma regenerácie by mala prebehnúť čo najskôr. Preto by mali jesť ešte pred nástupom do autobusu. Ideálne nie neskôr ako hodinu po zápase. Iné je to počas domáceho zápasu, kde majú ľahkú pozápasovú večeru. Nejaké cestoviny, ryža s kuracím mäsom. Keď sme vonku, rieši sa to rôzne. Skúšali sme toho mnoho. Studené šaláty, ktoré nám pripravili na hoteli. Skúšali sme aj dovozy cestovín. Snažíme sa nejesť nezdravo, väčšinou sú to ľahké jedlá.
Predstavte si situáciu, že za vami príde športovec a povie vám, že chce byť vegán. Čo mu poviete? Aké sú hlavné veci, ktoré by mal vedieť a na ktoré by si mal dávať pozor?
Byť vegánom je náročné na vedomosti daného človeka, hlavne ak intenzívne športuje. Musí si zabezpečiť dostatok bielkovín, aby dokázal regenerovať. Vieme, že rastlinné bielkoviny sú z pohľadu človeka o niečo menej optimálne než tie živočíšne. Na druhej strane sa to dá vyvážiť rôznymi kombináciami. Problém však je, že nielen športovci, ale aj bežní ľudia si často prečítajú len „reklamný pútač”, že ide o vegánsky produkt. Ten však môže byť z druhotriednych surovín. Ich vegánstvo preto často skĺzne k nezdravému stravovaniu a v podstate si kupujú vegánske polotovary. To je problém, pretože zrazu zjedia viac „junkfoodu” ako keby jedli mäso.
Ďalším problémom je, že veľa z týchto ľudí sa stravuje v reštauráciách. Ak to nie je vyslovene vegánska reštaurácia, je takmer nemožné vegánstvo dodržiavať. Vždy sa v jedle objaví aspoň maslo. Ak chcú byť striktní vegáni, sú často odkázaní na vlastné varenie. Na to však nemajú čas a siahajú po už spomínaných polotovaroch.
Je vegánstvo pre športovca škodlivé?
Z vedeckého pohľadu nebolo dokázané, že by bolo vegánstvo škodlivé. Sú známi športovci, ktorí sú vegáni. Napríklad Novak Djokovič či Zdeno Chára sa tiež prezentovali niečím takým. Je však otázne, či sú striktní vegáni, alebo si raz za čas dajú ryby a vajíčko. To je už niečo úplne iné.
Druhá vec je, že človek ako Zdeno Chára dokonale pozná svoje telo. Vie, ako má trénovať a uvedomuje si, že hrá na pozícii, ktorá nie je herne taká náročná, ako napríklad hra na krídle. U neho to preto môže byť v poriadku. Telo 17-ročného chlapca by to vo veľkej záťaži nemuselo dobre tolerovať.
Z toho mi vyplýva, že športovec môže byť vegán, ale nie každý...
Sú dve skupiny ľudí. Jedna toleruje rastlinnú stravu a stačí im. U druhej skupiny však môže dochádzať k strate svalovej hmotnosti. V tomto si nie sme rovnocenní. Môžu za tým byť nejaké genetické danosti. Niekoho telo veľmi dobre toleruje vegánstvo a niekto s tým má problém.
Vyplýva z toho, že by bolo lepšie nebyť striktný vegán. Skôr sa snažiť obmedzovať mäso, avšak raz za čas si dať možno ryby, vajíčka a snažiť sa skôr o vegetariánstvo. To je u športovcov naozaj bez problémov zvládnuteľné, i keď som mal klienta – futbalistu, ktorý mal problémy aj s tým, že bol vegetarián. Bol napríklad pomalší v behoch. Skúšali sme to vyriešiť suplementáciou, no nejako to nefungovalo. Keď sa však vrátil k občasnej konzumácii mäsa, zrazu mal pocit, že sa výkonnostne posunul ďalej.
Keď sme už pri vegetariánstve a vegánstve – vegetariánsku stravu odporúčajú niektoré pediatrické spoločnosti aj ako výživu vhodnú pre deti. Vegánstvo však nie.
Vie vegetarián naberať svalovú hmotu a „priberať” správnym spôsobom?
Musí vedieť kombinovať rastlinné zdroje. Keďže má dovolené syry a vajíčka, nie je to problém. Môže použiť aj suplementáciu srvátkovým proteínom. S naberaním hmoty či regeneráciou preto nie je problém.
Prejdime k výživovým doplnkom. Aká forma prijímania suplementov je podľa vás správna? Mal by výživové doplnky brať len profesionálny športovec alebo aj človek, ktorý sa venuje športu rekreačne?
Samozrejme, viac výživových doplnkov jedia profesionáli. Ak sa však bavíme, či ich vôbec potrebujú, predstavil by som azda najnovšiu teóriu v tejto oblasti. Harvardská škola verejného zdravia odporúča novú výživovú pyramídu. Na najširšej spodnej vetve, kde boli kedysi sacharidy, je teraz pohyb, zdravé sacharidy, tuky a vitamín D. Keď sme v rozpätí novembra až marca brali futbalistom krv, väčšina z nich nemala dostatok vitamínu D. Je to preto, lebo nemáme slnko a nejeme každý deň treščiu pečeň a ryby. Pre mňa je teda štandardom aspoň kontrolovaná suplementácia vitamínu D od jesene do jari.
Kde majú hľadať informácie o správnej výžive mladé talenty, napríklad členovia nášho Juniorského olympijského tímu? Majú si nájsť výživového poradcu, alebo majú tlačiť na zväzy či kluby, aby im zabezpečili prednášky? Zrejme nie je bezpečné odkázať ich na informácie z internetových zdrojov, ktoré sú často veľmi protirečivé a nejasné...
Zadefinovali ste to dobre. V prvom rade by sa o nich mal postarať buď klub, alebo zväz či federácia. Mali by im dať v tomto smere nejaké vzdelanie a dať možnosť aspoň raz sa stretnúť s výživovým poradcom a mať minimálne hodinovú prednášku o tom, ako sa stravuje počas tréningu, pred zápasom či pri súťažnom zaťažení.
Samozrejme, ideálne je, keď sa o túto problematiku športovec zaujíma aj sám od seba. Mal by si dať vypracovať aj diagnostiku a odporúčania k výžive. Nie je to až tak finančne náročné. Každému by som odporúčal, aby sa aspoň raz s výživovým poradcom stretol. Inak sa v tom bude veľmi ťažko orientovať. Informačný chaos je v tejto problematike obrovský.
Milan Sedliak bude súčasťou aj online športovej konferencie SPORT (R)EVOLUTION! Spolu s poprednými slovenskými lekármi ho uvidíte v diskusii Silnejší pre život.
