Vodnopólový klub XBS Water Polo Šamorín sa vlani umiestil medzi kolektívmi v rámci projektu Ukáž sa! medzi najlepšími. Získané peniaze využil na prenájom bazéna, sústredenia či turnaje v zahraničí, ktoré obohacujú hráčov v ďalšej kariére. Radi by zo svojich zverencov vychovali sebavedomých ľudí a o niekoľko rokov aj reprezentantov. Viac nám o činnosti šamorínskych vodných pólistov porozprával ich tréner Michal Kratochvíl.

Vodnopólový klub XBS Water Polo Šamorín vznikol v roku 2015 ako súčasť plaveckého oddielu, od roku 2018 pôsobí samostatne. V tom istom roku skončil v kategórii mladších žiakov na 10. mieste v rámci majstrovstiev Slovenska, vlani už dokázal získať titul. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od iných tímov nosia jeho hráči oranžové a čierne čiapky. Jeho motto je – „Keď nevládzeš, pridaj!“

Kedy vznikol váš klub a ako prebieha jeho vývoj?

Vznikli sme v septembri roku 2015, keď sa otváral X-Bionic Sphere v Šamoríne. Najskôr sme boli súčasť plaveckého klubu, následne sme sa v roku 2018 osamostatnili. Postupom času sme naberali deti, či už v rámci plaveckej prípravky, alebo samostatne. Rozširovali sme členskú základňu.

Koľko členov momentálne máte?

Aktuálne máme 50 členov. Keď začne v septembri súťaž, obsadíme v rámci majstrovstiev Slovenska tri kategórie. Budú to mladší, starší žiaci a kadeti. Do úvahy prichádzajú aj najmladší. To znamená, že členská základňa je dostatočne široká na to, aby sme dokázali vytvoriť priestor pre viaceré kategórie.

Pozrime sa na prípravu. Ako vyzerajú tréningy v normálnom režime?

V normálnom režime sú tréningy štyrikrát do týždňa – v utorok až piatok. V pondelok je síce tréning, ale deti si sami určujú, čomu sa chcú v rámci neho venovať. Chceme, aby v detskom veku stále prevládala hravosť nad povinnosťou. V prípade dohody bývajú pred školským vyučovaním aj čisto plavecké tréningy. Takto vyzerá bežný režim od septembra do júna.

Akým spôsobom ste fungovali počas koronakrízy?

Bazény neboli prístupné. Mali sme chvíľkovú pauzu, aby sme sa prispôsobili danej situácii. Následne sme nabehli na režim online tréningov. Išlo o prípravu na suchu. Tréneri sa striedali. Keď sa opatrenia trochu uvoľnili, stretávali sme sa na lúke. Následne sme sa presunuli na suché tréningy v rezorte. Keď to už bolo možné, presunuli sme sa do vody. Ani jedno dieťa v súvislosti s pandémiou koronavírusu s vodným pólom neskončilo.

Prebieha teraz príprava už klasickým spôsobom?

Bežne by sme počas leta netrénovali. Začínali by sme síce v auguste, no tento rok sme mali pauzu od marca do mája. Jeden deň hrávame futbal, prípadne sa venujeme príprave mimo bazéna.

Za relatívne krátke obdobie máte na konte viacero úspechov. Ktorý si vážite najviac?

Pre nás je v prvom rade pozitívne, že nám pribúdajú členovia. Tešíme sa zo záujmu detí a rodičov. Dôverujú nám a my sa snažíme ich dôveru oplácať. Veľmi nás napríklad potešilo, že v jednej sezóne sme skončili na desiatom mieste a následne sme aj napriek nie práve najlepším podmienkam získali titul. Museli sme si v tom čase totiž deliť bazén s plavcami, teraz sa to už zlepšilo. Vďaka kontaktom našich trénerov chodíme na sústredenia alebo na turnaje do Srbska či Chorvátska. Za to sme vďační a chceme v tom pokračovať.

V rámci projektu Ukáž sa! ste sa dostali do elitnej spoločnosti najlepších klubov. V čom vám pomohli finančné prostriedky, prípadne medializácia?

Keďže ide o celoslovenský projekt, podarilo sa nám výrazne medializovať nielen náš klub, ale aj celkovo vodné pólo. Finančné prostriedky sme využili na prenájom bazéna, ktorý musíme hradiť z vlastných prostriedkov. Ďalšia časť išla na účasti na turnajoch či sústredeniach, ktoré som spomínal. Prostriedky sme využili zmysluplne. Stálo to za tú energiu, ktorú sme vynaložili.

Rozprávali sme sa o vynikajúcich výsledkoch, ktoré ste dosiahli doposiaľ. Čo však plánujete v budúcnosti? Aké sú vaše ciele?

Radi by sme dosiahli, aby sa naša členská základňa rozširovala. Okolie je športový región, v ktorom žijú aj ľudia maďarskej národnosti. Môžeme vidieť silnú šermiarsku, zápasnícku či kanoistickú školu. Ide o boj medzi športami v pozitívnom slova zmysle. Nachádzajú sa tu kluby, ktoré majú väčšiu históriu alebo zázemie. My by sme sa radi medzi tieto kluby dostali prístupom k mládeži, aby sa nám jednoduchšie budovalo zázemie. Radi by sme vybudovali prvé mužstvo. To by bol pre nás veľký úspech.

Máte aj ďalšiu víziu?

Spoločne s rodičmi sme sa rozprávali o tom, aby sa hráči, ktorí tu vyrastajú, dostali do zahraničných klubov a prípadne vyštudovali školu v zahraničí. Aj kolegovia, ktorým sa to podarilo, to berú ako veľkú devízu v profesionálnom živote. Klub platí školné a náklady na život, vďaka čomu to majú rodičia jednoduchšie. Takto sa dá vyštudovať škola v USA alebo vo Francúzsku. Chceme, aby z hráčov vyrástli sebavedomí ľudia. Keď v časovom horizonte 8-9 rokov vychováme reprezentanta, budeme len radi.

V tínedžerskom veku môžeme badať v niektorých športových odvetviach značný odliv športovcov do iných sfér. Je to viditeľné aj vo vašom športe?

Áno, niekedy je to z objektívnych dôvodov – škola, lepšie podmienky či iné záujmy. Práve týmto deťom sa snažíme poskytnúť také podmienky, aby sa im neodchádzalo tak ľahko. Chceme ich preniesť cez toto obdobie a ukázať cestu, že sa dá napríklad aj zo školy z Bratislavy dochádzať na tréningy v relatívne krátkom čase. Hlavný cieľ je, aby klub každoročne prinášal objem detí, ktoré budú navyšovať členskú základňu.

Už sme do tejto témy trochu nazreli. Vidíte budúcnosť slovenského vodného póla vo svetlých farbách?

Je to na „vážkach“. Z môjho pohľadu má vodné pólo na Slovensku zlaté časy za sebou. Najsilnejšia generácia od roku 2000 do roku 2004 ešte zachytila časy komunizmu, keď bol šport vnímaný inak. Príprava sa realizovala centralizovane a niekam viedla. Následne sa nastavil systém, ktorý v podstate priniesol evidentný úpadok. Nehovorme si, že to tak nie je.

Čo by ste odporučili deťom, ktoré by chceli začať s vodným pólom?

Nebáť sa ísť do toho, aj keď možno ešte nevedia plávať. Náš i iné kluby začínajú s prípravkou a naučia ich to. Prípravu realizujeme viac hravou formou. Rodičia nemusia mať obavy, že by to ich dieťa nezvládlo. Vieme, že telovýchovná stránka na školách nie je úplne ideálna. Chceme suplovať aj plaveckú výchovu. Zároveň by sme si radi vybudovali hlbší vzťah s deťmi. Veríme, že sa nám to vráti v podobe vodných pólistov, plavcov či synchronizovaných plavkýň.