Z parketu sa pretancovala až k behu na dlhé trate: Atlétka Klepková sa chce neustále zlepšovať
Eliška Klepková sa začala venovať behu vďaka otcovi. Spočiatku vnímala tento šport len ako doplnkovú aktivitu k tancu. Tanec ju držal dlhých 11 rokov, no napokon predsa len zvíťazila kráľovná športu.
Eliška si zamilovala stredné a dlhé trate, najradšej behá 3 000 a 5 000 m. „Na atletike mám najradšej pocit voľnosti počas behu a to, že sa môžem neustále zlepšovať. Trénujem šesťkrát týždenne, neviem si predstaviť môj život bez behu,“ hovorí bývalá tanečníčka.
Myslím si, že Ukáž sa! je skvelou príležitosťou pre mladých športovcov. Projekt bol pre mňa veľkou motiváciou a zároveň posunul moju prípravu na vyššiu úroveň. Aj naďalej by sme mali podporovať mladých športovcov a motivovať ich k dosiahnutiu svojich cieľov. – Eliška Klepková o projekte Nadácie SOŠV Ukáž sa!
Pri behu je ako stroj
„Vďaka tancu mám určite väčšiu flexibiltu a rozsah pohybu, čo nie je pri žiadnom športe na škodu. Dobre vnímam aj rytmus, za čo sú tiež zrejme zodpovedné roky tanca. Pri behu väčšinou behám ako stroj, nastavím sa na nejaké tempo a nohy ho držia,“ dodáva mladá športovkyňa, ktorá by sa tento rok chcela dostať na európsky juniorský šampionát v krose. V budúcnosti by chcela reprezentovať Slovensko na vrcholových podujatiach, ale aj vyskúšať štafetový ultrabeh spolu s otcom.
Cieľavedome trénuje podľa tréningového plánu, dbá na regeneráciu, preto nezabúda na strečing a foam rolling. Snaží sa plnohodnotne stravovať, aby mala dostatok síl a živín. „Strava je veľkou súčasťou dobrého výkonu. Počúvam svoje telo,“ vysvetľuje Eliška.
Neustále zaplnený program jej nevadí
Školu sa jej podľa vlastných slov darí zvládať dobre. „Chce to síce dobrú organizáciu času ale patrím medzi ľudí, ktorí musia stále niečo robiť, preto mi nevadí, že mám neustále plný program,“ odpovedá športovkyňa, pre ktorú sú najväčšou inšpiráciou pri športe všetci tí, ktorí bojovali so zraneniami a napriek tomu to nevzdali a napredujú ďalej.
Kritické hlasy často hovoria o tom, že mladá generácia detí už nešportuje tak ako kedysi. Čo si o tom myslí finalistka projektu Ukáž sa? „Čoraz menej ľudí v mojom veku sa venuje nejakému športu. Veľa mladých ľudí v určitom veku skončí so športom, čo je veľká škoda. No nesúhlasím, že sme najlenivejšia generácia. V každej vekovej skupine sa nájdu leniví aj aktívni. Ako bežkyňa mám v mojom okolí prirodzene samých bežcov a som rada, že môžem byť súčasťou takej skvelej komunity,“ vraví minuloročná juniorská halová majsterka SR v behu na 3 000 m.
Sociálne siete ako skvelá možnosť zviditeľniť šport aj získať podporu
V 5. ročníku grantového projektu Nadácie SOŠV mali súťažiaci za úlohu propagovať seba a svoj šport na sociálnych sieťach. Tie sú dnes dôležitým spoločníkom na ceste mladého, ale aj skúseného športovca. Pomáhajú udržiavať kontakt s fanúšikmi a vďaka nim si môžu zabezpečiť aj extra financie cez rôzne spolupráce s firmami a značkami. „Doposiaľ som sociálne siete nepoužívala veľmi aktívne, až projekt Ukáž sa! ma "donútil" začať pridávať príspevky. Myslím si, že sociálne siete sú skvelou možnosťou, ako zviditeľniť šport a zároveň získať podporu. Najprv som sa hanbila pridávať príspevky, mala som pochybnosti, ako budú reagovať moji známi. No ich dobrá odozva ma motivovala pridávať ich aj naďalej,“ spomína na svoje pôsobenie v Ukáž sa! Klepková.
Grant použila na nové bežecké vybavenie
Víťazov Ukáž sa! určovala verejnosť v internetovom hlasovaní na základe sympatií i uverejnených videí, ktoré pripravil tím SOŠV. Eliška získala 814 hlasov a finančný grant vo výške 1 000 eur. „Finančný grant z Ukáž sa som použila na zabezpečenie regenerácie a na nové bežecké vybavenie,“ dodáva bežkyňa.
Ukáž sa! je tu po roku opäť. Do šiesteho ročníka grantového programu sa môžu do 4. júla prihlásiť prostredníctvom tohto formulára športovci od 13 do 18 rokov i mládežnícke športové tímy. „Mladým športovcom odkazujem, aby do toho jednoznačne išli! Nie je nad čím uvažovať, stačí len ukázať, ako veľmi si zapálený pre svoj šport a že to s ním myslíš vážne,“ odkazuje Miroslava Hocková.
