Z časopisu OLYMPIC.sk predstavujeme slovenské tromfy v Tokiu: ERIKA VARGU čaká štvrtá olympijská účasť, prvý raz vo dvoch disciplínach
V 45 rokoch je ERIK VARGA najstarší slovenský športovec v absolútnej svetovej špičke. Zo sedmičky našich streleckých olympionikov v Tokiu sa spolu s Dankou Bartekovou pod piatimi kruhmi predstaví už po štvrtý raz. Bol majstrom sveta aj Európy medzi seniormi i juniormi. V zbierke mu chýba už iba jediná medaila – tá olympijská.
V našom časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021, ktorý vyjde v prvej júlovej dekáde, Erika Vargu predstavil Pavol Kubiš.
ERIK VARGA
Nar. 9. júna 1976 v Šali
Člen Športového centra polície Bratislava
Tréner: Branislav Slamka
Najväčšie úspechy: v trape 1. na MS 2014 a 2015, 1. na ME 2011, celkový víťaz Svetového pohára 2013, 1. v pretekoch SP 2007 a 2013, v tímovom mixe s Rehák Štefečekovou 1. na MS 2018 i v pretekoch SP v Siggiewi a v Čchangwone 2018
Na OH v Pekingu 2008 9. (117), v Londýne 2012 12. (121) a v Riu de Janeiro 21. (114).
BROKOVNICU DOSTAL DO VIENKA
U Vargovcov sa láska k streľbe dedí. Venoval sa jej už jeho nebohý dedo. Erikov otec Vojtech Varga mladší reprezentoval na majstrovstvách sveta 1993 už samostatné Slovensko, v Barcelone skončil piaty. Do svetovej puškárskej špičky svojho času patrila aj jeho manželka Patrícia, za slobodna Compelová. „Mňa do nej zasvätil otec. Už ako chlapec som s ním a s dedkom chodieval na preteky, bolo to ešte na okresnej úrovni,“ spomínal.
Spočiatku mu otec dovolil vystreliť si iba zo vzduchovky. Keď mal desať rokov, tak mu na tréningu doprial vyskúšať si zopár výstrelov z brokovnice. Bol to preňho veľký zážitok. Prvé dedinské súťaže na desať terčov absolvoval ako jedenásťročný. Prvé vážnejšie preteky zažil ako trinásťročný na Grand Prix Trnava. Premiérovú medailu z vrcholného podujatia si priviezol v roku 1992 z Istanbulu. Ešte v tíme Česko-Slovenska vyhral spolu s Jiřím Bílekom a Davidom Kosteleckým (českým olympijským víťazom z Pekingu 2008 a manželom Lenky Bartekovej) zlato v súťaži družstiev. V roku 1994 sa v talianskom Fagnane stal juniorským majstrom sveta, v ďalšom roku ovládol aj európsky šampionát vo fínskom Lahti.
ZAPÍSAL SA DO HISTÓRIE
Prvý seniorský titul majstra sveta získal v španielskej Granade 2014 – presne dvadsať rokov po tom juniorskom. Až tento úspech bolo preňho to pravé orechové. „Čas je v tomto prípade relatívny. Niekto čaká na titul majstra sveta celý život, niekto ho dosiahne raz, iný viackrát. Aj strelec potrebuje dozrieť. Všetko je tak, ako má byť. Bolo to pre mňa obdobie plné učenia, skúšok, prekonávania prekážok, pochopenia, náročné nielen zo športovej stránky,“ komentoval toto „čakanie“.
V trape, ktorý považujú za kráľovskú brokársku disciplínu, v roku 2015 obhájil titul majstra sveta v jej mekke v talianskom Lonate. Okrem neho to v histórii od roku 1929 dokázali iba šiesti trapisti. Po tom, ako v Pekingu 2008 zažil olympijskú premiéru a s výslednou deviatou priečkou i so svojou prácou bol celkom spokojný, mal v Londýne 2012 paradoxne napriek lepšiemu výsledku horšie umiestenie.
Skúsenosti z dvoch olympiád mienil zúročiť v Riu, ale tam obstál najhoršie. Z 33 trapistov v súboji najlepších z najlepších na minimálne postup do šesťčlenného finále mohli pomýšľať i tridsiati. Po prvej časti súťaže ešte tlela nádej, na druhý deň však z jedenástej priečky klesol na konečnú dvadsiatu prvú. Pred poslednou položkou figuroval ešte na desiatom mieste. „Aby ste v trape mohli pomýšľať na úspech, musíte byť v stopercentnej pohode, absolútne skoncentrovaný a technicky perfektný. Toto všetko si musíte udržať dva dni,“ vravel po olympijskej súťaži v Riu.
DLHÁ PAUZA PO ÚRAZE
O strelcoch sa hovorí, že dozrievajú ako víno. Odklad OH 2020 v Tokiu o rok spôsobil, že Varga pocestuje na svoju štvrtú olympiádu ako 45-ročný. Z mimoriadneho päťročného
olympijského cyklu mu však okrem korony viac ako rok odkrojilo aj vážne zranenie ramena. Zopár mesiacov po Riu sa totiž kondičné sústredenie v Taliansku deň pred Silvestrom 2016 preňho skončilo fatálne. Pred hotelom sa pošmykol na chodníku a ako padal na zem, reflexívne si predpažil ruku, aby si chránil tvár a zuby. „Na pravé rameno som si tým vyrobil takú páku, že som si pri páde zlomil lopatku i ramenné puzdro, praskol mi kĺb a odtrhol mi chrupavku. V miestnej nemocnici sa ma lekári pýtali, či ma vyhodili z vlaku,“ opísal nepríjemné chvíle, ktoré poznačili aj jeho kariéru.
Chvíľu sa aj bál, že so streľbou je koniec. Mal hlavu v smútku. Po vážnom úraze a operácii, počas ktorej mu rameno spevnili titánovými skrutkami a skobami, sa na medzinárodnú scénu vrátil po vyše šestnástich mesiacoch. Vo veľkom štýle, vo februári 2018 vyhral prestížne preteky v katarskej Dauhe. Po štvrtom mieste na ME v rakúskom Leobersdorfe bol Erik Varga začiatkom septembra 2018 definitívne späť. Na svetovom šampionáte v juhokórejskom Čchangwone člen ŠCP Bratislava získal pre Slovensko vôbec prvú miestenku do Tokia. Vo finále dlho viedol, ale nakoniec sa musel uskromniť s druhou priečkou. Tá však mala preňho po takmer dvojročných strastiach cenu zlata.
PREMIÉRA TÍMOVÉHO MIXU
Zostaňme ešte v Čchangwone. Na tomto pre našu streľbu veľmi prajnom šampionáte sa hneď na prvý možný pokus „narodili“ až štyri olympijské miestenky pre trap. Erik spolu so Zuzanou Rehák Štefečekovou vyhrali súťaž v novej olympijskej disciplíne – v tímovom mix. A keďže jeho reprezentačná kolegyňa pridala aj individuálne zlato, pre Slovensko spolu vybojovali hneď štyri miestenky. Kvarteto želiezok v ohni v trape na olympijských hrách Slovensko ešte nikdy nemalo.
Pre Erika to bude znamenať štvrtý pokus o prekročenie finálovej brány na OH. Rovnako ako v Riu bude po jeho boku strieľať Marián Kovačócy, majster sveta v trape ešte z roku 2009. Rehák Štefečekovú čaká tretí a Janu Špotákovú premiérový olympijský štart.
Na júnových majstrovstvách Európy v chorvátskom Osijeku obsadil Erik Varga deviatu priečku. Výkonom 120 terčov mu na finále, v ktorom Kovačócy s kvalifikačným výkonom 120 terčov nakoniec skončil šiesty, chýbal jediný bodík. V tímovom mixe Varga s Rehák Štefečekovou prehrali v boji o bronz so Španielskom, Kovačócy so Špotákovou obsadili deviate miesto. Obaja muži si to vynahradili v tímovej súťaži, v ktorej spolu s Adriánom Drobným vo finále nedali šancu Talianom. Aj to sú signály, že v Tokiu treba s našimi strelcami v trape vážne rátať.
