Šport nie je len o profesionáloch, ktorí dennodenne trénujú, prekonávajú rekordy a stoja na stupňoch víťazov. Šport je aj o bežných ľuďoch, ktorí športujú kvôli fyzickému a psychickému zdraviu. Chcú sa dostať do formy, byť zdraví a pripravení na každú prekážku, ktorú im život postaví do cesty. Na našom webe vám budeme prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí nešportujú kvôli víťazstvám, ale pre radosť zo samotného pohybu.

Náš úvodný rozhovor je s Monikou Florekovou, ktorú uchvátila cyklistika. Monika pracuje v oblasti marketingu a cyklopotulky vníma nielen ako dobrú fyzickú aktivitu, ale predovšetkým ako mentálny relax.

V rozhovore sa dočítate:

• Ako sa Monikine cesty do práce na bicykli zmenili na výlety po Európe?

• Čo sa jej prihodilo na cyklotúre Graz – Bratislava?

• Prečo je podľa nej cyklistika spoločenský šport?

• Čo by odkázala ľudom, ktorí chcú začať športovať?

Čo vás baví na cyklistike? Prečo sa jej venujete?

Na cyklistike ma baví, že je to vo svojej podstate spoločenský šport, pri ktorom si s ľuďmi pokecáte a odhalia vám aj kúsok zo svojho súkromia. Dozviete sa ich dôvody, prečo sa tomuto športu venujú a práve ich dôvody vás často motivujú k tomu, aby ste sa zapreli a vyšli von aj napriek tomu, že sa vám nechce. Pre mňa je takto motivujúci Janči, ktorému v mladom veku diagnostikovali Parkinsonovu chorobu a bicyklovanie je pohyb, ktorý mu pomáha. 

Ako ste sa dostali k cyklistike? 

Pred pár rokmi som si kúpila mestský 20-kilový bicykel. Bol veľký, vpredu mal kovovú konštrukciu podľa švédskeho vzoru debničiek na pivo a bol super. Pôvodne som ho chcela na dochádzanie do práce, ale začala som na ňom jazdiť aj do Rakúska a zrazu bol z neho plnohodnotný bicykel. Jeho váha však bola neskutočná a začala som uvažovať, že si kúpim nový. Niekedy v tej dobe ma kamaráti prehovorili a aj prihlásili na charitatívnu cyklo-akciu, na ktorej sa počas troch dní išlo z Viedne do Budapešti. Bolo rozhodnuté. Aby som túto výzvu zvládla, musela som si zaobstarať cestný bicykel. V živote som nejazdila na bicykli s baranmi (cestnými riadidlami) a o to väčší stres to pre mňa predstavovalo.

Našťastie to dobre dopadlo, cestná cyklistika sa mi zapáčila a tento rok som svoju „červenú raketku“ vymenila za ľahší model. Síce sa mi na hliníkovom cesťáku jazdilo dobre, ale do kopcov som mierne trpela a nemala som z nich radosť. Preto som sa s ťažkým srdcom rozhodla pre výmenu a keď dám emócie bokom, bolo to skvelé rozhodnutie, pretože ma tie kopce nakoniec začali baviť. 

Aktívny životný štýl pozitívne vplýva na zdravie človeka...Cítite aj vy nejaké zdravotné benefity?

Ako som spomínala vyššie, bicykel predstavuje pre mňa mentálny relax. Niekedy si pri stúpaní do kopca ponadávam, nahlas spievam, kochám sa okolitou prírodou a najčastejšie premýšľam. Na druhej strane pre mňa bicykel predstavuje fyzickú aktivitu, pri ktorej vidím zlepšenia, ale neodpustí vám ani chyby. Keď cítim, že nemám dobrý deň, ale aj tak sa vyberiem na bicykel, reálne vidím, že môj výkon je slabý.

S cyklistikou ste začali pomerne nedávno. Neodradili vás od nej počiatočné neúspechy? Mnohí ľudia to so športom vzdajú hneď na začiatku, pretože si myslia, že im to nejde a nikdy nepôjde...

Priznám sa, že zo začiatku ma trápilo, keď kamaráti išli rýchlejšie ako ja a vynaložili pri tom menej námahy. Naučila som sa však, že porovnávanie ma nikam neposúva a spôsobuje mi zbytočnú frustráciu. Radšej sa sústreďujem na to, aby som si jazdu užila a tešila sa z každého prejdeného kilometra. Aj mňa poteší, keď zvládnem prejsť nejaký úsek rýchlejšie v porovnaní s predchádzajúcimi jazdami. To by som zas klamala, keby som nepriznala svoju súťaživú stránku, s ktorou sa snažím pracovať.

Každý z nás má inú kondičku, predispozície. Mám rada, keď idem s niekým, kto je lepší ako ja, pretože ma to posúva vpred. Najviac však mám rada, keď ideme s babami z Jazdím čiernu stredu alebo s kamarátmi a máme z toho taký „social event” a cestou sa zastavíme na kávu, koláčik alebo iné gastro špeciality. 

Spájajú sa vám so športom momenty, na ktoré nikdy nezabudnete? 

Rozmýšľam, kde začať. Hlavne som spoznala nových super ľudí, s ktorými sa stretávam aj mimo cyklistických výletov. Na bicykli som s kamarátmi prešla okolie Girony, Malagy a Gran Canarie. To v realite znamenalo, že polovicu času som išla sama, lebo však oni sú rakety. (smiech)

Najväčšou výzvou bol však výlet z Grazu do Bratislavy, kde sme so ženami z Čiernej stredy za šesť dní prešli 860 kilometrov a nastúpali takmer 10-tisíc výškových metrov. To bol masaker pre telo aj hlavu.

Čo vás vo vašej doterajšej amatérskej cyklistickej „kariére” potešilo najviac? Bol to spomínaný výlet z Grazu do Bratislavy?

Presne tak. Nebolo to také ľahké. Poviete si, že najhoršie, čo sa vám stane je, že dostanete defekt a možno vás sem-tam niečo zabolí. Mne sa v polovici druhého dňa pokazila reťaz. Vtedy som začala uvažovať, že kto vymyslel takú vec ako bicykel, ktorý sa bez tej reťaze nepohne. Tieto problémy nás spomalili a ťahali sa až do druhého dňa, keď sme museli kúpiť novú reťaz, tá už, našťastie, vydržala. Keď sa vyriešila reťaz, začalo ma bolieť koleno, a to hlavne pri stúpaní do kopca. Nie je to nič príjemné, keď viete, koľko stúpaní musíte v ten deň ešte absolvovať.

Minulý rok som tiež vyskúšala časovku, na ktorú som nahovorila aj kamošov. Zvaľujem to na svojho súťaživého a premotivovaného ducha, ale napriek tomu, že som mala horší bicykel, bola zima a dážď, som dosiahla pre mňa super výsledok. Celkovo ma vždy poteší, keď na kopec, na ktorý chodím často, vyjdem rýchlejšie. Je to pre mňa znak toho, že sa postupne zlepšujem.

Čomu sa venujete v zamestnaní? Športujete aj preto, aby ste si od neho oddýchli, prípadne preto, aby ste eliminovali problémy vyplývajúce z práce? 

Už pár rokov sa venujem marketingu, konkrétne obsahovým veciam, píšem články, príspevky na sociálne siete, ale aj texty do rôznych tlačovín a online materiálov. Okrem toho mám na starosti aj zastrašenie kampaní. Je to mentálna práca, od ktorej potrebuje človek oddych a odstup, aby prišiel na nové nápady a hlavne, aby nevyhorel. 

Prečo je podľa vás v tejto dobe dôležité hýbať sa a športovať?

Vďaka pohybu sme šťastnejší a spokojnejší. Je to možno klišé, ale podľa mňa to najviac vystihuje to, prečo by mal ktokoľvek športovať a hýbať sa. Je jedno, či to bude bicykel, beh, posilňovňa alebo len prechádzky. Urobíme niečo pre svoje zdravie, pre svoj mozog a telo. O to dôležitejšie je to podľa mňa v dnešnej „koronovej dobe“, keď sú viac-menej zatvorené fitnescentrá a plavárne. Ak by sme nonstop sledovali, čo sa deje okolo nás a ako sa situácia vyvíja, zbláznime sa z toho. 

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí uvažujú nad tým, že by začali športovať a robiť niečo pre svoje zdravie? Ako je podľa vás správne začať?

Dôležité je presne to, čo je spomenuté aj v otázke - začať. Nepotrebujete najlepší bicykel, drahé oblečenie alebo najnovšie bežecké tenisky. Ak chcete začať s akýmkoľvek športom, investujte do začiatočníckej výbavy a uvidíte, či vás to bude baviť. Keď zistíte, že je to šport pre vás, postupne zlepšíte svoj výkon a budete sa pozerať po lepších značkách.

Dôležité ešte je, aby ste to neprehnali na začiatku. Ak ste premotivovaní ako ja a hneď na prvýkrát chcete prejsť dlhú vzdialenosť alebo skúsiť rýchle tempo, nerobte to. Vravím to ako amatérsky športový nadšenec, ktorý si behom privodil zápal okostice. Nie je to nič príjemné, demotivuje vás to a na dlhší čas odsekne od športu.

Máte tip na niekoho, koho tiež baví šport a nevenuje sa mu kvôli výsledkom, ale kvôli pocitu z neho? Pošlite nám tip na [email protected]!