Zápasník David Musuľbes si na valnom zhromaždení SOŠV prevzal pekinské olympijské striebro, avizuje návrat na žinenky!
BRATISLAVA (SOŠV) - Slovenský reprezentant v zápasení David Musuľbes si na 56. valnom zhromaždení Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Bratislave slávnostne prevzal striebornú medailu z OH 2008 v Pekingu. Odovzdali mu ju členka Medzinárodného olympijského výboru (MOV) na Slovensku Danka Barteková a prezident SOŠV Anton Siekel.
Už 46-ročný rodák z ruského Vladikavkazu pôvodne získal bronz, no po pozitívnom dopingovom náleze (turinabol a stanozolol) víťaza pekinskej voľnoštýliarskej súťaže do 120 kg Uzbeka Artura Tajmazova z roku 2017 sa posunul o jednu priečku nahor. Práve s neskorším šampiónom prehral Musuľbes v semifinále.
David si olympijské striebro prevzal presne po 10 rokoch a 248 dňoch od chvíle, keď si 21. augusta 2008 v športovej hale Poľnohospodárskej univerzity v Pekingu vybojoval v dueli s Kubáncom Rodríguezom bronz, čo bola vtedy jubilejná 20. olympijská medailu pre SR v ére samostatnosti.
„Mám síce striebro namiesto bronzu, ale ja som si šiel do Pekingu pre olympijské zlato. Po zlate v Sydney 2000 ešte v ruskom drese bol pekinský triumf môj ďalší veľký športový sen. Z tohto pohľadu pre mňa medzi bronzom a striebrom nie je až taký rozdiel, nejde o veľkú zmenu. Po desiatich rokoch mám striebro, možno o ďalších desať rokov budem mať aj zlato,“ vravel s úsmevom Musuľbes, ktorý prezradil, že v tomto roku sa možno objaví na zápasníckej žinenke – na majstrovstvách Slovenska. „Uvidíme, či to vyjde, ale stále sa udržiavam v dobrej kondícii, trénujem. Zápasenie je môj život. Ale – nepredbiehajme...“
Musuľbes, najlepší svetový zápasník 2001, sa na Slovensko dostal trochu kuriózne. V Rusku sa po triumfe v Sydney 2000 stal postupne „len“ dvojkou, no veľmi túžil získať po sydneyskom zlate ešte ďalšie olympijské. A keďže krajinu mohol reprezentovať v každej kategórii len jeden zápasník, on ako ruská dvojka za Bachtijarom Achmedovom mal cestu na ďalšiu olympiádu zahatanú. Vtedy mu jeho niekdajší krajan, už tréner slovenskej reprezentácie Radion Kertanti, vnukol myšlienku reprezentovať Slovensko. David sa jej chytil a v septembri 2007 získal občianstvo.
„Mal som aj ponuky z iných krajín, ale rozhodol fakt, že som mal na Slovensku veľa priateľov, nielen zo zápasníckeho prostredia. A odporučil mi to aj tréner Kazbek Dedegkajev,“ vysvetlil Musuľbes, prečo padla pri výbere občianstva napokon voľba na maličkú krajinu v strede Európy. „V Rusku sa z môjho rozhodnutia reprezentovať inú krajinu sprvoti netešili, lebo vedeli, že môžem na olympiáde bojovať o zlato. S pomocou bývalého prezidenta FILA Milana Ercegana sa však podarilo všetko dotiahnuť tak, aby som mohol v Pekingu zápasiť už v slovenských farbách. Rozhodlo aj to, že som štyri roky za Rusko už nezápasil.“
V apríli 2008 v Tampere si šiesty raz vybojoval titul majstra Európy (udelili mu ho dodatočne, po diskvalifikácii pôvodne zlatého Gruzínca Modzmanašviliho), prvý pre Slovensko. O štyri mesiace v Pekingu sa mu potom na hrudi zaleskol bronz, premiérový olympijský kov pre naše zápasenie v ére samostatnosti.
„Chcem sa ospravedlniť všetkým Slovákom, že mám bronz a nie zlato,“ vravel po olympijskom bronze sklamaný Musuľbes. Prvé dva pekinské duely – s Nigérijčanom Seiwarim a Maďarom Aubélim – zvládol excelentne. Jeho veľký sen definitívne ukončiť kariéru olympijským zlatom však prekazil v pekinskom semifinále Uzbek Tajmazov, obhajca zlata z Atén 2004. Ich duel vtedy mnohí experti označili za predčasné finále.
Urobil by teraz niečo inak ako v Pekingu 2008 pred semifinále? „Ťažko povedať, asi by som niečo zmenil v taktike. S odstupom času sa však ukázalo, že najväčšia chyba bola, že som z legislatívnych dôvodov nemohol štartovať na MS 2007 v Baku,“ odvetil Musuľbes, ktorý len tesne pred svetovým šampionátom dostal slovenské občianstvo. Hoci do Baku cestoval, nezápasil. Stopol ho šéf ruského zväzu, vraj s upozornením, že ak na žinenku nastúpi, ako zmluvný člen CSKA Moskva bude čeliť sankciám zo strany vojenskej prokuratúry...
David Musuľbes momentálne pôsobí v Moskve, kde je riaditeľ akadémie zastrešujúcej až 13 olympijských športov. „Cestujem na MS či ME, seniorské aj mládežnícke, takže v kontakte so zápasením som stále. Takisto spolupracujem so Slovenským zápasníckym zväzom, často komunikujem s prezidentom Jánom Karšňákom a radím mu, ako sa uberať ďalej. Napríklad, čo urobiť, aby sa slovenskí chlapci umiestnili na jesenných MS v Kazachstane do piateho miesta a kvalifikovali sa na tokijskú olympiádu. Máte talentovaných zápasníkov, ale len talent nestačí. Najdôležitejšia je silná a pevná vôľa. Musíte veriť v svoje sny, vtedy sa môže naplniť všetko.“
V minulosti sa uvažovalo, že sa s rodinou presťahuje na Slovensko. Napokon však tieto plány stroskotali, keďže pre jeho manželku sa nepodarilo nájsť vhodné zamestnanie.
„Nie je však vylúčené, že sa v budúcnosti predsa len presťahujem na Slovensko,“ pripustil prekvapujúco Musuľbes. „Na Slovensko, najmä do Bratislavy, chodím rád – či už z pracovných dôvodov alebo za priateľmi. Veľmi sa mi u vás páči.“
Šesťnásobný zápasnícky majster Európy a dvojnásobný majster sveta pravidelne sleduje dianie v slovenskom športe – najmä to, ako sa jeho kolegom darí na vrcholných podujatiach: „Držím palce Nasti Kuzminovej, je to skvelá športovkyňa. Bol som aj fanúšik bratov Hochschornerovcov, poznám sa s viacerými hokejistami, najmä zo Slovana Bratislava. Slovensko má výborných tenistov, Sagana i Vlhovú. Mám radosť z ich úspechov. Ta ako som ja v minulosti s hrdosťou obliekal slovenský dres, teraz ho nosia oni.“
Musuľbes si nenechá ujsť ani blížiace sa majstrovstvá sveta v hokeji v Bratislave a Košiciach. Fandiť bude rodnému Rusku i „adoptovanému“ Slovensku. „V oboch tímoch mám dosť známych, dobre sa poznám s Iľjom Kovaľčukom. Slovensko dnes neprežíva najlepšie hokejové roky, no dúfam, že príde nová víťazná generácia. Mladí potrebujú na sebe tvrdo pracovať. Ako som už spomenul, v športe iba talent nestačí...“
