Z časopisu OLYMPIC.sk predstavujeme slovenské tromfy v Tokiu: JAKUB GRIGAR by z vody rád odchádzal s úsmevom
Keď si JAKUB GRIGAR v júli 2019 pripísal na domácej vode v Liptovskom Mikuláši chýbajúci titul majstra Európy do 23 rokov, žiaril spokojnosťou. Keď si v septembri toho istého roku na svetovom šampionáte v španielskom La Seu d'Urgell vypádloval miestenku na olympijské hry do Tokia, ako jediný zo slovenských slalomárov priamo na meno, spadol mu obrovský kameň zo srdca.
V našom časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021, ktorý vyjde v prvej júlovej dekáde, Jakuba Grigara predstavila Lucia Antolová.
● Nar. 27. apríla 1997 v Liptovskom Mikuláši
● Člen Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a KTK Liptovský Mikuláš
● Tréner: Stanislav Gejdoš
● Najväčšie úspechy: z MS má jednu striebornú medailu v 3xK1 z londýnskeho Lee Valley 2015, v pretekoch Svetového pohára v K1 vyhral v júni 2021 v Markleebergu a raz bol druhý
● Na OH 2016 v Riu de Janeiro skončil v K1 piaty, na MS 2019 bol desiaty. V K1 majster sveta i Európy v kategóriách juniorov aj do 23 rokov, strieborný na OH mládeže 2014.
S NOVÝM TRÉNEROM POLDRUHA ROKA HĽADALI SPRÁVNU CESTU
V roku 2019 Jakub Grigar v priebehu sezóny zmenil trénera. Od Tomáša Mráza, ktorý ho viedol na OH v Riu de Janeiro, mladík z Liptova prešiel k Stanislavovi Gejdošovi.
„Pred olympijskou kvalifikáciou som spravil takú zvláštnu vec, že som mesiac pred prvými nominačnými pretekmi vymenil trénera. So Stanislavom Gejdošom sme potrebovali sme nejaký čas na to, aby sme sa spolu naučili fungovať, aj aby sme zistili, čo ten výkon potrebuje a na ktorých veciach máme pracovať. V podstate sme šli metódou pokus-omyl, keď sme minulý rok celý odmakali a zistili sme, že to nebolo na nič platné. Dreli sme až priveľmi a skončil som pretrénovaný. Môžem však povedať, že po roku a pol sme našli cestu, ktorá môj výkon výrazne zlepšila a ja sa cítim oveľa lepšie. Na vode, aj čo sa techniky týka, to bola pre mňa veľká výhoda,“ hovorí Grigar.
ROK NAVYŠE NA PRÍPRAVU POVAŽUJE ZA VÝHODU
Keď padlo rozhodnutie, že OH v Tokiu preložia z roka 2020 až na ten nasledujúci, na rozdiel od mnohých iných športovcov to Grigarovi padlo vhod. Veď istotu olympijskej miestenky na meno mal ako jediný z našich vodných slalomárov už od októbra 2019. Ukázalo sa, že neplánovane to napokon bolo až viac než poldruha roka pred ostatnými z nášho tokijského kvarteta na divokej vode...
Skoré vybojovanie miestenky znamenalo, že s trénerom mohli celú prípravu naplánovať podľa svojho gusta a nemuseli sa sústreďovať na kvalifikačné súťaže. Vlaňajší marcový verdikt o preložení OH nemal na nich teda negatívny vplyv. „Od začiatku som rok navyše považoval za výhodu, ktorú pevne verím, že zužitkujem,“ vraví Grigar.
NAMIESTO AUSTRÁLIE NA RÉUNION
Príprava našich vodných slalomárov sa po dlhých rokoch nemohla uskutočniť v tradičnej „zimnej“ destinácii našich vodákov – v austrálskom Penrithe. „Pre uzavretie krajiny z dôvodu koronavírusu sme hľadali alternatívy a na ostrove Réunion sme našli ideálne podmienky. Krásna krajina, prívetivá klíma, výborné tréningové zázemie,“ spomína na prvé tohtoročné sústredenie na vode Grigar.
Keďže sa oba slovenské kanály – v bratislavskom Čunove aj v Liptovskom Mikuláši – dočkali po dlhých rokoch nevyhnutnej rekonštrukcie, vodáci následne hľadali tréningové alternatívy v rôznych kútoch Európy. Vyvrcholením bol európsky šampionát v talianskej Ivrei. Tam Grigarovi ušlo finále po spornom pridelení 50-sekundovej penalizácie v semifinále.
„Pochopiteľne, že to mrzelo. Veľmi som sa tešil, že som nemusel ako ďalší členovia tímu bojovať o menovitú účasť na OH. A možno o to viac som si chcel vyjazdiť dobrý výsledok. Žiaľ, nevyšlo mi to. Ale mám o to väčšiu motiváciu ukázať sa v ďalšej časti sezóny,“ konštatoval.
POTREBOVAL BYŤ VIAC DOMA NA LIPTOVE
Koncom mája sa slalomári dočkali aj vytúžených pretekov doma, v Areáli vodných športov Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši. „V tom čase sme mali za sebou prvý intenzívny týždeň, kde sme využili, že sme boli doma a chceli sme poriadne zamakať. Na tele som to poriadne cítil.“
Aj preto nastolili s trénerom Stanislavom Gejdošom logistický plán zahrňujúci nielen intenzívne tréningy, ale aj pobyt na Liptove. „Od februára, keď sme prvý raz išli na sústredenie, som bol doma veľmi málo. Vždy to bolo len na krátky čas. Bolo to hektické, aby si človek vybavil všetky veci, ktoré potreboval. Preto som poprosil trénera, aby sme vynechali aj čunovské nominačné preteky, aby som na tri týždne zostal doma a venoval sa len tréningu. Chcel som si vytvoriť rutinu a navodiť pohodičku.“
V tréningovej skupine s Alexandrom Slafkovským zažil aj menej veselé chvíle, keďže nášmu top singlistovi popri Matejovi Beňušovi a Michalovi Martikánovi (opätovne) nevyšla kvalifikácia na olympijské hry. „Bolo to smutné, človek vždy drží parťákovi palce,“ hovorí.
Času na rozjímanie a melanchóliu však bolo minimum. „Sašo potreboval nejaký čas, aby sa z toho spamätal, ale my sme nemohli zaháľať ani chvíľu.“
JE MU JEDNO, KOĽKO ĽUDÍ BUDE V TOKIU POVZBUDZOVAŤ
Keďže najlepší tréning sú preteky, v júni absolvoval Grigar preteky Svetového pohára v Prahe aj v Markkleebergu. Na tom druhom mieste si nedávno pripísal svoj premiérový triumf v pretekoch tohto rangu, ktorý ho veľmi dobre naladil.
Spoločne s ďalšími členmi našej vodnoslalomárskej olympijskej výpravy odletí do Tokia 6. júla. S divokou vodou slalomárskeho centra Kasai sa naši pretekári budú môcť dôverne zoznamovať až krátko pred OH. V minulosti na olympijských tratiach mohli absolvovať niekoľko prípravných kempov, teraz to však pandémia znemožnila.
„Dlho sme len sledovali, kedy sa nám nakoniec podarí odletieť, aby sme strávili čo najviac času na vode. To sa podarilo. Máme možnosť prísť takmer dva týždne skôr, čo je pre nás obrovská výhoda, keďže sme tam doteraz veľa nenajazdili. Sme za to vďační. Čo už bude tam, uvidíme priamo na mieste.“
Mnohokrát skloňované reštrikcie a obmedzenia na OH Grigara vôbec netrápia. „Určite tam nebude taký humbug, ako sme zažili v Riu. Ale koniec koncov to nemá byť pre športovca o tom virvare, ale má sa sústrediť iba na výkony. Presne tak to beriem. Trávil som takmer dva roky veľmi intenzívnym tréningom, veľmi rád by som podal výkony, na ktoré by som mohol byť hrdý. A to, či tam bude povzbudzovať päťsto alebo päťtisíc ľudí, je v podstate jedno.“
MEDAILOVÉ AMBÍCIE? RÁD BY ODCHÁDZAL S ÚSMEVOM
Medailové ambície 24-ročný kajakár netají, ale zároveň o nich nahlas nehovorí. „Poviem to tak. S piatym miestom z poslednej olympiády som nebol až taký spokojný. V závere trate som spravil chyby, ktoré tam nemuseli byť. Mal som naviac, preto by som to veľmi rád napravil. Slalom sa odvtedy posunul, svetová špička išla dopredu, výkon musí byť dokonalý. Ak ukážem jazdu, s ktorou budem spokojný, tak by to mohlo vydať na nejaké lepšie umiestenie. Cítim sa veľmi dobre. Preto verím, že kvalitnú prípravi zvládnem pretaviť do úsmevu – svojho aj slovenských fanúšikov. Rád by som z vody odchádzal s úsmevom...“ zaobaľuje svoje tokijské medailové ambície Jakub Grigar.
Pripomeňme, že na predošlých hrách v Riu de Janeiro, hoci mal len 19 rokov, siahal na cenný kov. Po víťazstve v semifinále bol na druhom medzičase finálovej jazdy na vedúcej pozícii. Na neskoršieho víťaza Clarka z Veľkej Británie mal náskok 87 stotín sekundy. Dve malé chyby v samom závere ho však odsunuli „až“ na piatu priečku. Boli to tesné preteky. Na Clarka stratil len 90 stotín, od bronzového Čecha Prskavca ho delilo iba 44 stotín...
